Michelov kompromis o pláne obnovy EÚ je pre Slovensko menej výhodný, hovorí Matovič

Na snímke premiér SR Igor Matovič (OĽaNO). [FOTO TASR/Martin Baumann]

Premiér Igor Matovič sa obáva, že zohľadnenie hospodárskych dopadov koronakrrízy pri delení peňazí z plánu obnovy Slovensku zníži alokáciu. Únia podľa neho takýmto spôsobom potrestá krajiny, ktoré sa najviac snažia zmierňovať ekonomické dôsledky pandémie.

Po dlhých mesiacoch epidémie ochorenia COVID-19 sa lídri členských štátov EÚ prvýkrát osobne stretnú na summite Európskej rady v Bruseli. Rokovať budú hlavne o budúcom rozpočte EÚ a o 750-miliardovom balíku na ekonomickú obnovu po koronakríze.

Aby sa dvadsaťsedmička priblížila k dohode čo najskôr, predseda Európskej rady Charles Michel s týždňovým predstihom predstavil kompromisný návrh viacročného rozpočtu a plánu obnovy. Prvý návrh predstavila Európska komisia ešte 27. mája.

Slovenský premiér Igor Matovič (OĽaNO) pred summitom vyhlásil, že Michelov návrh nie je pre Slovensko až taký výhodný ako to, čo predložila eurokomisia. „Budem sa snažiť, aby zostal zachovaný pôvodný návrh, ale realisticky môžem povedať, že trvať na ňom by bolo cestou k žiadnej dohode,“ uviedol v stredu (15. júla) na pôde Výboru NR SR pre európske záležitosti.

Michelov kompromis o záchrannom pláne: Štáty sa budú kontrolovať navzájom

Predseda Európskej rady Charles Michel navrhuje v záujme dosiahnutia dohody dať viac kontroly členským štátom nad vyplácaním prostriedkov z 750-miliardového fondu obnovy.

Riziko pre Slovensko

Rozpory medzi štátmi EÚ sú v názoroch na rozdelení navrhovaného fondu obnovy. Slovenská vláda od zverejnenia návrhu plánu obnovy neskrýva s podmienkami prerozdelenia peňazí spokojnosť. Tie sú založené hlavne na predkrízových ukazovateľoch, napríklad úrovni nezamestnanosti od roku 2015.

Oficiálna rokovacia pozícia vlády priznáva, že Slovensku vyhovuje alokačný kľúč, ktorý navrhuje Komisia, a preto sa zabojuje za to, aby sa nemenil.

Z kľúčového nástroja – Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – určeného na financovanie reforiem, by Slovensku mohlo pritiecť až šesť miliárd eur nevratných grantov.

Susedné krajiny ale so spôsobom prerozdelenia už ale tak spokojné nie sú. Poľsko a Maďarsko volajú po tom, aby Únia brala do úvahy ekonomické škody spôsobené epidémiou koronavírusu. Tento apel vo svojom návrhu zohľadnil predseda Európskej rady Charles Michel. Podľa neho by sa na základe predkrízových štatistík delilo 70 percent prostriedkov, zvyšné peniaze by sa štátom pridelili až v roku 2023 na základe poklesu HDP v rokoch 2021 až 2022.

Podľa Igora Matoviča tento návrh nebude pre Slovensko až tak pozitívny ako návrh Komisie a označil ho za „riziko, ktorého sa obáva“.

Za čo ide bojovať premiér Matovič na videosummite o pláne obnovy EÚ

Igor Matovič pred slovenskými poslancami už nehovoril o súdržnosti V4 pri rokovaniach európskej dvadsaťsedmičky o pláne obnovy EÚ po koronakríze. Podľa vlády je dôležité, aby sa kritéria prerozdeľovania peňazí z krízovej pomoci nemenili v neprospech Slovenska. 

„Mňa mrzí, že je to trochu zvláštna motivácia – snažte sa čo najmenej a dostanete čo najviac. Preto sa mi pohľad do minulosti zdá spravodlivejší,“ zhodnotil Matovič.

V súčasnosti sa dá iba ťažko odhadnúť, ako by sa slovenskej alokácie dotkol Michelov návrh. Obavy o zníženie grantovej časti ale vzhľadom na ekonomické predpovede nemusia byť na mieste. Letná ekonomická prognóza Európskej komisie Slovensku predpovedá deväťpercentný prepad HDP v tomto roku. Horší výhľad má iba v prípade prípad piatich krajín – Talianska, Francúzska, Španielska, Portugalska a Chorvátska.

Podľa predsedu výboru pre Európske záležitosti Tomáša Valášeka (Za ľudí) väčším problémom ako samotná podoba alokačných kritérií je ich nepredvídateľnosť. Tá môže, ako hovorí, negatívne ovplyvniť prípravu plánov obnovy, ktorý pre prístup k záchrannému balíka musí vypracovať každý členský štát.

„Vládam to komplikuje situáciu, pretože nevedieť, či dostanete 70 alebo 100 percent prostriedkov, je zásadným problémom pri plánovaní reforiem,“ myslí si Valášek.

Spolufinancovanie zostane zachované

Podľa Matoviča sa Slovensku v doterajších rokovaniach podarilo zvrátiť niektoré návrhy v pôvodnom viacročnom finančnom rámci, teda sedemročnom rozpočte EÚ. Vláda má výhrady k výške spolufinancovania eurofondových projektov, k dĺžke čerpania prostriedkov a k flexibilite ich využitia.

Predbežne sa Slovensku podarilo namiesto navrhovanej 30 percentnej spoluúčasti pri financovaní projektov zachovať súčasný stav. Štát a prijímateľ tak na projekty financované z eurofondov prispievať dohromady 15 percentami ich hodnoty, zvyšok zaplatí EÚ.

Podarilo sa tiež zachovať pravidlo N+3, podľa ktorého musí členský štát eurofondy pridelené na určitý rok vyčerpať vždy do troch rokov. Návrh Komisie pôvodne dávala na čerpanie prostriedkov z fondov EÚ o rok menej času.

Nie len právny štát, ale všetky hodnoty Únie. Šimečka navrhuje reformu kontroly členských štátov

Cieľom správy slovenského europoslanca je upratať a prepojiť nástroje na ochranu základných hodnôt EÚ. Ako cestu k tomu navrhuje uzavrieť dohodu troch hlavných inštitúcií EÚ – Komisie, Rady a Parlamentu.