Matovič na summite EÚ: Pozícia Slovenska je stále dobrá, dosiahli sme, čo sme chceli

Na snímke slovenský premiér Igor Matovič v skorých ranných hodinách odchádza po treťom rokovacom dni mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli 20. júla 2020. [Johanna Geron, Pool Photo via AP]

Fond obnovy by podľa premiéra Igora Matoviča mal obsahovať návrh na granty vo výške 390 miliárd eur a zvyšných 390 miliárd by mali byť pôžičky. Uviedol to po štvrtom dni rokovaní o pláne obnovy EÚ po koronakríze.

Pozícia Slovenska v hre o miliardy eur zo sedemročného rozpočtu Európskej únie a fondu obnovy zostala aj po nočných rokovaniach lídrov eurobloku dobrá. Povedal to v pondelok popoludní pred ďalším plenárnym zasadnutím európskych predstaviteľov v Bruseli premiér Igor Matovič (OĽaNO).

Summit šéfov štátov a vlád EÚ trvá už štvrtý deň a je tak jedným z najdlhších v histórii týchto podujatí.

Nestačili ani štyri dni, summit Únie o pláne obnovy pokračuje aj v pondelok

Predseda Európskej rady chce pat v rokovaniach vyriešiť novým návrhom, ktorý počíta, že nevratná pomoc v podobe grantov z plánu obnovy bude na úrovni 390 miliárd eur. Podľa pôvodného návrhu Komisie mali grantu hodnotu 500 miliárd eur. 

Dohoda v utorok

„Stále si myslím, že to dokážeme uhrať veľmi dobre pre Slovensko a zjednodušene sme dosiahli všetko, čo sme dosiahnuť chceli,” povedal Matovič. Podľa premiéra sa o podobe finančného dvojbalíka rozhodne v noci na utorok alebo možno až v utorok nadránom.

Matovič potvrdil informácie o finančnom spore medzi severom a juhom Únie a o hodnotovom spore pri posudzovaní právneho štátu medzi západom a východom spoločenstva. S bodom, ktorý požadoval na vyplatenie peňazí dodržovanie zásad právneho štátu, nesúhlasilo najmä Maďarsko.

Fond obnovy by podľa premiéra mal obsahovať návrh na granty vo výške 390 miliárd eur a zvyšných 390 miliárd by mali byť pôžičky. Matovič zdôraznil, že balík pôžičiek by podľa neho mohol byť ešte väčší, keďže nezaťaží Úniu, ale iba jednotlivé štáty.

Matovič na rokovaní upozornil európskych lídrov, že EÚ vznikla na to, aby v ťažkých chvíľach dokázala urobiť rozhodné a odvážne kroky. Neúspech rokovaní by podľa neho potrestali finančné trhy, ale aj ľudia stratou dôvery v ekonomiku a menšou spotrebou, čo by sa prejavilo aj v rozpočtoch krajín, ktoré v súčasnosti chcú šetriť.

Odpor šetrných krajín

Postoje krajín EÚ k sedemročnému rozpočtu Únie na roky 2021 – 2027 a k fondu obnovy sa počas štyroch dní summitu postupne vyvíjali a zmeny sa niekoľkokrát dočkal pôvodný návrh predsedu Európskej rady Charlesa Michela.

Ten počítal pre nasledujúce roky s rozdelením viac ako 1,82 bilióna eur z tohto rozpočtového dvojbalíka, no narazil na odpor niektorých štátov na čele s Holandskom, ktoré požadovali pri fonde obnovy výrazné zníženie grantov a zvýšenie podielu pôžičiek.

Michelov kompromis o pláne obnovy EÚ je pre Slovensko menej výhodný, hovorí Matovič

Premiér Igor Matovič sa obáva, že zohľadnenie hospodárskych dopadov koronakrrízy pri delení peňazí z plánu obnovy Slovensku zníži alokáciu. Únia podľa neho takýmto spôsobom potrestá krajiny, ktoré sa najviac snažia zmierňovať ekonomické dôsledky pandémie. 

Zatiaľ čo Michel pôvodne navrhoval vyčleniť z celkového balíka 750 miliárd eur na grantový systém 500 miliárd eur a na pôžičky sumu 250 miliárd eur, v záujme dosiahnutia dohody v sobotu navrhol zníženie grantov na 450 miliárd eur.

Štáty šetrnej štvorky – Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko (F4) – však požadovali pokles výšky grantov až na 300 miliárd eur. Proti tomu sa zasa postavili krajiny južného krídla EÚ, najmä Taliansko a Španielsko, ktoré by mali z grantov najviac profitovať.