Matovič o budúcich fondoch EÚ: Musíme sa sústrediť na veľké projekty, s malými nemáme šancu

Na snímke predseda vlády SR Igor Matovič vystupuje z lietadla po prílete na letisko v Prahe v stredu 3. júna 2020. [FOTO TASR/Michal Svítok]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovenská cesta z koronakrízy s európskymi peniazmi

Igor Matovič spochybnil podmieňovanie čerpania eurofondov dodržiavaním pravidiel právneho štátu. Krajiny, ktoré to navrhujú, si podľa neho „chcú riešiť ešte nejaký iný ako ekonomický problém“. Pokus podľa neho nebude úspešný, pretože poľský a maďarský premiér s takouto kondicionalitou nikdy nebudú súhlasiť.

„Sú veci v návrhu, s ktorými nie sme spokojní, ale z pohľadu Slovenska návrh eurokomisie je dobrý základ na to, aby sme v najbližších týždňoch doladili sporné otázky a aby bola dohoda na stole už v júli,“ povedal pred piatkovým (19. júna) summitom lídrov k plánu obnovy EÚ vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík.

V stredu vláda schválila novú rámcovú pozíciu k návrhu Viacročného finančného rámca (VFR), teda rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027 a jeho nadstavbe, ktorú Komisia pripravila v súvislosti s pandémiou koronavírusu –  Nástroju EÚ pre budúce generácie (Next Generation EU, NEÚBG).

Väčšina slovenských pripomienok má viac či menej priamy súvis s čerpaním Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF, eurofondy). A väčšinu z nich v rokovaniach s ostatnými členskými krajinami vzniesla už predošlá vláda v pôvodnej pozícii k návrhu VFR z mája 2018.

Staronové priority

Nová vláda naďalej trvá na zachovaní súčasnej miery spolufinancovania eurofondových projektov zo strany EÚ. Dnes je finančná účasť EÚ 85 percent (60 percent v prípade Bratislavy), zvyšok dopláca štát a prijímateľ dotácie. Komisia navrhuje, aby sa miera kofinancovania pre menej rozvinuté regióny znížila na 70 percent (50 percent pre Bratislavu).

Ako na parlamentnom Výbore pre európske záležitosti povedal predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO), takéto zvýšenie národného spolufinancovania by Slovensku v novom programovom období zvýšilo náklady o 700 miliónov eur. Udržanie čo najnižšej spoluúčasti preto považuje za „našu životnú podmienku“.

Vláda o eurofondoch po roku 2020: Škrty sú neprimerane vysoké, chceme ich zmierniť

V nadchádzajúcich rokovaniach o dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2020 chce slovenská vláda zabojovať za viac peňazí z politiky súdržnosti a väčšiu slobodu v rozhodovaní o využití eurofondov. 

Únia by podľa neho mala nechať na členských štátoch, ako 30-percentné spolufinancovanie zaistia – napríklad rôznymi úrovňami príspevku pri rôznych typoch projektov. „Sú projekty, kde je aj päť percent málo, ale pri čerpaní eurofondov súkromnými firmami nech to je aj 50 percent,“ navrhuje premiér.

Podobne je pre vládu dôležité zachovať aj čo možno najdlhšiu dobu čerpania eurofondov. Dnes musia krajiny podľa pravidla N+3 eurofondy pridelené pre určitý rok vyčerpať najneskôr do troch rokov. Eurokomisia chce túto lehotu po roku 2020 znížiť o rok, čo vláda odmieta.

„Miera spolufinancovania EÚ blízka súčasnému stavu, zachovanie pravidla N+3 (prípadne stanovenie výrazne flexibilnejších podmienok v prvých rokoch implementácie obdobia 2021 – 2027), ako aj voľnejšie podmienky tematickej koncentrácie tak pre Slovensko zostávajú kľúčové priority, bez ktorých Slovensko nebude môcť podporiť kohézny balík 2021 až 2027,“ píše sa v

Dôraz na veľké projekty

Kabinet Igora Matoviča od zverejnenia návrhu neskrýva obavy, či bude schopný dostupný balík peňazí vyčerpať. Na najbližšie štyri roky totiž plán pred vládu stavia hneď tri výzvy, ktoré navzájom súvisia: dočerpať eurofondy zo súčasného programového obdobia do roku 2023, pripraviť sa na čerpanie nového programu od roku 2021 a zároveň využiť dostupné peniaze z NEÚBG.

Slovensko pritom už teraz patrí medzi krajiny s najpomalším tempom čerpania EŠIF. V siedmom roku čerpania z dostupných viac ako 15 miliárd eur z fondov EÚ využilo 5 miliárd. Priemerné ročné tempo tak nedosahuje ani jednu miliardu eur. Po sčítaní zvyšných eurofondov s novými prostriedkami z NEÚBG – ak by vláda ašpirovala na využitie všetkých pridelených peňazí – by Slovensko mohlo ročne mať k dispozícii 4 miliardy eur.

„Je to dvoj až trojnásobok našich schopností zmysluplne investovať peniaze,“ myslí si Matovič. Za nevyhnutnú podmienku zrýchlenia absorpcie európskych peňazí považuje odstránenie byrokracie, ktoré Slovensko aplikuje nad rámec pravidiel vyžadovaných Úniou.

Za čo ide bojovať premiér Matovič na videosummite o pláne obnovy EÚ

Igor Matovič pred slovenskými poslancami už nehovoril o súdržnosti V4 pri rokovaniach európskej dvadsaťsedmičky o pláne obnovy EÚ po koronakríze. Podľa vlády je dôležité, aby sa kritéria prerozdeľovania peňazí z krízovej pomoci nemenili v neprospech Slovenska. 

Podľa premiéra je európske peniaze potrebné sústrediť na veľké projekty. „Cez malé a drobné projekty to nemáme šancu stihnúť. To musia byť projekty, kde si opravíme naozaj zásadné veci,“ priblížil svoju predstavu o využití budúcich peňazí z rozpočtu EÚ.

Aj preto vláda požaduje čo najväčšiu voľnosť v rozhodovaní o investičných potrebách. Návrh Komisie obsahuje pomerné prísnu tematickú koncentráciu prostriedkov. Tri štvrtiny národnej alokácie by mali ísť iba do dvoch oblastí: digitalizácia, vedu a výskum a klimatické a environmentálne opatrenia.

To je podľa podpredsedníčky vlády pre investície a informatizáciu Veroniky Remišovej (Za ľudí) pre Slovensko problém. „Poviem to rovno, Slovensko nemá takú absorpčnú kapacitu, aby v týchto prioritách vedelo toľko peňazí vyčerpať,“ povedala rovnako na pôde rovnakého výboru Remišová.

Tri roky na nové eurofondy sú málo

Ako súčasť ozdravného plánu EÚ Komisia navrhuje rozšíriť program REACT-EU, ktorý rozšíri rozpočet politiky súdržnosti, teda eurofondy, o dodatočných 55 miliárd eur. Predbežne by tak Slovensko k súčasnej sedemročnej alokácii vo výške 15,3 miliardy eur z fondov EÚ mohlo získať ďalších takmer 800 miliónov eur.

Vláde sa nepozdáva, že sa doplňujúce eurofondy budú rozdeľovať podľa iných kritérií ako zvyčajne. Eurofondy sa doteraz rozdeľovali pre jednotlivé európske regióny takmer výhradne na základe HDP na obyvateľa. Pri delení prostriedkov z REACT-EU by sa malo prihliadať aj na rozsah účinkov koronakrízy a nezamestnanosť mladých.

Podľa rámcovej pozície sú tieto alokačné kritériá pre Slovensko menej výhodné ako v prípade štandardného nastavenia kohéznej politiky a preto vidí „istý možný priestor na (ich) zlepšenie“.

„Slovensko (…) má pri REACT-EU záujem o lepšie zohľadnenie dlhodobých dopadov krízy,“ píše sa v slovenskej pozícii.

Pre čerpanie eurofondov z REACT-EU budú platiť ale flexibilnejšie európske pravidlá, obdobné tým, ktoré v marci prijala Komisia, aby krajinám čo najviac uľahčila čerpanie na zmierňovanie dôsledkov pandémie. Dodatočné eurofondy musia členské štáty dočerpať súčasne s peniazmi z fondov EÚ pridelenými na roky 2014 až 2020. Tie na základe pravidla N+3 musia minúť najneskôr do konca roku 2023, inak im prepadnú.

Trojročná lehota na dočerpanie nových zdrojov z REACT-EU je ale podľa vlády pre Slovensko „ťažko splniteľná“. V rokovaniach preto bude žiadať jej predĺženie, prípadne možnosť nevyužité prostriedky prideliť k eurofondom na programové obdobie 2021 až 2027.

Podmieňovanie právnym štátom neprejde

Premiér Matovič na výbore odpovedal aj na otázku, či súhlasí s tým, aby sa eurofondy podmieňovali dodržiavaním princípov právneho štátu. Takéto podmieňovanie je dôležité hlavne pre krajiny ako Holandsko, alebo Nemecko, ktoré ako najväčší prispievatelia do rozpočtu EÚ chcú mať istotu, že ich peniaze neposlúžia na podvody.

Eurofondy za právny štát: Slovensko vie podporiť návrh Komisie, tvrdí Javorčík

Kočnerove kontakty na prokuratúre, či v justícií neohrozia prístup Slovenska k eurofondom, tvrdí Stály predstaviteľ Slovenska pri EÚ Peter Javorčík. Nový sankčný mechanizmus podľa neho zasiahne, ak v členskom štáte dôjde k zásadným systémovým zlyhaniam alebo ohrozeniu nezávislosti justície.  

Matovič hovorí, že si týmto návrhom „chcú riešiť ešte nejaký iný ako ekonomický problém“. Ich pokus podľa neho nebude úspešný, pretože poľský a maďarský premiér s takouto kondicionalitou nikdy nebudú súhlasiť. Sedemročný rozpočet EÚ aj s nadstavbou v podobe plánu obnovy musia schváliť jednomyseľne všetky členské štáty.

Z pohľadu Maďarska návrh Komisie podľa Matoviča nie je až taký výhodný, aby Viktor Orbán súhlasil s tým, že mu budú iné krajiny „diktovať“ ako využiť peniaze a „ešte mu chcú dať po ušiach“.

„Asi by sme sa na jeho mieste správali rovnako,“ dodal Matovič.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press