Mimovládky žiadajú Komisiu, aby prestala dotovať kampane na konzumáciu mäsa

Ilustračný obrázok. [AP Photo/Michael Probst]

Európska komisia v stratégii Z farmy na stôl hovorí o potrebe znížiť spotrebu mäsa v EÚ. V rokoch 2016 až 2020 ale na propagáciu konzumácie mäsa mäsových a mliečnych výrobkov vyplatila takmer 220 miliónov eur.

„Súčasné modely konzumácie potravín nie sú udržateľné ani z hľadiska zdravia, ani z hľadiska životného prostredia. Priemerný príjem kalórií, konzumácia červeného mäsa, cukrov, soli a tukov v EÚ naďalej presahuje odporúčané dávky, konzumácia celozrnných obilnín, ovocia a zeleniny, strukovín a orechov však nedosahuje potrebnú mieru,“ upozorňuje potravinová stratégia EÚ Z farmy na stôl (Farm to Fork, F2F).

Európska komisia v stratégii, ktorou chce dosiahnuť, aby bol dlhodobo udržateľnejší celý potravinový systém – od produkcie potravín, cez ich predaj, až po konzumáciu -, píše, že do roku 2030 musí Únia „naliehavo zvrátiť“ trend narastajúceho výskytu nadváhy a obezity. K tomu sa má podľa Komisie dopracovať tak, že sa zníži konzumácia červeného a spracovaného mäsa. Náhradou má byť zvýšená spotreba ovocia a zeleniny.

Ako podporiť rastlinné stravovanie na Slovensku (VIDEO)

Slovák v priemere ročne skonzumuje 69 kíl mäsa a len dve kilá strukovín. Medzi receptúrami, ktoré školským jedálňam predpisuje vyhláška rezortu školstva, je iba 10 hlavných jedál zo strukovín a zároveň vyše 230 receptúr na jedál z mäsa.

Konkrétne návrhy, ako to dosiahnuť, text stratégie F2F zatiaľ neobsahuje. Veľa dostupných riešení exekutíva EÚ v rukách teraz ani nemá – buď sú nepriechodné legislatívne, no chýba pre ne hlavne politická vôľa.

Jedno riešenie ale stratégia predsa len ponúka: „Napríklad sa musí zabrániť marketingovým kampaniam s reklamou na veľmi lacné mäso,“ predkladá strategický dokument.

Podľa ochranárov sa ale tohto cieľa úplne nedrží ani sama Európska komisia. Päťdesiat mimovládnych organizácií upozornilo, že exekutíva EÚ každoročne desiatkami miliónov eur financuje propagáciu konzumácie mäsových a mliečnych výrobkov.

Porozprávajme sa o bravčovom

V rokoch 2016 až 2020 na ich reklamu vyplatila 32 percent z viac 770 miliónového balíka, ktorý má na propagovanie produktov vyrobených farmármi z EÚ doma aj v zahraničí. To, čomu chce v stratégii F2F zabrániť, tak sama eurokomisia každoročne podporuje takmer 50 miliónmi eur. Ďalších 28 percent prostriedkov išlo na podporu reklamy potravinových balíčkov, z ktorých väčšina podľa ochranárov obsahovala mäsové alebo mliečne výrobky.

Komisia napríklad financuje kampaň „Hovorme o bravčovom“ (LetsTalkAboutPork), ktorá má „informovať spotrebiteľov o realite výroby v celom reťazci produkcie bravčového mäsa“. Ďalším podporeným projektom je „Mliečne je dobré!“ (Milky is great!), ktorý má podporovať výhody konzumácie mliečnych výrobkov na Balkáne.

Spotreba mäsa na Slovensku stúpa

Spotreba mäsa na Slovensku je mierne pod priemerom EÚ, v posledných rokoch však stúpa. V našom jedálničku dlhodobo dominuje bravčové.

Financovanie kampaní zameraných na konzumáciu zeleniny a ovocia a podporu rastlinného stravovania bolo skromnejšie. Za päť rokov na ne Komisia vynaložila 19 percent spomínaného rozpočtu.

Z peňazí určených na propagáciu živočíšnej výroby v rokoch 2016 až 2019 išli na biopotraviny živočíšneho pôvodu len tri percentá prostriedkov (6,2 milióna eur).

Mimovládky preto napísali spoločný list eurokomisárovi pre poľnohospodárstvo Januszovi Wojciechoskému, v ktorom apelujú, aby Komisia skončila s finančnou podporou kampaní zameraných na podporu konzumácie mäsa a mliečnych výrobkov.

„Vyzývame Európsku komisiu, aby vzala do úvahy nepriaznivé dôsledky výroby a spotreby mäsa a mliečnych výrobkov pre klímu, biodiverzitu a verejné zdravie a zmenila propagáciu poľnohospodárskej výroby, aby bola v súlade s ambíciami stratégie Farm to Fork,“ vyzývajú organizácie.

Odvolávajú sa napríklad na údaje Európskeho dvora audítorov, podľa ktorých živočíšna výroba zodpovedá až za 78 percent negatívnych vplyvov poľnohospodárstva na biodiverzitu a 19 percent emisií skleníkových plynov vytvorených ľudskou činnosťou. Poukazujú tiež na to, že podľa prieskumu Komisie z roku 2020 až 80 percent Európanov súhlasí, že by sa „mal obmedziť marketing a reklamy, ktoré neprespievajú k zdravému a udržateľnému stravovaniu“.

„To naznačuje, že zodpovednosť by sa nemala úplne prenášať na spotrebiteľov. Komisia musí vytvoriť systémové zmeny, ktoré im pomôžu pri výbere zdravej a udržateľnej stravy,“ argumentujú autori listu.

Spotreba mäsa v EÚ v posledných rokoch rastie. Platí to aj pre Slovensko. Kým v roku 2015 na hlavu jedného Slováka v priemere pripadalo 50 kilogramov zjedeného mäsa, v roku 2019 to bolo už o dvadsať kilogramov viac.