Mestá a regióny vedia ako deťom v núdzi pomôcť. Ich projekty však čelia zbytočným prekážkam

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Európske samosprávy prišli s mnohými inovatívnymi projektami na pomoc deťom v núdzi a deťom so zdravotným znevýhodnením. Pri ich implementácii však často chýbajú peniaze, dáta či ľudské kapacity. 

Mestá a regióny hrajú hlavnú úlohu v pomoci deťom v nepriaznivej sociálnej situácii. Kompetencie miestnych samospráv v tejto oblasti sa v rôznych členských štátoch líšia, v takmer všetkých sú však zodpovedné za poskytovanie vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, bývania a sociálnych služieb deťom bez domova, v zlej sociálnej situácii, s fyzickými či psychickými poruchami, či deťom v náhradnej starostlivosti. V niektorých štátoch sú dokonca zodpovedné nielen za poskytovanie týchto služieb, ale aj za ich plánovanie a financovanie.

Európsky výbor regiónov vo svojej štúdii pozbieral 20 projektov z európskych samospráv, ktoré sa zameriavajú na pomoc deťom v zlej sociálnej situácii. Niektoré z nich sa radia do kategórie tradičných, iné sú experimentom. Nejde len o príklady dobrej praxe, hoci viaceré projekty už stihli ukázať pozitívne výsledky. Časť z nich sa do výberu dostala ako ilustrácia bariér, ktorým musia samosprávy čeliť vo svojej snahe poskytnúť deťom kvalitnú a efektívnu starostlivosť a podporu.

Tie zväčša vychádzajú z národných legislatív. Regionálni zástupcovia napríklad zvyčajne chýbajú pri kreovaní národných stratégií, samosprávy nemajú dostatočné ľudské kapacity či financie. Problémy sú tiež v prístupe k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, čo sú oblasti, ktoré musí riešiť centrálna vláda.

Štúdia vznikla pri príležitosti schválenia takzvanej Záruky pre zraniteľné deti (European Child Guarantee) Radou Európskej únie. Rada odobrila legislatívny balíček s cieľom znížiť počet sociálne vyčlenených detí a detí žijúcich pod hranicou chudoby koncom júna. V tom čase končiacemu portugalskému predsedníctvu sa tak podarilo splniť jeden zo svojich cieľov.

Od Tundže po Miláno

Vzorka projektov je zložená zo samospráv rôznej veľkosti. Od bulharskej obštiny (okresu, pozn. red) Tundža s približne 24 tisícmi obyvateľov po talianske Miláno s miliónom ľudí. Programy sa zameriavajú na široké spektrum oblastí, ako podpora vzdelávania, bývanie, zdravotná starostlivosť či podpora sociálnej inklúzie cez šport a kultúru.

Zo slovenských projektov sa do výberu nedostal ani jeden. To však neznamená, že nevznikajú. Príkladom môže ísť levický projekt Podpora predprimárneho vzdelávania detí z marginalizovaných rómskych komunít, ktorý sa realizoval z eurofondového programu Ľudské zdroje.

Na rómske deti sa zameriava aj projekt neveľkej bulharskej samosprávy Tundža. Tá v roku 2009 otvorila niekoľko komunitných centier, ktoré zdarma poskytujú sociálnu a zdravotnú starostlivosť rovnako ako aj rôzne vzdelávacie aktivity a tábory deťom od nula do sedem rokov a ich matkám. Deti v nich majú možnosť absolvovať zubné prehliadky, jazykové kurzy či letné tematické tábory. Matky môžu podstúpiť gynekologické prehliadky alebo majú možnosť poradenstva v rôznych oblastiach. Všetky služby, vrátane dopravy do centra, sú zadarmo.

Ochrana detí alebo diskriminácia homosexuálov? Čo sa píše v texte nového maďarského zákona

Zákon, ktorý zožal vlnu kritiky od členských štátov Únie aj Európskej komisie, obraňuje Orbán s tým, že chráni deti pred pedofíliou. Na poslednú chvíľu v ňom ale pribudol „pozmeňovák“, ktorý zakazuje propagovanie homosexuality.

Jednou zo stále nevyriešených otázok je poskytovanie vzdelávanie detí s postihnutím. Aj na Slovensku sa rodičia detí so zdravotným znevýhodnením často sťažujú na rôzne prekážky, ktoré ich deťom už odmalička bránia k prístupu k vzdelávaniu. Kapacity škôlok sú nedostatočné, mnohé z nich nie sú materiálne ani personálne vybavené. Problémy pokračujú aj na základných školách, kde učitelia nie sú pripravení na prácu s deťmi so zdravotným postihnutím. Možné riešenie prináša projekt slovinskej Ľubľany, ktorá zriadila Špeciálne vzdelávacie centrum zamerané na prácu s deťmi so zdravotným postihnutím. Zariadenie sa skladá z dvoch základných škôl, vzdelávacieho centra pre učiteľov so zameraním na deti so špeciálnymi potrebami, internát a centra zamestnanosti pre dospelých s menším zdravotným postihnutím. Zariadenie takisto školí pedagógov na domáce vyučovanie pacientov s ťažším postihnutím.

(Ne)úspešné sociálne bývanie v Brne?

V procese sociálnej inklúzie je okrem školstva dôležité aj slušné a dostupné bývanie. Za úspešnými projektami nemusia Slováci chodiť ďaleko. Mesto Brno spustilo v spolupráci s neziskovou organizáciou Platforma pro sociální bydlení v roku 2016 dvojročný pilotný projekt rýchleho ubytovávania rodín bezdomovcov s názvom Rapid Re-housing. V rámci neho sa podarilo nájsť bývanie pre 50 rodín. Iniciatíva sa ukázala ako úspešná. Z 50 rodín zostalo po roku v sociálnych bytoch 48, pričom výskumníci zaznamenali pozitívny vplyv na školskú dochádzku detí, fyzické a psychické zdravie aj kvalitu života rodín vo všeobecnosti.

Celý projekt stál približne 373 tisíc eur, z čoho 95 percent preplatila Európska únia. Zvyšok doplatilo mesto. Po komunálnych voľbách v roku 2018 však nové vedenie na čele s Občianskou demokratickou stranou (ODS) projekt stoplo. Mestskí poslanci tvrdili, že mesto sa na financovaní v skutočnosti podieľalo vyššou sumou než sa pôvodne predpokladalo. Mesto po čase do nákladov zarátalo údaje za nájomné, odpady či náklady na opravy. Poslanci takisto argumentovali znižujúcou sa úspešnosťou projektu, keď po druhom roku v bytoch zostalo 43 rodín.

Podľa Štepána Ripku z Ostravskej univerzity, ktorá k projektu vypracovala hodnotiacu správu, je 43 rodín v bytoch po dvoch rokoch úspechom. Najväčší prínos vidí vo veciach, ktoré sa dajú zmerať len ťažko – zdravie, duševná pohoda, dochádzka detí do školy.

Bariéry

Vzorka projektov ukazuje, že miestne samosprávy vedia sami prichádzať s projektami a programami smerujúcimi k zlepšeniu situácie so sociálne vyčlenenými deťmi či deťmi so zdravotným znevýhodnením. V tejto snahe však čelia viacerým problémom a bariéram. Štúdia Európskeho výboru regiónov tieto bariéry rozdelila na horizontálne, ktoré majú všeobecný vplyv na prácu samospráv s deťmi, a tie ktoré sú špecifické pre vybranú oblasť.

Plán obnovy: Hlasy samospráv musia byť vypočuté

Skutočne efektívna obnova si vyžaduje, aby členské štáty vypočuli hlasy regiónov. Pri obnove nemôžeme prijať uniformný prístup. Rôzne oblasti potrebujú rôzne opatrenia, píše STEFANO BONACCINI, prezident Európskej rady obcí a regiónov.

Medzi horizontálne patrí napríklad nedostatok informácií a údajov o rozsahu sociálneho vyčlenenia a chudoby, nedostatočná kapacita na lokálnej a regionálnej úrovni, rozdiel v prístupe medzi samosprávami a centrálnou vládou a nedostatok financií, ktoré bránia implementácií nápadov.

Pri vzdelávaní sa ako veľký problém, platný aj pre Slovensko, ukázal byť nedostatok vyškolených učiteľov so špecializáciou na deti so zdravotným znevýhodnením. V zdravotníctve zase často chýba vybavenie a infraštruktúra pre deti s postihnutím, alebo je problémom ich vysoká cena, ktorú si mnohé rodiny nemôžu dovoliť zaplatiť. V tomto prípade ide o zariadenia poskytujúce podporu deťom s poruchami správania, ale aj o jednoduché „drobnosti” ako bezbariérové toalety.

„Keď sa rozhodujeme niekam ísť, väčšinou je to v dosahu dvoch hodín, lebo bezbariérové toalety nemáme a tie, čo sú označené ako bezbariérové, sú až príliš často nevyhovujúce,” uviedla v nedávnom rozhovore pre Denník N bývalá poslankyňa za OĽaNO Sylvia Shazad, historicky prvá slovenská poslankyňa v parlamente na vozíku.

Problémom je napokon aj nedostatok sociálnych bytov pre rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím a všeobecne pre rodiny pod hranicou chudoby. Bývanie je minimálnou garanciou stabilných podmienok, v ktorých sa rodina a deti môžu rozvíjať. „Čím dlhšie zostane rodina s deťmi na ulici, tým väčšie je nebezpečenstvo trvalého vyčlenenia zo spoločnosti,” píše štúdia.

Čo ďalej?  

Výbor regiónov ukončuje štúdiu odporúčaniami pre členské krajiny, ktoré by mali pomôcť s implementáciou Záruky pre zraniteľné deti. Tá mimo iného zahŕňa aj zriadenie národného rámca pre zber údajov a monitorovanie pokroku. V procese tvorby tohto orgánu by podľa Výboru regiónov nemali chýbať ani samosprávy. Členské štáty by takisto mali pomôcť zvýšiť kapacitu regiónov tak, aby vedeli pomôcť každému dieťaťu, ktoré to potrebuje.

Výbor regiónov ďalej navrhuje, aby regióny vypracovali vlastné stratégie pre boj s detskou chudobou a vyčleňovaním. Tie by mali byť naviazané na národné stratégie, ktorých vznik predpokladá Záruka pre zraniteľné deti.

Mnohé krajiny budú musieť zvýšiť množstvo finančných prostriedkov, ktoré investujú do boja s detskou chudobou. Výzvou bude tiež vyrovnávanie regionálnych rozdielov a nasmerovanie investícií do odľahlých regiónov, kde momentálne neexistuje dostatočná infraštruktúra. Na pomoc deťom v chudobe alebo so zdravotným znevýhodnením by sa takisto nemalo zabudnúť v rámci reforiem vzdelávacieho systému a zdravotníctva.