Menej chémie, či neskoršie kosenie: Aké sú možnosti ochrany opeľovačov

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Budúcnosť včelárstva na Slovensku

V Európe dochádza k bezprecedentnému úhynu včiel a iných opeľovačov. Vymieranie včelstiev je spôsobené nedostatkom potravy, otravou pesticídmi, napadnutím inváznymi druhmi, či stratou ich prirodzeného prostredia pre intenzívne poľnohospodárstvo.

Včelári po celej Európe rátajú prudké úbytky v počtoch svojich včiel. Negatívnym dôsledkom nie je len menej medu, ale tiež to, že bez opeľovačov je ohrozená aj naša potravinová bezpečnosť.

Prečo včely, ale aj ostatné opeľovače miznú z našej krajiny a čo sa s tým dá robiť? To bola hlavá téma diskusie v rámci Európskeho týždňa opeľovačov.

Prečo sa to deje

Na nepriaznivý stav opeľovačov upozorňujú vedci dlhodobo. Celosvetová hodnotiaca správa o hmyze z roku 2019 potvrdila, že počty hmyzu rýchlo klesajú, pričom viac než 40 percent druhov
hmyzu je ohrozené vyhynutím. Najviac postihnutými druhmi hmyzu sú motýle, mory, včely a chrobáky.

Týka sa to aj Slovenska. Čo sa týka iba včiel, tak v roku 1989 bolo na Slovensku skoro pol milióna včelstiev (včelích rodín), no o 30 rokov neskôr klesol na 300 000. Rovnaký trend je s opeľovačmi v celej Európe.

Ako problém sa to ukazuje aj z prieskumov verejnej mienky EÚ. V nich sa 94 percent občanov domnieva, že situácia ohľadom opeľovačov je alarmujúca.

Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislava Mika je problémom diskusií o opeľovačoch, že sa v nich zvykne vyzdvihovať vždy iba jeden faktor poklesu. V roku 2014 prebehlo v 17 štátoch letné a zimné monitorovanie poklesu včelstiev a negatívnych patologických javov, ktorého výsledkom bolo, že príčin poklesu je vždy viac a navyše sa regionálne veľmi líšia.

„Mali by sme skôr hovoriť o kombinovanom strese, kde jeden prvok nakoniec prinesie poslednú kvapku. Sám osebe by ale poklesy spôsobiť nemusel,“ vysvetľuje.

Pokles biodiverzity sťaží adaptáciu na zmenu klímy

Kľúčové bude nájsť kompromis medzi ochranou prírody, ktorú presadzuje Európska komisia v rámci Stratégie EÚ pre biodiverzitu a záujmami majiteľov pozemkov v chránených územiach.

EÚ a ochrana opeľovačov

Miko menuje päť základných príčin úbytku opeľovačov: nedostatok výživy, chemikálie, parazitické ochorenia, invázne druhy a nakoniec životné prostredie ako také. „Z pesticídov sú najhoršie tie založené na báze neonikotínoidov, pretože sú pre hmyz toxické. Tam je ten dopad veľmi veľký,“ povedal Miko.

Podľa zástupcu Slovenského zväzu včelárov Róberta Chleba znižujú pesticídy imunitu včiel, ktoré majú malú schopnosť sa detoxikovať. Hoci sa podľa neho množstvo pesticídov znižuje, na stave včiel to až tak nevidieť, lebo sú omnoho koncentrovanejšie a „majú vyšší účinok pôsobenia“. Výsledkom sú chronické otravy včiel, ktoré sú omnoho škodlivejšie ako akútne otravy.

Preto vytvorila Európska únia v roku 2018 Iniciatívu EÚ pre ochranu opeľovačov. V rámci nej má EÚ v pláne vytvoriť systém monitorovania opeľovačov, podporiť rozsiahlejší výskum o príčinách a dôsledkoch úbytku opeľovačov, na základe ktorých vybuduje znalostné strediská o týchto živočíchoch. Do opatrení na ochranu opeľovačov chce Únia viac zapojiť aj občanov a firmy.

V súčasnosti prebieha aj Európska iniciatíva občanov „Zachráňme včely a poľnohospodárov“. Tá už má vyše 1,1 milióna podpisov od občanov z celej EÚ. Jej cieľom je postupné ukončenie používania syntetických pesticídov do roku 2035, vďaka čomu sa má obnoviť biodiverzita a zvýši sa podpora pre poľnohospodárov v procese transformácie.

Nástrojom bude agropolitika

Medzi opeľovače nepatrí len domestikovaná a najznámejšia včela medonosná, ale aj divo žijúce opeľovače, akými sú divoké včely, motýle či rôzne druhy múch. Len v Európe je známych okolo dvetisíc druhov opeľovačov.

Všetkým druhom opeľovačov je preto potrebné zaistiť dostatočnú ochranu. Hlavný dôvod? Až štyri z piatich hospodárskych plodín a lúčnych kvetov do istej miery závisí na opeľovaní hmyzom. Sú to napríklad jablká, jahody, fazuľa, uhorky, tekvice, bylinky.

Podľa Slovenského zväzu včelárov zabezpečuje včela medonosná 70 percent opelenia rastlín. Vedecký výskumník Slovenskej akadémie vied Marek Semelbauer ale tvrdí, že pozitívny vplyv včely medonosnej na opeľovanie bol preukázaný iba pri 14 percentách polí, pričom voľne žijúce opeľovače zdvihli úrodu na sto percentách polí. Množstvo včiel medonosných stúpa a počet voľne žijúcich opeľovačov klesá. Je to z dôvodu, že počet mestských včelstiev pribúda a vytláča divé opeľovače.

Preto aj štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Milan Kyseľ prízvukuje, že pri produkcii potravín je funkcia opeľovačov nenahraditeľná. V dôsledku klimatickej zmeny však dochádza k zhoršeniu ich imunitnej odolnosti a celkového zdravia. Jednou z podmienok na sledovanie zmien vo vývoji včelstiev je registrácia ich početných stavov.

Europoslanci odmietli oslabené pravidlá pre ochranu včiel

Pôvodný návrh opatrení na ochranu včiel z dielne Komisie podľa europarlamentu oslabili členské štáty. Slovenský europoslanec Martin Hojsík vyzval vládu k prísľubu, že slovenskí zástupcovia podporia prísnejšiu ochranu.

Preč z kategórie hospodárskeho zvieraťa

Ministerstvo pôdohospodárstva si podľa jeho štátneho tajomníka Milana Kyseľa príčiny ohrozenia opeľovačov uvedomuje.

Ministerstvo v súčasnosti pripravuje novú vyhlášku o identifikácii a registrácii včelstiev, ktorej hlavnou úlohou bude upraviť efektívne proces registrácie včelstiev, ich držiteľov a včelárskych organizácii. Údaje o počte včelích rodín budú poľnohospodári nahlasovať v dvoch termínoch – na jar a na jeseň – , aby boli podchytené hlavné zimné straty, ktoré sú za posledné roky veľmi výrazné.

Kyseľ tiež povedal, že ako jedno z opatrení, ktoré by malo pomôcť situáciu zlepšiť, bude pravidlo, aby poľnohospodári posunuli termín kosenia trávnatých plôch z polovice júla až na koniec septembra. Rezort predpokladá, že sa tým pre včely predĺži sezóna  opeľovania. Podľa Kyseľa to má jednu výhodu: „nebude to stáť nikoho žiadne peniaze.“

Vytvorenie nových, živných a hniezdnych pásov pre opeľovačov považuje aj Chlebo za správne riešenie. „Nejde len o potravu ale aj o hniezdne príležitosti pre druhy hniezdiace v zemi,“ myslí si.

Okrem toho vyzdvihol štátny tajomník aj Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) EÚ, ktorú vníma ako „veľký prínos pre zlepšenie stavov opeľovačov.“ Práve Intervenčná stratégia a Strategický plán SPP na roky 2023 až 2027 vytvárajú predpoklady na účinnú ochranu opeľovačov.

Hoci ide hlavne o agendu rezortu pôdohospodárstva, do ochrany opeľovačov sa chce zapojiť aj ministerstvo životného prostredia. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Juraj Smatana povedal, že envirorezort sa bude v tomto smere viac angažovať cez implementáciu európskych smerníc a cez európske iniciatívy.

Podľa Smatanu bude pre Slovensko kľúčová Zelená dohoda v rámci ochrany biodiverzity opeľovačov. Preto aj ministerstvo životného prostredia pripravuje slovenský, vedecko-výskumný projekt na monitoring opeľovačov. Ochrana týchto druhov bude súčasťou novej národnej stratégie a akčného plánu pre biodiverzitu na roky 2021 až 2030.

Včela nie je cisterna

Ďalším riešením na zníženie ohrozenia opeľovačov, ktoré navrhujú zástupcovia Včelárskeho ekologického spolku Slovenska je vyradenie včely z kategórie hospodárskeho zvieraťa. Podľa nich nie je správne, aby včela bola zaradená do systému živočíšnej výroby so zvieratami ako dobytok, ošípané, alebo hydina, ktoré sa chovajú hlavné pre „tvrdú produkciu“.

„Verejnosť, ale aj niektorí včelári dnes vnímajú včelu ako cisternu na med. Ale mali by sme včelu chápať aj ako významného opeľovača, ktorý dokáže vytvárať veľmi dobrú kvalitu biodiverzity,“ hovorí Michal Bizoň zo spolku.

Rezort ale zatiaľ podľa riaditeľa Ján Baršváry zo sekcie poľnohospodárstva agroministerstva pokladá presun včely zo živočíšnej výroby neplánuje. Dôvodom, prečo je včela považovaná za hospodárske zviera, je, že podlieha veterinárnym kontrolám a predpisom. Napriek tomu si Bašváry myslí, že je potrebné ohľadom toho vytvoriť širšiu diskusiu, v ktorej sa určí, či na Slovensku uprednostníme produkciu medu alebo opeľovanie. V poslednej dobe sa ale podľa neho dáva väčší dôraz na opeľovanie a med predstavuje už len sekundárny produkt včiel.