Merkelová a Sarkozy nechcú eurobondy, ale eurovládu

Zdroj: TASR, AP Photo/Francois Mori

Po nespočetných pokusoch obnoviť dôveru v eurozóne a upokojiť roztrasené trhy prostredníctvom záchranných programov a mechanizmov, včera kancelárka Merkelová a prezident Sarkozy hľadali nový smer v riešení dlhovej krízy v menovej únii.

Napriek tomu, že viacerí odborníci a štátnici považovali za najlepšie a možno jediné riešenie zavedenie eurobondov či zvýšenie kapacity dočasného eurovalu (EFSF), lídri ani jednu z možností nepodporili. Podľa nich sa treba miesto poskytovania finančnej pomoci skôr zamerať na prehĺbenie hospodárskej integrácie a vyzvali ostatných lídrov, aby držali spolu v boji za záchranu eura a položili základy pre budúcu fiškálnu úniu.

Vládam navrhli, aby do svojich ústav zakotvili limit pre tvorbu deficitu, avšak na povinnej, nie dobrovoľnej báze. „Euro nám prinieslo veľký hospodársky pokrok, no euro nie je len právom, je to aj súborom pravidiel, povinností a disciplíny,“ zdôraznil Sarkozy.

Nevysvetlil síce, ako chcú ostatné krajiny priviesť k tomu, aby na národnej úrovni presadili ústavné zmeny, naznačil však, že ďalšie prešľapy vo fiškálnych politikách sa už nebudú tolerovať a dokonca sa nevyhol ani spomenutiu dvojrýchlostnej únie. Francúzsky prezident pritom sám čelí odporu voči zakotveniu „zlatého pravidla“ do ústavy najmä na strane socialistickej opozície.

Pokiaľ ide o eurobondy stanovisko oboch krajín je rovnaké. „Eurobondy si jedného dňa vieme predstaviť, avšak až na konci európskeho integračného procesu, nie na jeho začiatku,“ uviedol Sarkozy na tlačovej konferencii po stretnutí.

Lídri navrhli aj zavedenie dane z finančných transakcií, čo podporuje Európska komisia, ktorá by mala na jeseň zverejniť návrh. Tobinova daň bola aj súčasťou návrhu viacročného finančného rámca pre rozpočet EÚ ako vlastný zdroj.

Trhy na výsledok stretnutia reagovali sklamane. Euro kleslo, pretože navrhované kroky neutíšili obavy, že sa dlhové problémy rozšíria aj do jadra eurozóny. Investori dúfali, že eurobondy a zvýšenie kapacity EFSF sú reálnymi možnosťami.

Postoj oboch štátnikov však miesto situácie na trhoch reaguje skôr na náladu medzi voličmi v krajinách na severe eurozóny, ktorí už majú dosť zachraňovania periférnych ekonomík v čase, keď sami čelia úsporným opatrenia. Tento stav je osobitne výrazný najmä v Nemecku, ktoré v druhom štvrťroku zaznamenalo oveľa pomalší výkon ekonomiky ako sa očakávalo.

„Každý, kto si od tohto stretnutia sľuboval zavedenie eurobondov, nevenoval pozornosť politickým pozíciám či typu politických kompromisov, ktoré by si to vyžadovalo,“ povedal pre Reuters ekonóm Julian Callow z Barcleys Capital.

Skutočná ekonomická vláda

Miesto eurobondov lídri vyzvali k vytvoreniu skutočnej ekonomickej vlády eurozóny na čele s „predsedom“ voleným na dva a pol roka. V súčasnosti by tento post mohol zastávať stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. Podľa francúzsko-nemeckých plánov by sa lídri eurozóny schádzali dvakrát ročne, aby vzájomne dohliadali na fiškálny stav krajín. Toto dlhodobo požadovalo Francúzsko, no Berlín to odmietal z obavy, že by sa tak obmedzila nezávislosť Európskej centrálnej banky.

Reagujú tak na kritiku, ktorá sa zniesla na politických predstaviteľov za to, že postup eurozóny na národnej úrovni interpretovali rôzne. „Nemecko a Francúzsko cítia absolútnu povinnosť posilniť euro ako našu spoločnú menu a ďalej ju rozvíjať. A je preto úplne jasné, že na to, aby sme to dokázali, potrebujeme silnú súhru finančnej a hospodárskej politiky v eurozóne,“ vyhlásila Merkelová.

Tento návrh uvítali predseda exekutívy José Manuel Barroso a komisár pre menové záležitosti Olli Rehn ako dôležitý politický krok. „Pravidelný formát a frekvencia summitov eurozóny s permanentným predsedom prispeje k stabilnejšiemu a silnejšiemu politickému líderstvu,“ uviedli v stanovisku.

Merkelová a Sarkozy však zašli ešte ďalej a chcú, aby ich krajiny išli v hospodárskej integrácii príkladom. Francúzsky prezident totiž oznámil, že ministerstvá financií pripravia návrh na spoločný základ korporátnej dane a daňovej sadzby oboch štátov, ktoré by mali platiť od roku 2013. Okrem toho budú vzájomne dohliadať na svoj hospodársky vývoj.

Výsledky včerajšieho stretnutia lídrov teraz zhodnotí stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, ktorý má na starosti balík hospodárskej koordinácie pripravovaný na októbrový summit EÚ.

(EurActiv/Reuters)

Pozície:

Guy Verhofstadt, predseda skupiny Aliancia liberálov a demokratov (ALDE) v Európskom parlamente vyjadril sklamanie z výsledku summitu Sarkozy-Merkelová. „Hoci vítam spoločné stanovisko vyzývajúce k hospodárskej vláde eurozóny, nechápem však, ako to môže zastúpiť stretnutie raz za pol roka. To je šesťkrát menej ako sa stretáva Euroskupina. Miesto toho treba skutočnú hospodársku vládu, ktorá bude môcť efektívne reagovať na všetky eventuality. A to je možné len cez vytvorenie vnútorného kabinetu v rámci Komisie.“

Verhofstadtovi sa nepáči ani to, že Merkelová a Sarkozy nepodporili zavedenie eurobondov. „Išlo by o významný krok smerom k federatívnej únii, ktorá je potrebná, ak chceme, aby euro prežilo. Dnešné vyhlásenia nanešťastie príliš zaostávajú za očakávaniami.“