Mičovský: Z ekologických cieľov potravinovej stratégie EÚ nebudeme chcieť vykľučkovať

Záber z podujatia portálu EURACTIV Slovensko. [EURACTIV/Štefan Bako]

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský hovorí, že agrorezort pod jeho vedením spraví všetko pre to, aby znížil zaťaženie pôdy pesticídmi, ako to eurokomisia navrhuje v potravinovej stratégii Z farmy na stôl. Stratégia navrhuje znížiť ich spotrebu do roku 2030 o polovicu.

Európska komisia v máji predstavila dlhoočakávanú potravinovú stratégiu Z farmy na stôl (Farm to Fork, F2F), ktorá má zaistiť, že produkcia potravín v EÚ bude čo najmenej zaťažovať životné prostredie.

Desaťročná stratégia chce výrazne obmedziť používanie chémie v poľnohospodárstve a podporiť extenzívne poľnohospodárske postupy.

Podľa nej by tak Slovensko do roku 2030 malo znížiť použivanie pesticídov na polovicu, použivanie hnojív o 20 percent, a naopak zvýšiť o štvrtinu výmeru ekofariem a o 10 percent aj plochu neprodukčných, krajinných prvkov.

Zverejnenie dokumentu na Slovensku vyvolalo dva typy reakcií: kým ochranári ju vítajú, farmári hovoria o útoku na európske poľnohospodárstvo.

Rozpor vo vnímaní nových ekologických požiadaviek Komisie na agropotravinársky sektor bol citeľný aj na diskusii portálu EURACTIV Slovensko s názvom Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo po koronakríze, ktoré sa venovalo aj novej potravinovej stratégii.

Macho: EÚ je v zelených témach schizofrenická

Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emila Macha si Únia Európskou zelenou dohodou, ktorej súčasťou je aj stratégia F2F, „strieľa do vlastného kolena“.

„U nás na malom piesočku bojujeme proti repke a cez polovicu zemegule z Ameriky vozíme milióny ton komodít. Na jednej strane máme jesť menej hovädzieho mäsa a na druhej strane si v Brazílii s dažďovými pralesmi robia, čo chcú,“ popisuje svoje výhrady k F2F Macho.

Hoci odmieta, aby sa zo slovenského vidieka robila „ekologická katastrofa“, priznáva že problémom agrosektora je veľkosť pôdnych blokov.

Inštitút environmentálnej politiky nedávno zverejnil správu, podľa ktorej je priemerná veľkosť (12 hektárov) monokultúrnych polí na Slovensku najväčšia v celej Únii.

Útok na poľnohospodárstvo? Nie je to ďaleko od pravdy, hodnotia novú potravinovú stratégiu EÚ farmári

Slovenskí poľnohospodári a potravinári Komisii vyčítajú, že do novej potravinovej stratégie Z farmy na stôl začlenila veľa ambicióznych cieľov bez konzultácií so zástupcami agropotravinárskeho sektora a tiež bez posúdenia ich socioekonomických dopadov. 

Takmer 15 tisíc monokultúrnych polí má rozlohu presahujúcu 30 hektárov, čo je 46 percent celkovej rozlohy agrárnej plochy. Monokultúrna výsadba podľa analytikov envirorezortu výrazne znižuje biodiverzitu a zhoršuje kvalitu pôdy.

Slovensko by podľa Macha mohlo nasledovať príklad susedného Česka, ktoré od roku 2020 zaviedlo limit pre jeden monokultúrny blok na 30 hektárov. Jednotlivé polia navyše musia byť oddelené biopásom v šírke 22 metrov.

Obmedzenie veľkosti monokultúrnych lánov je podľa Macha možné aj na Slovensku, aj keď sa to nestane „z roka na rok“.

„V Česku si tú úlohu zadali pred siedmimi rokmi, v lepšom ekonomickom stave poľnohospodárstva a v rámci prechodných období, k menším poliam prechádzali postupne,“ hovorí Macho.

Wiezik: F2F rieši problémy poľnohospodárstva

O návrhu potravinovej stratégie teraz budú rokovať členské štáty a Európsky parlament. Pri vzniku pozície europarlamentu budú kľúčové výbory pre životné prostredie a poľnohospodárstvo. V obidvoch výboroch pôsobí aj slovenský europoslanec Michal Wiezik (SPOLU-OD, EPP).

Wiezik si myslí, že ciele potravinovej stratégie sú na mieste, pretože poľnohospodárstvo v EÚ spôsobilo vážnu environmentálnu krízu. „Výrazne sa zhoršuje kvalita podzemných vôd cez priesaky z poľnohospodárstva, zhoršuje sa kvalita pôdy cez eróziu, stratu uhlíka, strácajú sa nám desiatky percent poľných vtákov a hmyzu,“ vymenúva Wiezik s tým, že F2F tieto problémy adresne rieši.

Dva pohľady na plán EÚ pre biodiverzitu: Ochranári ho vítajú, farmári budú žiadať viac peňazí

Nová stratégia EÚ pre bodiverzitu do roku 2030 podľa ochranárov obsahuje prelomové návrhy na zlepšenie ochrany prírody. Farmári upozorňujú, že zvyšovanie výmery neprodukčných prvkov a ekologického poľnohospodárstva bude vyžadovať väčšiu finančnú podporu z agropolitiky EÚ. 

Europoslanec priznáva, že dovozy potravinovej produkcie z tretích krajín majú veľkú environmentálnu a klimatickú stopu, no vzhľadom na veľkosť európskej ekonomiky sa im nedá úplne vyhnúť.  „Medzinárodný obchod je spojivom, ktorý vytvára vzťahy a pomáha predchádzať konfliktom,“ hovorí slovenský ochranár.

Poľnohospodárstvo a lesníctvo dnes prispieva k emisiám skleníkových plynov sedemnástimi percentami. Stratégia Z farmy na stôl môže podľa Wiezika tento podiel znížiť, pretože obmedzením chemických vstupov bude mať pozitívny vplyv na viazanie uhlíka v pôde.

Ambiciózne opatrenia a vyrovnávanie platieb

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský niektoré návrhy F2F označil za „príliš ambiciózne“, no je podľa neho dôležité hovoriť o tom, že nejde o „diktát EÚ“ ale o „otázku našej budúcnosti“.

„Vždy budem stáť na strane kvality, aj za cenu, že sa obmedzí produkcia – ak bude zdravšia,“ hovorí minister.

Na priamu otázku, či tieto návrhy svojim hlasom podporí aj v Rade EÚ, kde budú o jej osude rozhodovať rezortní ministri, ale Ján Mičovský priamo neodpovedal. Povedal, že agrorezort spraví všetky potrebné kroky, aby Slovensko ambiciózne ciele splnilo.

„Možno to pôsobí odstrašujúco, ale treba to povedať úprimne: nebudeme hľadať spôsob, ako z nich vykľučkovať, ale budeme sa snažiť znížiť zaťaženie poľnohospodárskej pôdy pesticídmi na požadovanú úroveň,“ vysvetlil minister.

Agrorezort o potravinovej stratégii EÚ: Ambiciózne ciele vyžadujú viac peňazí z eurorozpočtu

Ministerstvo pôdohospodárstva súhlasí s väčšou podporou ekofariem, no návrh stratégie Z farmy na stôl vyčleniť aspoň 25 percent agrárnej pôdy pre ekologické poľnohospodárstvo je podľa agrorerzortu pre Slovensko príliš ambiciózny. 

Aby sa plnenie ambicióznych cieľov neprejavilo na cenách potravín, bude podľa Mičovskeho rezortu potrebná aj adekvátna finančná podpora zo strany EÚ. V ďalších rokovaniach o reforme únijnej agropolitiky chce tlačiť na prehodnotenie zámeru eurokomisie výrazne znížiť rozpočet pre poľnohospodárstvo na ďalších sedem rokov.

Mičovský na podujatí opäť prízvukoval, že jedným z jeho hlavných cieľov bude zabezpečiť rýchlejšie vyrovnávanie výšky priamych platieb. Slovenskí farmári dnes na hektár dostávajú 78 percent priemernej dotácie v EÚ. Návrh Komisie by hektárové dotácie posunul na úroveň 84 percent únijného priemeru v roku 2027.

Podľa Mičovského to je nedostatočná úroveň. „Spravíme všetko pre to, aby sa Slovensko na konci ďalšieho dotačného obdobia dostalo aspoň na 90 percent,“ približuje svoje plány Mičovský.

Čo s pesticídmi

Medzi slovenskými farmármi najprudšie reakcie vyvolal návrh na zníženie používania pesticídov o polovicu do konca roku 2030. Poukazujú na to, že spotreba pesticídov na Slovensku je nižšia ako vo väčšine krajín EÚ. V štátoch ako Francúzsko alebo Španielsko je dokonca niekoľkonásobne vyššia.

„Nemôže sa to znižovať paušálne, to by slovenských poľnohospodárov oproti ostatným znevýhodnilo. Treba stanoviť európsky priemer, to je náš cieľ a potom si Slovensko nebude musieť nič znižovať, lebo v používaní pesticídov sme premiantmi,“ vysvetľuje postoj slovenských farmárov Macho.

Predseda najväčšej agropotravinárskej samosprávy má pravdu v tom, že ukazovateľ používania účinnej látky na hektár na Slovensku patrí medzi najnižšie v EÚ. Ako ale ukazujú najnovšie štatistiky Eurostatu, spotreba pesticídov rastie – za posledných osem rokov o 40 percent, čo je štvrté najvyššie tempo v EÚ.

Únia nemeria a neznižuje dostatočne riziká používania pesticídov, tvrdia audítori EÚ

Agropolitika EÚ podľa správy Európskeho dvora audítorov nemá účinné opatrenia, ktoré by poľnohospodárov odrádzali od používania pesticídov na ochranu rastlín namiesto toho, aby sa obrátili na nechemické alebo alternatívne metódy.

Podľa Wiezika sa treba pozrieť na príčiny tohto trendu. „Chemické umelé vstupy sú veľkým ekologickým problémom a spôsobujú degradáciu životného prostredia,” vysvetľuje.

Sám ale hovorí, že v Európskom parlamente nepodporí plošné znižovanie pesticídov. „Osobne budem v rámci svojich kompetencií zastávať princíp, aby to bolo cielené na konkrétne krajiny a aby sa skutočne zredukovali pesticídy bez diskriminácie krajín, ktoré ich dnes používajú menej,“ uistil Wiezik.

Zdravé potraviny

Jedným z cieľov stratégie F2F je aj zmeniť stravovacie návyky Európanov. Komisia argumentuje tým, že súčasný spôsob konzumácie potravín je nezdravý a navyše škodí prírode. Napriek dlhoročnej snahe Únie veľmi neklesá spotreba mäsa, cukrov, soli či tukov.

F2F má urýchliť prechod na rastlinnú stravu. Európski úradníci navrhujú, aby obal každej potraviny na prednej strane obsahoval údaje o jej výživovej hodnote. Zároveň chcú vytvoriť takzvané nutričné profily, ktorých úlohou bude obmedziť propagáciu nezdravých potravín.

Komisia tiež chce, aby európski spotrebitelia pri nákupe potravín dbali na to, či boli vyrobené udržateľným spôsobom. Preto sa uvažuje aj nad systémom etikiet, ktoré napríklad budú informovať o dobrých životných podmienkach zvierat.

Podľa riaditeľky Potravinovej komory Slovenska (PKS) Jany Venhartovej ide o veľmi ambiciózne stratégie, ktoré budú mať silné dôsledky pre konkurencieschopnosť európskeho potravinárstva. Z tretích krajín do EÚ už dnes prúdia lacnejšie potraviny, pričom tamojší producenti nie sú zaťažení takými prísnymi ekologickými požiadavkami.

„Oni si na svoje potraviny môžu dať naše ekologické značky, ale bude veľmi ťažké skontrolovať, že to napríklad v Brazílii a Rusku skutočne dodržiavajú,“ pýta sa Venhartová.

Venhartová tiež kritizuje, že eurokomisia prišla s návrhom F2F v dobe, kedy sa už pripravujú sedemročné strategické plány pre domáce agropotravinárstvo. Exekutíva EÚ totiž očakáva, že členské štáty stihnú niektoré ciele stratégie premietnuť do svojich plánov. Podľa riaditeľky PKS to nie je možné. Ako príklad uvádza práve pravidlá upravujúce označovanie potravín, ktoré majú začať platiť už od roku 2022.

Potravinári aj v súvislosti s epidémiou koronavírusu Komisiu žiadajú, aby aspoň najbližšie dva roky neprijímala legislatívu, ktorá bude meniť obaly potravín, a teda zvyšovala náklady výrobcov.

„Už teraz je na obaloch veľmi veľa informácií, ktorým sa my stále musíme prispôsobovať,“ hovorí Venhartová.

„Dúfam, že sa najskôr zváži dopad stratégie na domáci potravinársky priemysel ale tiež spotrebiteľov z pohľadu konečných cien potravín,“ dodala.