Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zelenšie Slovensko
Bratislava, Žilina a ďalších deväť miest a obcí sa zapojili do eurofondovej výzvy, v rámci ktorej chcú vymieňať rozhorúčený asfalt, vysádzať zeleň a lepšie pracovať s dažďovou vodou. Chvália si väčšie zapojenie regiónov do procesu.
Slovensko má za sebou ďalšie rekordne horúce leto. Kopili sa takzvané tropické dni, keď teplota vzduchu presahovala 30 °C a na niektorých miestach sa vyšplhala až na 36,5 °C.
Slováci tak už na vlastnej koži pociťujú následky klimatickej zmeny, ktorá bola pred niekoľkými rokmi iba teoretickou hrozbou. Na uliciach plných asfaltu a betónu je tento efekt ešte znásobený. Okrem snahy zmierniť samotné príčiny otepľovanie sa teda mestá a obce púšťajú aj do riešenia jeho následkov.
Jedenásť z nich sa už zapojilo do eurofondovej výzvy, v ktorej žiadajú o peniaze na prvky takzvanej zelenej a modrej infraštruktúry. Výstavba zelene a práca s dažďovou vodou totiž môžu slovenské územie na vysoké horúčavy lepšie adaptovať.
Žiadala Bratislava, Žilina aj Krupina
Výzvu vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) ešte vo februári. Adaptáciu miest na horúčavy plánuje podporiť takmer 70 miliónmi eur.
Do polovice augusta sa podľa MIRRI zapojilo 11 miest a obcí. Ide o veľké mestá, ako Bratislava a Žilina, ale aj menšie samosprávy: Krupina, Krompachy, Želiezovce, Nesvady, Kolárovo, Žilina, Púchov, obec Družstevná pri Hornáde a Prakovce.
Do výzvy sa však stále môžu zapojiť ďalšie mestá. Výzva totiž nemá konečný dátum a žiadosti sú vyhodnocované priebežne.
Hlavné mesto Bratislava si podalo žiadosť na projekt čerešňového sadu v Starom meste, konkrétne pri uliciach Radlinského a Legionárska. Samotné sakury, ktoré majú poskytovať tieň, už pred niekoľkými rokmi mestu venovala japonská ambasáda. Mesto k nim chce teraz za 327-tisíc eur pripojiť ďalšiu zeleň, pešie trasy, multifunkčné ihrisko aj vchody pre cyklistov. K „modrým“ prvkom má patriť závlahový systém a zasakovací systém pre dažďovú vodu.
Mestské prvky, ktoré dokážu dažďovú vodu využívať, ako napríklad zelené strechy, totiž vedia nielen znižovať teplotu v ich blízkosti, ale aj zabraňovať potopám z nárazových dažďov, ktoré sú tiež symptómom klimatickej zmeny.
Žilina podala až dva projekty na revitalizáciu vnútroblokov. Na ten pri uliciach Čajakova a Lichardova žiada o 1,13 milióna eur a na ulicu Jarná 995-tisíc eur. V týchto projektoch nájdeme napríklad nové zelené námestie pred školou, ale aj výmenu horúcich asfaltových peších chodníkov. Využívať sa budú takzvané polopriepustné spevnené bloky, napríklad zámková dlažba a mlatové chodníky. Vodu budú odvádzať do zelene, kde by ju mali zachytávať trvalkové záhony.
O podporu však žiadali aj menšie mestá a obce. Krupina chce zachytávať zrážkovú vodu z nemocnice a kina do priľahlého parku A. Sládkoviča. „Voda bude prirodzene zavlažovať verejnú zeleň namiesto toho, aby odtiekla do kanalizácie v uličnej sieti,“ hovorí Dajana Belláková, projektová manažérka pre Mesto Krupina.
Aj tu má byť miesto asfaltu použitá dlažba. „Nahradenie asfaltových povrchov za spevnené plochy s nižšou absorpciou tepla pomôže znížiť vplyvy častejšieho výskytu vĺn horúčav, zvýšenia priemerných ročných teplôt, častejšieho výskytu sucha, zvýšenia častosti zrážok, nárastu výskytu silných vetrov a víchric,“ hovorí Belláková. Celkové náklady na projekt sú takmer milión eur.
Púchov sa zameriava na revitalizáciu verejného priestranstva v areáli základnej umeleckej školy. Doteraz nevyužívaný priestor plný garáží majú nahradiť alejové stromy, okrasné trávy, ale aj altánok s vertikálnou zeleňou a so zelenou strechou. „Medzi modré prvky patria vzduchové rosiče a pitná fontánka,“ odkazuje hovorkyňa mesta Púchov Vanesa Čuriková a popisuje rozprašovače vody, ktoré dokážu v horúcom počasí ochladiť návštevníkov. Púchov žiada o takmer 315-tisíc eur.
Eurofondy už fungujú po novom
Ministerstvo pripomína, že v novom eurofondovom období fungujú niektoré výzvy inak. „O projektoch, ktoré budú z tejto finančnej alokácie podporené, rozhodujú Rady partnerstva samosprávnych krajov a Kooperačné rady území udržateľného mestského rozvoja,“ hovorí MIRRI.
Keď im projektový zámer schvália, majú rok na to, aby ho predložili ministerstvu. To žiadateľov priebežne kontaktuje a ponúka aj konzultácie. „Veríme, že tempu predkladania žiadostí napomôže aj nedávna novela zákona o verejnom obstarávaní, na ktorú mnohí čakali,“ odkazuje.
Samotné samosprávy vidia v tomto prístupe pozitíva. „Táto konkrétna výzva sa mi javí ako jedna z tých prehľadnejších,“ odkazuje Belláková a chváli aj možnosť konzultovať na regionálnom centre v Banskej Bystrici. V žiadosti tiež nevidí žiadne podmienky, ktoré by projekt zbytočne predražovali.
Aj hovorkyňa Púchova za veľmi pozitívne považuje, že projekty najskôr schvaľujú rady v samotných samosprávach. „Táto iniciatíva nám poskytuje možnosť významne zlepšiť kvalitu života obyvateľov, prispieť k ochrane životného prostredia, znižovaniu vplyvov klimatických zmien a zvyšovaniu biodiverzity,“ odkazuje Čuriková.
Pre Bratislavu išlo o prvú skúsenosť s týmto typom fungovania eurofondov na podporu udržateľného mestského rozvoja. Tiež oceňuje možnosť konzultovať oprávnenosť výdavkov, kritizuje však, že oproti podobnej výzve z predchádzajúce obdobia nastali výrazné zmeny, čo realizáciu spomaľuje.
