Minister financií sa na eurosummite postavil vlastnému premiérovi. Pre rozpočet pre eurozónu

Predseda a minister financií portugalskej vlády, Antonio Costa a Mario Centeno.

Predseda Euroskupiny Mario Centeno sa na minulotýždňovom summite dostal do sporu s premiérom vlastnej krajiny Antoniom Costom. Portugalskí vládni politici majú rôzny názor na to, ako rozdeliť peniaze z novovznikajúceho rozpočtového nástroja pre eurozónu.

Keď politik sedí na dvoch rôznych stoličkách, čelí stálemu riziku, že sa záujmy inštitúcií, ktoré zastupuje, budú diametrálne rozchádzať.

Mário Centeno riadi financie v portugalskej vláde, no zároveň predsedá Euroskupine, teda grémiu ministrov financií z 19 krajín eurozóny. Na poslednom eurosummite (13. decembra) sa ocitol v situácií, kedy musel obhajovať odlišnú pozíciu ako predseda vlády, ktorej je členom.

Dôvodom je nový Rozpočtový nástroj na podporu konvergencie a konkurencieschopnosti (BICC, Budgetary instrument for convergence and competitiveness), ktorý má byť súčasťou ďalšieho Viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 až 2027. V preklade ide o to, čomu sa ešte prednedávnom zvyklo hovoriť osobitný rozpočet eurozóny.

Krajiny menovej únie sa ešte stále nedohodli na veľkosti rozpočtového nástroja a ani na spôsobe jeho financovania. Portugalský premiér Antonio Costa teraz kritizuje aj navrhovanú metódu prerozdelenia peňazí z rozpočtového nástroja medzi jednotlivé členské štáty.

Čo je BICC?

O vytvorení fiškálnej kapacity pre menovú úniu sa v EÚ diskutuje už niekoľko rokov. Rokovania naštartoval návrh Komisie na Program na podporu reforiem z mája 2018.

Financmajstri eurozóny našli predbežnú zhodu až v októbri tohto roku. Výsledkom je kompromis, ktorý zaostáva ďaleko za ambicióznymi návrhmi francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, teda hlavného podporovateľa myšlienky samostatného balíka peňazí pre krajiny s eurom.

Obidva návrhy sú za jedno v otázke účelov, na ktoré by finančné prostriedky z BICC mali smerovať. Tým je finančná podpora štrukturálnych reforiem a verejných investícií, čím sa majú rýchlejšie zmazať ekonomické rozdiely medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami s jednotnou menou.

A ako bude nový nástroj fungovať? Každá členská krajina v súlade s usmerneniami Euroskupiny a každoročnými odporúčaniami Komisie v rámci procesu Európskeho semestra pripraví investičný a reformný balík.

BICC poskytne granty na jeho realizáciu, pričom členská krajina sa bude podieľať 25 percentami na ich spolufinancovaní. O pridelení finančného príspevku bude rozhodovať Európska komisia. Tá bude tiež kontrolovať, či krajiny skutočne plnia plány, ku ktorým sa zaviazali.

BICC by do platnosti mal vstúpiť v roku 2021.

Čím sa líši od eurofondov?

Európska exekutíva je s Euroskupinou zajedno aj v tom, že nástroj bude čerpať peniaze z celoúnijného rozpočtu, ktorého bude súčasťou. V čom sa výrazne rozchádzajú, je jeho objem.

Podľa pôvodných plánov Paríža malo ísť o autonómny rozpočet na úrovni niekoľkých percent HDP eurozóny. To by znamenalo minimálne 140 miliárd eur.

Komisia v roku 2018 navrhla vyčleniť z rozpočtu EÚ pre eurozónu viac ako 50 miliónov eur. Členské štáty sa na presnej veľkosti rozpočtu nedohodli. Hovorí sa však o sume na úrovni 13 až 17 miliárd eur, čiže zlomku oproti pôvodným ambíciám. Súčasťou návrhu je však aj doložka, ktorá umožní zapojeným krajinám odviesť peniaze nad rámec zdrojov z eurorozpočtu.

Niektoré štáty eurozóny od rozpočtu očakávali, že bude plniť funkciu akéhosi záchranného kolesa, keď sa v budúcnosti dostanú do hospodárskych problémov. Stabilizačná funkcia však napriek snahe skupiny štátov, vrátane Slovenska, z konečnej dohody takmer úplne vypadla. Jediným proticyklickým opatrením zostalo zníženie miery národného spolufinancovania, ak bude krajina čeliť ekonomickému šoku.

Ako na novembrovom vypočutí v Európskom parlamente vysvetľoval Centeno, BICC nevzniká ako stabilizačný nástroj, no nevylúčil, že sa ním v budúcnosti môže stať.

Predstavovali si ho inak, no vraj je to len prvý krok. Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy

Ministri financií eurozóny v stredu (9. októbra) dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom.

„Ako vo svojom rozlúčkovom rozhovore povedal Mario Draghi (exguvernér Európskej centrálnej banky), ešte žiadny rozpočet v histórii nezačal stabilizáciou,“ vysvetľoval europoslancom Centeno.

Tým, že sa nástroj sústreďuje hlavne na posilňovanie konkurencieschopnosti a konvergencie, podľa mnohých kritikov duplikuje funkciu dnešných eurofondov. To Centeno odmieta s tým, že BICC bude oveľa flexibilnejší ako fondy EÚ. O prideľovaní peňazí totiž nebudú rozhodovať národné orgány, ktoré o dotáciách často rozhodujú veľmi pomaly.

Peniaze z eurofondov sa na jednotlivé investičné priority navyše prideľujú len raz – na začiatku sedemročného rozpočtového obdobia. V prípade BICC sa o spôsobe využitia prostriedkov bude rozhodovať každoročne.

BICC sa minie pôvodným zámerom

Podľa návrhu Euroskupiny sa až 80 percent prostriedkov z BICC prerozdelí na základe dvoch kritérií: počtu obyvateľov a inverzného HDP na obyvateľa. O zvyšných 20 percentách môžu krajiny zabojovať medzi sebou, pričom podporu dostanú „obzvlášť ambiciózne“ balíky reforiem a investícií.

A práve prerozdeľovací mechanizmus na summite podľa portálu EURACTIV.com kritizoval portugalský premiér Antonio Costa. Nepozdáva sa mu hlavne pravidlo, podľa ktorého sa každej krajine z rozpočtu vráti aspoň 70 percent vložených prostriedkov. Nový nástroj tak podľa neho nebude môcť plniť svoju hlavnú funkciu, teda hospodárske zbližovanie krajín, keďže väčšinu peňazí pohltia veľké krajiny eurozóny.

„Prvoradým zámerom BICC je podpora chudobnejších krajín, aby sa priblížili tým bohatším. Preto by do nich mala smerovať väčšina prostriedkov,“ povedal po stretnutí premiérov a prezidentov Costa.

„Takýto rabat neplatí ani v žiadnom z programov rozpočtu EÚ (kohézna politika, či spoločné poľnohospodárska politika) a preto sú pochopiteľné pochybnosti, či by takéto pravidlo mohlo legálne existovať v rámci VFR,“ dodal portugalský premiér.

Rozpočet eurozóny nemôže preberať funkcie celoúnijného rozpočtu

Rozpočtový nástroj pre eurozónu musí podporovať rast produktivity a zbližovať hospodárske cykly jednotlivých členských krajín eurozóny, tvrdia analytici nemeckého think-tanku Jacques Delors Institute.

Na jeho naliehanie sa preto menil aj text záverečného vyhlásenia summitu eurozóny. Ako stojí v jednom z bodov, BICC musí byť súčasťou konzultácií predsedu Európskej rady s členskými štátmi o budúcom finančnom rámci.

To by znamenalo, že sa o pravidlách prerozdeľovania peňazí z BICC bude rozhodovať v plošných rokovaniach o VFR, ktorý musí byť schválený jednomyseľne všetkými členskými štátmi. Costa je pripravený využiť právo veta, ak nebudú zohľadnené jeho obavy ohľadom fungovania rozpočtového nástroja.

„Viacročný finančný rámec bude, len keď bude súhlasiť všetkých 28 členských štátov. Úlohou Rady je, aby našla zhodu v oblastiach, kde sa naše názory rozchádzajú,“ dodal.

Premiér verzus minister

Zaujímavosťou je, že hlavným oponentom Costu v tejto otázke bol jeho vlastný minister financií Mário Centeno. Centeno na eurosummite bližšie predstavil októbrovú dohodu Euroskupiny.

Ako jej predseda pred európskymi lídrami pochopiteľne hájil kompromis, na ktorom sa ministri financií pod jeho vedením doťahovali niekoľko mesiacov. Ako informuje EURACTIV.com, výmena názorov členov jedného vládneho kabinetu zabrala väčšinu diskusie o BICC.

„Nejde o nezhodu s Centenom, ale o súhlas medzi Portugalskom a Euroskupinou,“ hovorí Costa.

Portugalské médiá za nedorozumeniami vidia aj rastúce napätie na domácej politickej scéne. Centeno odmieta navyšovať vládne výdavky, ktoré na pozadí zlepšujúcej sa ekonomickej situácii v krajine požaduje Costa.

„Nie je to prvýkrát, čo zastávame rozdielne názory. V minulosti sme ich ale vždy dokázali prekonať,“ verí líder portugalskej Sociálnodemokratickej strany.