Mičovský predstavil harmonogram príprav strategického plánu pre agrodotácie

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPVR) SR Ján Mičovský. [FOTO TASR - Martin Baumann]

Návrh kľúčového dokumentu pre prípravu strategického plánu pre poľnohospodárstvo chce mať ministerstvo hotový v decembri. Materiál zatiaľ vzniká interne na rezorte, verejnosť sa k pripomienkam dostane až v októbri, čo sa nepáči niektorým poslancom.

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) predstavil detailný rozpis prípravy Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na roky 2021 až 2027.

Reagoval tak na kritiku koaličných poslancov, ale aj farmárov, ktorým sa nepáči, že rezort doposiaľ neinformoval verejnosť o prípravách dokumentu. Ten musí Slovensko vypracovať, aby sa mohlo zapojiť do nového agrodotačného obdobia EÚ.

Minister harmonogram ústne odprezentoval na štvrtkovom (10. septembra) zasadnutí parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

„Podľa tohto plánu chceme postupovať a podľa neho nás môžete kontrolovať,“ uviedol na výbore rezortný minister.

Agrorezort zatiaľ nevie, kedy predstaví dlhodobú koncepciu poľnohospodárstva

Zverejnenie návrhu dlhodobej koncepcie poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorú v programovom vyhlásení sľubuje vláda Igora Matoviča zatiaľ nemá jasný termín. Agrorezort aktuálne pracuje na časovom rámci dopracovania stratégie spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Kedy zapojiť verejnosť

Ján Mičovský pred poslancami výboru uznal, že súčasný stav príprav strategického plánu „nie je na pochvalu“. „Nejde to tak rýchlo, ako by bolo potrebné, ale rozhodne to nie je pre nevýkonnosť alebo neuvedomím si dôležitosti týchto prác,“ povedal.

Ministerstvo musí dopísať takzvanú Intervenčnú stratégiu, ktorej prvá verzia vznikla ešte za jeho predchodkyne v ministerskom kresle Gabriely Matečnej (SNS). Tento dokument už predstavuje konkrétne kroky a opatrenia pre plnenie stanovených cieľov v rezorte a má byť hlavným analytickým podkladom pre konečný strategický plán.

Na Intervenčnej stratégii rezort podľa Mičovského pracuje od apríla a má v pláne ho dokončiť v decembri 2020.

Poslanci na šéfa agrorezortu apelovali, aby do príprav strategického plánu zapojil aj farmárov a odborníkov z praxe. To ministerstvo podľa neho robí, keď zbiera informácie na stretnutiach s poľnohospodárskymi združeniami a na výjazdových rokovaniach v regiónoch.

Poslancov ale prekvapila informácia, že ministerstvo chce do konca septembra ukončiť pripomienkový proces k stratégii, ktorý ale prebieha iba v rámci rezortu.

Vstupy ostatných aktérov sa podľa ministra zohľadnia až po ukončení interného pripomienkového procesu na rezorte. Širšia komisia, zahŕňajúca aj externých odborníkov, by mala vzniknúť až v októbri. „Koniec septembra je termín, po ktorom by sme už s pripomienkami nechceli zasahovať do intervenčnej stratégie,“ vyhlásil Mičovský.

Takto zmena nevyzerá, odkazujú ministrovi Mičovskému koaliční partneri

Farmári aj gestori koaličných strán pre oblasť agropotravinárstva kritizujú ministerstvo pôdohospodárstva pre nedostatočnú komunikáciu ohľadom príprav strategického plánu pre spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2021. 

Podľa tímlíderky SaS pre oblasť pôdohospodárstva Jarmily Halgašovej ale bola v koalícii dohoda, že aj ostatné vládne strany budú mať už v tejto fáze príprav svojho zástupcu.

Halgašová si napríklad myslí, že by sa mala prepracovať existujúca SWOT analýza, ktorá definuje silné a slabé miesta v agropotravinárskom sektore. Ide o analytický podklad pre prípravu strategického materiálu, ktorú v roku 2019 vypracoval Štefan Adam z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.

„SWOT analýzu je potrebné prehodnotiť a zrevidovať. Už len z toho dôvodu, že v rámci nej je z podpôr vylúčený potravinársky priemysel,“ uviedla Halgašová.

Predseda poľnohospodárskeho výboru Jaroslav Karahuta (Sme rodina) na zasadnutí upozornil, že dokumenty k stratégii, ktoré agrorezort poslancom doteraz predstavil, nezohľadňujú nové európske ciele zo stratégie Z farmy na stôl. Narážal napríklad na ambíciu Európskej komisie zvýšiť výmeru ekologického poľnohospodárstva na 25 percent. Na Slovensku ekofarmy dnes pokrývajú zhruba desať percent agrárnej pôdy.

Minister zareagoval s tým, že zapracovávanie únijných dokumentov začne v októbri a ukončí sa na konci roka. „Tak Európsku zelenú dohodu, ako aj stratégiu Z farmy na stôl, budeme mať do decembra zapracovanú tak, aby sme zabezpečili súlad medzi našim návrhom a požiadavkami EÚ,“ vysvetlil.

Kľúčové spolufinancovanie

Ján Mičovský poslancom predstavil aj ďalšie míľniky, ktorými sa chce ministerstvo riadiť pri príprave strategického plánu.

Jedným z najdôležitejších bodov majú byť rokovania s ministrom financií Eduardom Hegerom (OĽaNO) o rozsahu spolufinancovania eurofondových projektov v rámci Programu rozvoja vidieka, teda druhého piliera SPP.

Poslancov vyzval, aby ho podporili v snahe zaistiť čo najvyššie spolufinancovanie projektov zo strany štátu. Ide o jeden z nástrojov ako do agrosektora okrem európskych peňazí naliať aj domáce financie a priblížiť sa ostatným krajinám Únie v rozsahu štátnej podpory farmárov a potravinárov.

„Spôsob, akým náš štát podporuje poľnohospodárov, je tragický,“ myslí si agrominister.

Teraz štát na projektové podpory Programu rozvoja vidieka prispieva 25 percentami ich hodnoty. Mičovský navrhuje, aby po novom doplácal 45 percentami. Mičovský vyčíslil, že by sa takto za sedem rokov zo štátnej pokladnice do agrosektora mohlo dostať až 1,3 miliardy eur.

„Ak to bude z ríše snov, tak aspoň na 40 percent,“ povedal poslancom. „Je to základná povinnosť, ktorú keď si nesplníme, tak aj keď si budeme stavať krásne plány, je vylúčené, aby slovenský poľnohospodár bol konkurencieschopný. Je to otázka života a smrti nášho poľnohospodárstva,“ dodal.

Ekoschémy a byrokracia

Konkrétne rozpracovanie intervencií má ministerstvo potom naplánované na január až máj 2021. Podľa ministra tiež bude dôležité vypracovanie ekoschém, ktoré rezort podľa jeho slov pripravuje od septembra a ukončí ho do konca októbra.

Ekologické schémy sú novým nástrojom, ktorým chce Európska komisia motivovať členské štáty a ich poľnohospodárov, aby s pôdou narábali čo najšetrnejšie k prírode a ľudskému zdraviu.

Zo štrnástich možných intervencií, ktoré ponúka Únia ako ekoschémy, Slovensko musí podľa Mičovského vybrať  maximálne tri alebo štyri, ktoré sa dôsledne budú dodržiavať.

„Štrnásť ekoschém je veľmi dôležitých. Sú ale také široké, že keby sme všetkými štrnástimi chceli zaťažiť našich poľnohospodárov, tak by sme boli dobrí a zelení, ale pridali by sme im toľko administratívnej a logistickej záťaže, že by sme dosiahli opak,“ upresnil šéf agrorezortu.

Do decembra tohto roka ďalej chce ministerstvo ukončiť revíziu schém štátnej pomoci. Od júna do septembra bude pracovať na zjednodušovaní a odstraňovaní administratívy pre príjemcov dotácií.

Na výbore sa minister posťažoval aj na zastarané softwarové vybavenie na rezorte, hlavne na Poľnohospodárskej platobnej agentúre. Do augusta budúceho roka rezort podľa neho chce vyriešiť digitalizáciu platobnej agentúry, ktorá spravuje európske agrodotácie.

Dopracovanie verzie dlhodobej koncepcie poľnohospodárstva a potravinárstva, v ktorej sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení, je naplánované v novembri. Rezort na ňom podľa slov ministra pracuje od augusta.