Merkelová presvedčila nemecký parlament

Nemecká kancelárka Angela Merkel

Počas svojho prejavu v nemeckom Bundestagu pred hlasovaním, ktoré Merkelová nazvala „historickou povinnosťou“, kancelárka zároveň uviedla, že Európa sa v súčasnosti nachádza v najťažších časoch od konca Druhej svetovej vojny. „Nikto by nemal brať ako samozrejmosť, že v Európe bude ďalšie polstoročie mier a blahobyt,“ povedala kancelárka, ktorá vyrastala vo východnom Nemecku a dodala: „Svet sa pozerá na Nemecko a Európu, aby zistil, či sme pripravení a schopní sa ujať zodpovednosti. Ak padne euro, padne Európa.“

Nemecký spolkový snem napokon dohodu schváli v pomere hlasov 503 hlasov za, 89 proti a štyria poslanci sa zdržali. „Vďaka jasnej väčšine naprieč straníckym spektrom posilnil nemecký parlament ruky nemeckej vlády v rokovaniach o boji proti dlhovej kríze eura,“ povedal tamojší minister zahraničných vecí Guido Westerwelle. Dohoda tak Merkelovej umožnila vyjednať na následnom summite sporné otázky, vrátane toho, do akej miery by sa mala do celej záležitosti zapájať Európska centrálna banka.

Merkelová sa zároveň pri hlasovaní napokon nemusela spoľahnúť na opozíciu, keď ju podporila takmer celá koalícia- s výnimkou 15 poslancov, ktorí buď volili proti alebo sa zdržali. Nemení to však nič na tom, že nemecká kancelárka čelí v krajine stále problémom presvedčiť svojich občanov o potrebnosti daných opatrení.

Nezhody pretrvávajú

Návrh na zvýšenie efektívnosti 440-miliardového Európskeho finančného stabilizačného nástroja (EFSF) bez ďalšieho zaťaženia daňových poplatníkov je v Nemecku už dlhšie predmetom vášnivej diskusie. Krajina je pritom najväčší prispievateľ do eurovalu.  

Ani pred summitom však nebolo jasné, ako tento mechaznizmus posilniť. Jednou možnosťou je poskytnúť nákupcom nového dlhu eurozóny garancie, ďalšou je využiť časť kapacity nástroja na investície za špeciálnym účelom prilákať prostriedky zo štátnych investičných fondov a ďalších investorov. Možnosťou je aj skĺbenie oboch návrhov.

„Cieľom dnešného stretnutia je dosiahnuť výsledky, vďaka ktorým bude mať Grécko mieru zadlženia pod 120 percent HDP do roku 2020,“ uviedla pred summitom Merkelová. Toto riešenie by si vyžadovalo 50-percentný odpis dlhu schválený tazkvanou „trojkou“- teda Európskou komisiou, ECB a Medzinárodným menovým fondov- čo už medzitým známe závery summitu potvrdili.

Nejasná je však stále úloha ECB v celej záležitosti. Francúzsko totiž žiada hlbšie a priamejšie zapojenie ECB, no Nemecko je silne proti. Nemecký parlament tiež schválil, že euroval nebude možné financovať cez euroval pomocou pákového EFSF, centrálna banka viac nebude potrebovať nakupovať bondy na sekundárnom trhu. Nový šéf ECB Mario Draghi, ktorý do funkcie nastúpi od 1.novembra, už jasne naznačil, že banka bude pokračovať vo výkupe bondov ak bude potrebné.

Merkelovej ruky zviazal minulý mesiac tamojší Ústavný súd keď rozhodol, že nemecký parlament musí mať v celej záležitosti väčšie slovo. V prípade záverov summitu EÚ tak bude potrebné, aby boli výsledky v Nemecku opäť schválené spolkovým snemom.