Merkelová sa s Macronom dohodla na rozpočte pre eurozónu. Ako bude vyzerať, neprezradili

Tri európsky lídrov počas stretnutia na zámočku v Mesebergu. [EPA-EFE/CHRISTIAN BRUNA]

Výsledkom dlhoočakávaného stretnutia lídrov dvoch najväčších ekonomík je balíček reformných návrhov, ktoré majú zaistiť udržateľnosť a hlbšiu integráciu hospodárskej a menovej únie. Niektoré opatrenia odložili na neskôr.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuela Macron sa v utorok (19. júna) dohodli na vytvorení spoločného rozpočtu pre skupinu krajín s jednotnou európskou menou.

Na spoločnom vyhlásení po stretnutí sa však obidvaja lídri vyhli odpovediam na otázky ohľadom jeho veľkosti či zdrojov jeho príjmov.

„Otvárame novú kapitolu v histórii Európskej únie a francúzsko-nemeckých vzťahov,“ vyhlásila na margo dohody Angela Merkelová. Francúzsky prezident na Twitteri neskôr doplnil: „Nikdy predtým neexistovala francúzsko-nemecká dohoda na eurozóne. Dnes Francúzsko a Nemecko spoločne hovoria: chceme rozpočet pre eurozónu!“

Hlavnou úlohou nového rozpočtu podľa deklarácie, ktorú lídri dvoch najväčších ekonomík eurozóny prijali počas včerajšieho stretnutia na vidieckom zámočku Meseberg, bude  zvýšenie investícií do inovácií a ľudského kapitálu. Paríž a Berlín si od tohto kroku sľubujú vyššiu konkurencieschopnosť a kovergenciu v eurozóne.

Súčasťou francúzsko-nemeckej dohody sú aj ďalšie reformné návrhy, ktoré majú posilniť stabilitu hospodárskej a menovej únie. Lídri členských krajín budú o nich diskutovať na budúcotýždňovom (28 a 29. júna) summite Európskej rady v Bruseli.

O podobe budú rozhodovať všetky štáty eurozóny

Nový impulz do diskusií o rozpočte pre krajiny platiace eurom prinieslo víťazstvo Emmanuela Macrona vo francúzskych prezidentských voľbách. Rozsiahla reforma eurozóny bola od začiatku mandátu jedným z oporných pilierov jeho politického programu. Pre viacerých členov menovej únie, vrátane Nemecka, boli jeho plány príliš ambiciózne.

Kým Macron vo svojich prejavoch hovoril o rozpočte na úrovni „niekoľkých percent HDP eurozóny“, Angela Merkelová mala na domácej politickej scéne problém hovoriť aj o omnoho skromnejších číslach. V rozhovore pre nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung hovorila o „nižšom dvojcifernom čísle v miliardách eur.“

„Bude to skutočný rozpočet s ročnými príjmami a výdavkami,“ uisťoval novinárov po utorkovom stretnutí Emmanuel Macron. O jeho rozsahu či spôsobe financovania však obidvaja lídri včera odmietli hovoriť.

Angela Merkelová sa vyjadrila k reforme eurozóny. Jej slová potešili Paríž aj Brusel

Angela Merkelová sa v nedeľu (3. júna) po dlhom čakaní vyjadrila k Macronovej vízii reformy menovej únie. Napriek pretrvávajúcim názorovým rozdielom ohľadom niektorých návrhov, nemecká kancelárka naznačila viaceré ústupky.  

„Vyjadrím sa pragmaticky. Keby bol (návrh) veľmi detailný, mohlo by to byť kontraproduktívne,“ dodal Macron.

Takisto Angela Merkelová bola opatrná vo svojich vyjadreniach. Francúzsko-nemecký tandem je tradične hlavnou hybnou silou európskej integrácie. Pre navrhované zmeny však potrebuje nadchnúť aj ostatných členov eurozóny. Ako prízvukovala kancelárka, až diskusie s nimi určia presnú štruktúru príjmov nového rozpočtu.

Podľa jej slov by však mal byť financovaný kombináciou národných príspevkov, z daňových príjmov z finančných transakcií aj zdrojov z EÚ. Na jeho konečný objem tak bude mať vplyv aj výsledok rokovaní o Viacročnom finančnom rámci po roku 2020.

Už teraz je však veľmi pravdepodobné, že niekoľko stoviek miliárd eur, ktoré by v rozpočte rád videl Emmanuel Macron, nie je reálny cieľ.

Osem severských krajín, vrátane Švédska a Dánska, teda nečlenov eurozóny, v marci prijalo spoločné vyhlásenie, v ktorom francúzske ambiciózne plány odmietajú. Eurozóna podľa nich potrebuje lepšie fiškálne pravidlá a prísnejšiu kontrolu ich dodržiavania.

Súčasť rozpočtu EÚ?

Podľa predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera, ktorý sa takisto zúčastnil stretnutia v brandeburskom Mesebergu, však z francúzsko-nemeckého návrhu zatiaľ nie je jasné, či rozpočet eurozóny bude súčasťou rozpočtu celej európskej dvadsaťosmičky. Označil ho však za „veľmi dobre vyvážený“ a dôležitý pre „európske napredovanie v mnohých oblastiach“.

V minulosti sa však viackrát vyslovil proti vytváraniu samostatného rozpočtu pre krajiny s jednotným európskym platidlom. Príležitosti jeho septembrového prejavu o stave EÚ minulý rok vyhlásil:

„Nepotrebujeme paralelné štruktúry. Nepotrebujeme rozpočet pre eurozónu ale silnú rozpočtovú linku pre menovú úniu v rámci rozpočtu EÚ,“ argumentoval Juncker.

V máji Brusel jeho slová premietol do návrhu dlhodobého rozpočtu po roku 2020. Z rozpočtu európskej dvadsaťosmičky plánuje vyčleniť 25 miliárd na program podpory štrukturálnych reforiem a tiež vytvoriť záruku pre 30-miliardový núdzový fond pre krajiny eurozóny v problémoch.

Reforma eurozóny: V4 sa zhodne len na tom, že nechce hrať druhé husle

Vplyv krajín Vyšehradskej štvorky na podobu integračného procesu v eurozóne by sa nemal podceňovať. Ich názory na inštitucionálnu architektúru menovej únie sa však rozchádzajú, píše ROBERT CSEHI.

Na ceste k Európskemu menovému fondu

Francúzsko-nemecký tandem sa v Mesebergu ďalej dohodol aj na ďalších dôležitých opatreniach, ktoré majú tvoriť základ „cestovnej mapy“ pre reformu eurozóny. Lídri členských krajín sa pokúsia o jej prijatie na kľúčovom budúcotýždňovom summite EÚ.

Jedným z nich je posilnenie právomoci Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval) a jeho začlenenie do európskeho právneho rámca. Ako sa píše v spoločnej deklarácii, posilnený euroval bude poskytovať finančnú pomoc v prípade „hrozby nedostatku likvidity, kedy členské štáty ESM budú čeliť postupnej strate prístupu na trhy.“

Angela Merkelová už pred utorkovým stretnutím avizovala, že krátkodobé úvery budú postihnutým krajinám dostupné len za prísnych „špeciálnych“ podmienok, „na obmedzenú sumu a so záväzkom úplného splatenia“.

Predstavy Komisie a členských štátov o Európskom menovom fonde sa líšia

Komisia navrhuje, aby sa Európsky menový fond pri vykonávaní svojich úloh povinne zodpovedal Európskemu parlamentu. Členským štátom eurozóny sa to nepáči.

V spoločnej deklarácií sa tiež píše, že môže dôjsť aj k zmene oficiálneho názvu ESM. Trvalý euroval by sa tak mohol zmeniť na Európsky menový fond.

Európska verzia Medzinárdného fondu by mala tiež slúžiť ako záchranná poistka pre Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF, Single resolution fund), jedného z pilierov bankovej únie.

S pilotným návrhom tohto mechanizmu, ktorý má  pomáhať so záchranou zlyhávajúcich európskych bánk v prípadoch, kedy nestačia zdroje SRF, prišla v decembri minulého roku Európska komisia.

„Veľkosť zabezpečovacieho mechanizmu by mala byť blízka ale nie presahujúca veľkosť SRF,“ píše sa vo vyhlásení.

Politickú podporu pre zabezpečovací mechanizmus chce Nemecko a Francúzsko dosiahnuť v decembri tohto roku, pričom očakáva, že vstúpi do platnosti v roku 2024.

Dobudovanie bankovej únie sa odkladá

V súvislosti s reformou eurozóny sa často skloňuje spustenie spoločnej ochrany vkladov klientov európskych bánk (EDIS, Európsky systém ochrany vkladov), ktorá je podľa Európskej centrálnej banky jedným z nevyhnutných opatrení pre dobudovanie bankovej únie. V prípade krachu banky, by táto schéma garantovala vklady Európanov do výšky stotisíc eur.

Nemecko však naďalej zastáva názor, že tomuto kroku musí predchádzať prijatie nových opatrení na zníženie rizík v európskom bankovom sektore. Berlínu sa nepozdáva hlavne rýchlosť, s akou miznú nesplácané úvery z účtov európskych bánk. Najviac zaťažené toxickými úvermi sú účtovné bilancie finančných ústavov v Taliansku.

Angela Merkelová sa preto s francúzskym prezidentom dohodla na odložení diskusie o EDIS. „Práca na „cestovnej mape“ pre politické rokovania o EDIS by mali začať až po júnovom stretnutí Európskej rady,“ píše sa v spoločnom vyhlásení.

Medzi ďalšími reformnými návrhmi v spoločnej deklarácii nechýbajú plány ďalšie zbližovanie v oblasti firemných daní. Paríž a Berlín spoločne podporia návrh Komisie na zavedenie spoločného základu dane z príjmov právnických osôb (CCTB). Do konca roku majú tiež ambíciu dospieť k dohode o digitálnej dani, ktorá by mohla byť ďalším zdrojom príjmov budúceho rozpočtu menovej únie.