Mičovský od ochranárov prebral petíciu za zelenšie poľnohospodárstvo

Na snímke vľavo minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský a vpravo ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko Jozef Ridzoň pri odovzdávaní petície "Za živú krajinu" 21. apríla 2021 v Bratislave. [FOTO TASR/Pavel Neubauer]

Petíciu Za živú krajinu podpísalo 20 tisíc ľudí. Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský ochranárom sľúbil, že spraví všetko pre to, aby sa do krajiny vrátila pestrosť.

Enviroorganizácie odovzdali v stredu ministrovi pôdohospodárstva Jánovi Mičovskému (OĽANO) petíciu za ozelenenie poľnohospodárstva Za živú krajinu. Podpísalo ju viac ako 20 tisíc ľudí. Mičovský kroky aktivistov ocenil a podporil navrhované riešenia v petícii.

Ochranári v petícii žiadajú ozelenenie poľnohospodárstva. Od rezortu pôdohospodárstva chcú zásadné zmeny v podpore farmárov v prospech udržateľnejšieho využívania polí, lúk i lesov. Chcú napríklad rozčlenenie lánov biopásmi na menšie s maximálnou rozlohou 20 hektárov. Apelujú aj na podporu farmárov, ktorí chcú obnoviť lúky a vrátiť zvieratá do krajiny. Rovnako apelujú na zvýšenú podporu ekologickým formám poľnohospodárstva a zníženie používania agrochemikálií.

Ako pri dovzdávaní petície ministrovi uviedol Jozef Ridzoň z SOS/Bridlife, ochranári petíciu spustili pre zlý stav poľnohospodárskej krajiny. Z nej sa postupne strácajú ohrozené, ale aj bežné druhy poľného vtáctva.

„To celé je výsledkom zlého nastavenia poľnohospodárskych politík, ale aj historického vývoja. Dôležité je, že dnes má ministerstvo pôdohospodárstva historickú príležitosť zmeniť tento stav,“ povedal Ridzoň. Zmenu v prospech prírody by mohli podľa neho priniesť hlavne takzvané ekoschémy, čo je nový typ ekologických platieb v rámci novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Tie by mali finančne odmeňovať farmárov za prírode blízke poľnohospodárske postupy.

Iniciátormi petície sú združenia Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Ochrana dravcov na Slovensku a iniciatíva My sme les.

Prečo miznú vtáky zo slovenských polí

Slovenskí farmári sú nútení intenzívne využívať každý meter svojej pôdy a pre život nezostáva priestor. Hlavným dôvodom sú agrodotácie, hovorí v rozhovore ochranár JOZEF RIDZOŇ.

Pozemkové úpravy

„Nezmeníme minulosť, no dokážeme ovplyvniť budúcnosť a na tej by malo záležať v tejto krajine každému jednému z nás. Ja môžem z tohto miesta sľúbiť, že s mojimi kolegami urobím všetko preto, aby sa vrátila do našej krajiny pestrosť,“ uviedol Mičovský. Zároveň ho teší, že v prípade zlepšovania vidieka sa ozýva čoraz viac hlasov.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR poukazuje, že do nového strategického plánu na roky 2023 až 2027 budú preto v rámci ekoschém priamych platieb navrhované viaceré typy intervencií podporujúce biodiverzitu, prírodné zdroje a klímu. Pôjde napríklad o diverzifikáciu plodín a tvorbu ochranného pásu s povinnosťou zabezpečiť maximálnu súvislú výmeru jednej plodiny. Navrhované sú aj ochranné plochy pre opeľovače vysiatím zmesí plodín. Agrorezort plánuje v rámci rozvoja vidieka ochranu biotopov sústavy Natura 2000 aj mimo nej.

„Napĺňanie týchto ambicióznych myšlienok pre lepšiu budúcnosť poľnohospodárskej krajiny spočíva aj v oblasti komplexných pozemkových úprav a budovaní spoločných zariadení i opatrení,“ uviedlo MPRV. Na ich realizáciu využije financie z Programu rozvoja vidieka. Deklaruje, že uprednostní investície do budovania zelených krajinných prvkov pred samotným sceľovaním pozemkov.

V prechodnom období bude z programu vyčlenených na komplexné pozemkové úpravy na roky 2021 až 2022 celkovo 55 miliónov eur. V budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike je na pozemkové úpravy vyčlenených 30 miliónov ročne, teda na roky 2023 až 2027 celkovo 150 miliónov eur.

Agrorezort kladie podľa vlastných slov dôraz aj na používanie chemikálií a vzdelávanie poľnohospodárov, ktorí tieto prípravky používajú. K zlepšeniu a napĺňaniu cieľov by mali prispieť aj aktivity poľovníkov. „Zvyšovanie úživnosti poľovného revíru napríklad vysádzaním remízok či ohryzových drevín prispeje k zníženiu poškodzovania rozsiahlych poľnohospodárskych monokultúr zverou,“ tvrdí ministerstvo.