Mičovský priblížil priority pre plán obnovy EÚ, no chýba im plán aj cenovka

Na snímke budova, v ktorej sídli Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. [FOTO TASR /Jaroslav Novák]

Ministerstvo financií nezaradenie agropotravinárstva do národného reformného plánu odôvodňuje aj tým, že Európska komisia v správach o Slovensku nedáva špecifické odporúčania pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo.

„S rezortom pôdohospodárstva intenzívne rokujeme a spolupracujeme pri príprave Plánu obnovy a odolnosti,“ uviedlo pre portál EURACTIV.sk ministerstvo financií po tom, čo z prvého reformného plánu poľnosektor takmer úplne vypadlo.

Agrorezort po vedením Jána Mičovského (OĽaNO), pôvodne pripravil zoznam 10 priorít v hodnote 2,4 miliardy eur, ktoré chcel financovať z Plánu obnovy EÚ.

Do zoznamu reforiem a investícií ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO) sa ale dostalo iba jedno opatrenie týkajúce sa agropotravinárstva: Pozemkové úpravy za 36 miliónov eur ročne.

Mičovský preto pripravil užší okruh priorít a hovorí, že ak ich nepresadí, nemôže ďalej viesť ministerstvo.

„Dôležitým faktom zostáva, že samotný Plán rozvoja a obnovy SR sa bude tvoriť v najbližších dňoch už aj za účasti odborných útvarov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka,“ tvrdí ministerstvo.

Národný plán obnovy a odolnosti musí slovenská vláda pripraviť, aby mohla čerpať peniaze z núdzového fondu obnovy EÚ.

Prečo agrosektor v pláne chýba

Ako v článku informoval portál EURACTIV.sk, vynechanie sektora z reformného plánu sklamalo poľnohospodárov aj potravinárov. Nespokojnosť vyjadrili aj agroexperti z koaličných strán. Najväčšia agropotravinárska samospráva na Slovensku, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) dokonca pre to v stredu spustila štrajkovú pohotovosť.

Minister pôdohospodárstva reagoval na ich kritiku vo štvrtok (8&s. októbra) v diskusnej relácii televízie TA3. Reformný dokument z dielne ministerstva financií je podľa neho iba analytickým dokumentom, ktorý má odštartovať diskusiu o pláne obnovy.

Podobne sa k vynechaniu agrosektora pre portál EURACTIV.sk vyjadrilo aj ministerstvo financií. To tvrdí, že s Mičovského ministerstvom na príprave reformného plánu „intenzívne rokuje a spolupracuje“.

Rezort financií ale tiež argumentuje tým, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo nie je zahrnuté do Správy o stave krajiny, v ktorých Európska komisia každoročne analyzuje hospodársku situáciu v štátoch EÚ.

„Dokument Moderne a úspešne Slovensko je analytickým dokumentom ministerstva financií, ktorý vychádzal aj z CSRs (špecifické odporúčania pre krajinu) a Európskeho semestra, ktorý sa poľnohospodárstvu primárne nevenuje,“ odpísalo tlačové oddelenie rezortu.

Heger agropotravinárstvo z plánu obnovy vynechal, podľa Mičovského rezortu rokovania pokračujú

Z avizovaných priorít ministerstva pôdohospodárstva v hodnote 2,4 miliardy eur sa do reformného plánu dostali iba pozemkové úpravy. Koaliční agroexperti a farmári hovoria o veľkom sklamaní. 

Naráža tak na to, že Európska komisia bude pri posudzovaní národných plánov skúmať, či v nich členské krajiny zohľadnili odporúčania zo správy.

Správy sú súčasťou cyklu Európskeho semestra, ktorý vznikol po hospodárskej kríze pre lepšiu koordináciu hospodárskych politik v EÚ. Na začiatku sa preto zameriavali hlavne na makroekonomické a rozpočtové politiky, no neskôr sa na ňu začali nabaľovať aj ďalšie oblasti. Hodnotenie agopotravinárstva v nej skutočne stále chýba, čo by sa ale už od budúceho roka mohlo zmeniť. „Som si takmer istý, že environmentálne väzby na klimatickú krízu môžu byť príčinou, prečo sa niektoré aspekty poľnohospodárstva dostanú do budúcej správy,“ povedal počas predstavenia tohtoročnej správy vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

Špecifické odporúčania ale nie sú jediným kritériom, podľa ktorého členské štáty majú pripravovať reformy a investície pre plán obnovy. Tie, ako upresňujú usmernenia eurokomisie, musia okrem hospodárskej odolnosti po koronakríze prispieť aj k zelenej a digitálnej transformácii. Ak si to teda vláda vie zmysluplne obhájiť, nič jej nebráni, aby núdzový balík využila aj na opatrenia v agropotravinárstve.

Agrosektor treba zapracovať, inak odstúpim

O to sa podľa vlastných slov ešte stále chce pokúsiť minister Mičovský. V ďalších rokovaniach sa pokazí do plánu viac svojich priorít. Tvrdí, že zelené reformy a ani potravinovú sebestačnosť Slovensko bez jeho rezortu nedosiahne.

„Je to vec (priority agrorezortu), ktorá musí byť zapracovaná. V opačnom prípade nebudem môcť naďalej sedieť na stoličke ministra pôdohospodárstva,“ povedal vo vysielaní Mičovský.

Ministerstvo pôdohospodárstva podľa Jána Mičovského ešte v lete iniciatívne pripravilo opatrenia a reformy, ktoré chcel zapracovať do národného reformného plánu. Z Plánu obnovu EÚ na ne žiadal 2,4 miliardy eur. Návrh mal odovzdať ministrovi financií Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) 29. augusta na oslavách výročia SNP v Banskej Bystrici. Ministerstvo ale dokument nikdy nezverejnilo.

Po kritike koaličných strán ale Mičovského rezort postupuje o niečo transparentnejšie.

Vo štvrtok ministerstvo oznámilo, že pripravilo nové priority a zverejnilo tiež vlastné pripomienky k národnému reformnému plánu. Po zverejnení požiadaviek Európskej komisie a po komunikácii s ministerstvom financií sa ich okruh znížil na štyri priority v hodnote jednej miliardy eur.

Z dokumentu ale nie je jasné, ako ministerstvo dospelo k požadovanej sume, pretože u väčšiny opatrení neuviedlo očakávané náklady. Pri jednotlivých kapitolách sú totiž aj po pripomienkach uvedené pôvodné finančné odhady rezortu financií.

Čo s potravinárstvom

Asi najčastejšou výčitkou smerom k ministerstvu bolo, že sa mu nepodarilo do reformného menu presadiť finančnú podporu pre potravinárov. Tí majú v porovnaní s farmármi iba veľmi obmedzený prístup k agrodotáciám z Európskej únie. Podľa Mičovského to neumožňujú pravidlá Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

Slovensko má dlhodobo problém so spracovateľskými kapacitami. Veľa poľnohospodárov preto nemá inú možnosť, ako potraviny vyviesť za hranice, kde sa premenia na finálny produkt.

Slovenskí výrobcovia potravín preto nádej pre spracovateľský priemysel, ktorý má aj podľa analýzy agrorezortu investičný dlh miliardu eur, videli práve v Pláne obnovy EÚ.

„Ak počúvame, že sme sa nedostali medzi priority ministerstva financií v pláne obnovy, tak potom nevidíme žiadny iný finančný zdroj,“ povedal v diskusii s ministrom prezident Potravinovej komory Slovenska Poturnay.

Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo po koronakríze

Nová vláda považuje zvyšovanie potravinovej sebestačnosti za strategický záujem štátu. Aké opatrenia by mala prijať pre zníženie závislosti na dovoze zahraničných potravín? A ako skĺbi svoju ambíciu s čoraz prísnejšími požiadavkami Únie pre udržateľnú potravinovú produkciu? 

Hoci v novom dokumente vidieť snahu agrorezortu pretlačiť do reformného plánu podporu celého potravinového systému, nie je v ňom jasný plán, ako to chce dosiahnuť. Chýbajú konkrétne opatrenia aj vyčíslenie finančnej potreby.

Ministerstvo prízvukuje, že podpora potravinárskeho priemyslu má prínosy pre životné prostredie, ako aj pre zvyšovanie potravinovej nezávislosti krajiny.

„Modernizácia a obnova v potravinovom dodávateľskom reťazci prispeje k posilneniu Slovenska v oblasti potravinovej sebestačnosti, pričom sa eliminuje riziko dovozu potravín a surovín z tretích krajín“, argumentuje rezort v pripomienke. „Správne nasmerovanie a podpora potravinárskeho priemyslu, bude mať environmentálny prínos pre zníženie odpadového zaťaženia a najmä zníženie uhlíkovej stopy,“ dodáva na inom mieste.

Čo sa týka potravinárstva, ministerstvo do plánu ale pridalo iba jeden míľnik, ktorým chce prispieť k energetickým úsporám: Zníženie uhlíkovej stopy modernizáciou a decentralizáciou potravinárskeho priemyslu. „Uplatňovanie moderných a krátkych odbytových reťazcov povedie k výrazným energetickým úsporám,“ vysvetľuje.

Reakcia na klimatickú zmenu

Najviac pripomienok má agrorezort ku kapitole Zelená ekonomika.

K dekarbonizácii ekonomiky chce prispieť podporou obnoviteľných zdrojov energie v poľnohospodárskej výrobe. Z plánu obnovy navrhuje financovať budovanie biometánových staníc a rekonštrukciu bioplynových staníc založených na odpadovej biomase.

Agrorezort tiež vypočul volanie farmárov po obnove a budovaní vodozádržných zariadení a závlah. V najbližších desiatich rokoch chce obnoviť a zmodernizovať 115 závlahových čerpacích staníc na s výmerou stotisíc hektárov a obnoviť funkčnosť odvodňovacích kanálov v dĺžke viac ako päťtisíc kilometrov.

Navrhuje tiež opatrenia, ktoré majú sektor pripraviť na postupujúcu klimatickú zmenu. V tejto súvislosti najviac rozpracovalo pripomienky k lesnému hospodárstvu. Pre podporu postupov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov navrhuje vyčleniť 252 miliónov eur.

Mičovský po vystúpení v Rade EÚ odmieta, že by oslaboval zelené ambície v agrosektore

Ochranári kritizujú ministra Jána Mičovského za jeho nesúhlas s návrhom, aby každý štát EÚ povinne vyčlenil časť agrodotácií na nové ekologické režimy. Minister ale tvrdí, že v opačnom prípade hrozí, že farmári počas programového obdobia prídu o milióny eur.

Mičovského rezort reaguje aj na návrh, aby správa pozemkov v treťom a vyššom stupni ochrany prešla z jeho rezortu pod orgány ochrany prírody. Ministerstvo „zásadne nesúhlasí“ s rozdelením kompetencií spravovania lesov medzi dva rezorty.

Oproti návrhu reformného menu ministerstva financií tiež požaduje ambicióznejšie pozemkové úpravy. Na začatie projektov pozemkových úprav v 570 katastrálnych územiach z fondu obnovy pýta 144 miliónov eur. Na vysporiadaných pozemkoch potom za ďalších viac ako 220 miliónov eur chce budovať prvky takzvanej zelenomodrej infraštruktúry. Tými môžu byť nové rybníky, remízky, vetrolamy, či rôzne protipovodňové opatrenia.

Z pôvodných zámerov ministerstva vypadla napríklad digitalizácia Poľnohospodárskej platobnej agentúry, či rizikový fond, ktorý by farmárom tiež kompenzoval škody spôsobené výkyvmi počasia.