Milióny hospodárskych zvierat prežijú život v klietke. Aktivisti žiadajú koniec klietkového chovu v Únii

Organizácia Súcit vo svetovom farmárstve spustila petíciu za zákaz klietkového chovu v EÚ. [EPA/Jakub Kaczmarczyk]

Aktivisti vo viacerých európskych krajinách odštartovali petíciu s cieľom ukončiť klietkový chov v Európskej únii. V Česku tento krok podporuje väčšina obyvateľov.

Niektoré králiky, sliepky, prasatá a prepelice žijú prežijú takmer celý život v stiesnených podmienkach chovných klietok. Na európskej úrovni nedávno vznikla občianska iniciatíva, ktorá pre zvieratá žiada lepšie životné podmienky.

Medzinárodná organizácia Súcit vo svetovom farmárstve (Compassion in World Farming – CIWF) spustila tento rok v septembri zber podpisov v Európskom parlamente. Petícia potrvá rok a má za cieľ nazbierať milión podpisov z aspoň siedmich členských krajín EÚ, aby sa návrhom mohla zaoberať Európska komisia.

Nový druh pesticídov môže byť pre včely rovnako škodlivý ako ten starý

Nová trieda pesticídov, ktorá by mala nahradiť neonikotinoidy, môže byť pre včely rovnako škodlivá, varujú vedci.

V Českej republike kampaň odštartovala v Prahe začiatkom októbra. Medzičasom sa k nej pripojili aj českí europoslanci Jiří Pospíšil (TOP09), ktorý je zároveň členom pracovnej skupiny na podporu ukončenia klietkových veľkochovov a Pavel Poc (ČSSD) z európskeho výboru pre životné prostredie.

Petíciu podporili aj herci Sandra Pogodová a Jiří Langmajer. Česká zástupkyňa CIWF očakáva, že v Českej republike by sa mohlo nazbierať 50 tisíc podpisov.

Iniciatíva sa rozbehla aj na Slovensku. Podporiť ju môžete tu.

Plocha menšia ako pivný podnos

Organizácia upozorňuje, že až 300 miliónov hospodárskych zvierat po celej Európe žije od  narodenia až do uhynutia v klietke. Napríklad sliepky znášajú vajcia v malých stiesnených priestoroch, nemajú možnosť pohybu a ubližujú si, tvrdí česká nezisková organizácia Obraz – Obránci zvířat.

Problémom sú tiež pôrodné koterce pre prasatá alebo individuálne koterce pre teľatá. Niektoré prepelice zase žijú na ploche nie väčšej než pivný tácok.

„Život v klietke nie je žiadny život. Veda už dávno dokázala, že všetky hospodárske zvieratá sú citlivé a vnímavé bytosti schopné trpieť, ale tiež prežívať radosť,“ hovorí Romana Šonková, zástupkyňa CIWF v Česku.

„Nie je možné ďalej tolerovať ten obrovský rozmer a intenzitu utrpenia zvierat v klietkových chovoch.“

Podľa Pavla Buršíka z organizácie Obraz – Ochránci zvířat podporujú zákaz klietkových chovov asi tri štvrtiny Čechov. Ukázal to prieskum verejnej mienky agentúry Median. Buršík tvrdí, že za týmito číslami stojí aj zverejnenie záberov z klietkového chovu sliepok, ktoré nedávno odvysielala Česká televízia.

Ak chce štát zakázať vyhadzovanie potravín, musí pomôcť charitatívnym organizáciám

Supermarkety a reštaurácie budú povinné darovať potravinové prebytky na charitatívne účely. Podľa organizácií, ktoré sprostredkúvajú potraviny ľuďom v núdzi, si to bude vyžadovať finačnú a materiálnu pomoc štátu. Ministerstvo pôdohospodárstva o tom zatiaľ neuvažuje.

„Potvrdilo sa, že Česi majú radi zvieratá a nechcú podporovať brutálne formy ich chovu,“ povedal Buršík.

Z nedávneho prieskumu Eurobarometra vyplýva, že ani zbytku Európy problém nie je ľahostajný. Ochranu životnej pohody hospodárskych zvierat považuje za dôležitú 94 percent ľudí. 82 percent ľudí si myslí, že hospodárske zvieratá by mali byť chránené lepšie.

Chovatelia sa obávajú zdražovania

Nie každý ale s ukončením klietkového chovu súhlasí. Druhá strana poukazuje na dôsledky spojené s týmto krokom, ktorými môžu byť zvýšená cena vajec o desiatky percent, koniec zástupu firiem a zvýšený dovoz vajec pochybnej kvality zo zahraničia.

„Tiež by sa mohli znížiť stavy hydiny a v dôsledku toho aj sebestačnosť štátov vo výrobe vajec. Producenti krmív by mohli prísť o odbytiská, čím by zase vzrástla nezamestnanosť na vidieku,“ hovorí predsedníčka Českomoravskej hydinárskej únie Gabriela Dlouhá. Sama si preto myslí, že k úplnému zákazu napokon nedôjde.

V Česku sa v klietkach chová asi 88 percent sliepok. Európska legislatíva do systému zasiahla už v roku 2012. Chovatelia vtedy museli zmeniť obyčajné klietky na tzv. obohatené klietky, ktoré sú priestrannejšie. Zmena v zákonoch, ktorú navrhuje CIWF by znamenala ďalšie investície.

„Chovatelia investovali do nových technológií podľa platnej legislatívy od roku 2012 miliardy korún,“ dodáva Dlouhá.