Mičovský po vystúpení v Rade EÚ odmieta, že by oslaboval zelené ambície v agrosektore

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský na zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybárstvo. [Rada Európskej únie.]

Ochranári kritizujú ministra Jána Mičovského za jeho nesúhlas s návrhom, aby každý štát EÚ povinne vyčlenil časť agrodotácií na nové ekologické režimy. Minister ale tvrdí, že v opačnom prípade hrozí, že farmári počas programového obdobia prídu o milióny eur.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský (OĽaNO) sa v pondelok (21. septembra) zúčastnil svojho druhého stretnutia rezortných ministrov na Rade EÚ pre poľnohospodárstvo a rybárstvo (AGRIFISH).

Ministri stále dolaďujú spoločnú pozíciu k reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) na ďalších sedem rokov, ktorú chcú mať hotovú v októbri tohto roka.

Jednou z hlavných tém pondelkových rokovaní bola takzvaná nová zelená architektúra agropolitiky, ktorú navrhuje Európska komisia.

Prečo ekoschémy

Každý poľnohospodár, ktorý chce čerpať agrodotácie z rozpočtu EÚ, už dnes musí spĺňať určité ekologické požiadavky. Rovnako tak sú členské štáty povinné vo svojich strategických plánoch popísať, ako budú plniť environmentálne ciele Únie. V priebehu súčasného dotačného obdobia sa ale ukázalo, že tieto opatrenia v praxi nefungujú.

Komisia preto navrhuje nové nástroje, ako zaistiť, aby európski farmári pri svojej práci brali väčší ohľad na prírodu. Tým kľúčovým majú byť takzvané ekologické režimy (tiež ekoschémy).

Ide o to, že každý členský štát vytvorí zoznam poľnohospodárskych postupov prospešných pre životné prostredie a klímu. Aby motivoval farmárov k týmto činnostiam, vyčlení na to časť prostriedkov hektárových priamych platieb (prvý pilier SPP). Podmienkou je, že farmári budú tieto postupy využívať nad rámec iných, environmentálnych požiadaviek zo strany Únie, ktoré sú povinné pre čerpanie agrodotácií.

Reforma agropolitiky Únie a životné prostredie: Návrh Komisie je krokom späť, tvrdia odborníci

Eurokomisia navrhuje zvýšiť podiel priamych platieb v rozpočte budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike. Priame podpory podľa výmery pôdy sú však podľa odborníkov neúčinné a škodlivé pre životné prostredie. Skepticky sa pozerajú aj na nové ekologické režimy. 

Na rozdiel od súčasných dotačných pravidiel si krajina môže ekologické opatrenia, ktoré finančne zvýhodní, vybrať na základe vlastných priorít a potrieb. Do katalógu schém môže zahrnúť podporu ekofariem, tvorbu krajinných prvkov ako trvalé pasienky, sady, remízky, stromoradia a podobne, ale v prípade Slovenska aj rozdeľovanie veľkých lánov na menšie polia.

Jednou z doteraz nevyriešených otázok je, či ekologické režimy majú byť pre všetky členské štáty a farmárov povinné a ak áno, koľko peňazí z priamych platieb na ekoschémy musia vyčleniť.

Nemecko, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ, navrhuje povinné ekoschémy s minimálnou alokáciou 30 percent priamych platieb. V tejto snahe nemeckú rezortnú ministerku Juliu Klöckner podporuje viacero západných krajín EÚ. Španielsky minister sa dokonca prihováral za to, aby na ekoschémy išlo až 40 percent prostriedkov prvého piliera SPP.

Niektoré členské štáty ale majú obavu, že ich farmári takúto porciu platieb na ekoschémy nebudú schopní využiť a tak im prostriedky prepadnú.

Kladivo na farmárov

A kde stojí slovenský agrominister?

Vo svojom vystúpení na Rade EÚ uvítal, že v EÚ začínajú rezonovať zelené témy. No dodal, že nesúhlasí s povinnou 30-percentnou alokáciou pre ekologické režimy. „Hľadajme toto percento, ale neurčujme ho. Obava, že by sme tieto prostriedky mohli nevyužiť, je veľká a to asi nechce žiadna členská krajina,“ vyhlásil.

Túto pozíciu minister Mičovský tlmočil už minulý týždeň (17. septembra) na zasadnutí parlamentného Výboru pre európske záležitosti. Vtedy ekoschémy označil za „kladivo na poľnohospodárov“.

„Najprv mu nedáme z rozpočtu to, čo iné poľnohospodárske štáty, a potom mu dáme povinných 30 percent na ekoschémy, ktoré sú potrebné a správne, ale priamo nezvýšia produkciu a poľnohospodár bude mať objektívne problémy,“ priblížil.

Minister svoj nesúhlas s nemeckým návrhom vysvetľoval tiež tak, že je dobré mať „tromf v rukáve“ pre ďalšie rokovania o SPP. „Možno ustúpime na tých 30 percent, ale budeme za to niečo chcieť“, povedal pred poslancami.

Argumentov aj tým, že nechce rozbíjať spoločnú pozíciu vyšehradskej štvorky. Český minister poľnohospodárstva Miroslav Toman ale na Rade podporil nemecký návrh, aby ekoschémy boli povinné pre štáty EÚ a farmárov a aby mali stanovený dolnú hranicu.

„Myslím si, že to rieši otázku cieleného využitia finančných prostriedkov,“ dodal Toman.

Na míle od programového vyhlásenia

Na vystúpenie ministra na pôde poľnohospodárskej Rady EÚ okamžite zareagovali slovenskí ochranári. Podľa Slovenskej ornitologickej spoločnosti/Birdlife to ide priamo proti zeleným záväzkom agrorezortu v programovom vyhlásení vlády.

Mimovládka kritizuje aj snahu zdvojnásobiť viazané priame platby na produkciu. Minister to vo  svojom vstupe označil za hlavnú slovenskú prioritu v rokovaniach.

Viazané platby nie sú primárne určené na podporu príjmu farmárov, alebo plnenie ekologických cieľov, ale na produkciu. Umožňujú vyčleniť časť alokácie na podporu produkcie v oblastiach, kde krajina zaostáva – či už ide konkrétne plodiny alebo regióny.

Podľa mimovládnej organizácie ale práve tento typ platieb vedie k intenzifikácii poľnohospodárstva. „Takto úbytok ohrozených druhov a ani výzvy klimatickej krízy nevyriešime. Viazané dotácie bez environmentálnych kritérií sú to najhoršie, čo môžeme požadovať,“ vysvetľujú na Facebooku svoj postoj.

Ochranári spustili petíciu, v ktorej radia Mičovskému, ako zmeniť poľnohospodárstvo

Menej repky a pesticídov, častejšie striedanie plodín a maximálne 20 hektárové polia, to sú opatrenia, ktoré by agrorezort podľa ochranárskych združení mal zapracovať do národného strategického plánu pre poľnohospodárstvo na ďalších sedem rokov.  

SOS/Birdlife spolu s ďalšími ochranárskymi združeniami v lete spustili petíciu Za živú krajinu, v ktorej apelujú na agrorezort, aby pri príprave budúcich agrodotácií myslel aj na ochranu prírody, biodiverzity a klímy. Petíciu už podpísalo viac ako 11 tisíc podporovateľov.

Europoslanec Michal Wiezik (SPOLU-OD, EPP) označil Mičovského pozíciu za „hroznú správu pre život v poľnohospodárskej krajine“.

Mičovský: Zelená architektúra nie je ohrozená

Ján Mičovský na kritiku reagoval počas utorkovej tlačovej konferencie (22. septembra).

Minister uistil, že jeho nesúhlas s povinnou alokáciou na ekoschémy neznamená, že ich Slovensko nebude využívať. Rezort podľa jeho slov len požaduje, aby v ekologických režimoch bola čo najväčšia flexibilita. Agrorezort by napríklad uvítal, keby počas programového obdobia bolo možné presúvať nevyužité prostriedky medzi jednotlivými schémami.

„Tento systém sa teraz zavádza prvýkrát a my sa ho najskôr musíme naučiť. Riziko, že to nenastavíme hneď v prvom roku správne, si nemôžeme dovoliť. Nemôžem sa postaviť pred poľnohospodárov a povedať im ´prepáčte, nevyšlo to, prišli ste o milióny´,“ odpovedal šéf agorezortu na otázku portálu EURACTIV.sk.

Mičovský predstavil harmonogram príprav strategického plánu pre agrodotácie

Návrh kľúčového dokumentu pre prípravu strategického plánu pre poľnohospodárstvo chce mať ministerstvo hotový v decembri. Materiál zatiaľ vzniká interne na rezorte, verejnosť sa k pripomienkam dostane až v októbri, čo sa nepáči niektorým poslancom. 

Mičovský tiež odmieta, že by jeho pozícia odporovala záväzkom v programovom vyhlásení vlády. Pripomína, že jeho hlavným cieľom v agropotravinárstve je zvýšenie potravinovej sebestačnosti.  Na to sú podľa neho najlepším nástrojom práve viazané priame platby.

Tie navyše, ako hovorí, nemôžu byť v rozpore s environmentálnymi požiadavkami, pretože to Komisia prísne kontroluje.

„Úplne vylučujem, že by viazané platby ohrozovali zelenú architektúru Slovenska,“ dodal minister.