Ministerstvá a kraje ostro kritizujú Remišovej návrh novej architektúry eurofondov

Zasadnutia Združenia samosprávnych krajov SK 8 z júna 2020. [FOTO TASR/Ján Krošlák]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Ako dostať eurofondy do regiónov

Samosprávne kraje a rezorty zdravotníctva a kultúry sú nespokojné s návrhom ministerstva regionálneho rozvoja, podľa ktorého by v budúcom programovom období mali byť vylúčené z riadenia eurofondov. Argumenty Remišovej rezortu pre tento krok považujú za účelové a povrchné.

Samosprávne kraje, mestá, ale aj jednotlivé ministerstvá kritizujú návrh Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), ktorým chce zjednodušiť inštitucionálnu architektúru eurofondov.

Rezort Veroniky Remišovej (Za ľudí) navrhuje, aby sa v novom programovom období zo zoznamu orgánov, ktoré sú dnes zapojené do riadenia čerpania európskych dotácií, vyškrtli niektoré ministerstvá, ale aj Vyššie územné celky (VÚC, vucky) a krajské mestá.

Kraje ale návrh ministerstva považujú za povrchný a tendenčný, pretože vinu za problémy s čerpaním eurofondov na Slovensku účelovo pripisuje samosprávam. Remišovej rezortu dokonca odporúčajú, aby materiál úplne stiahlo a prepracovalo.

Vyplýva to z pripomienkového konania k návrhu MIRRI, ktoré ministerstvo teraz vyhodnocuje.

Remišová predstavila novú architektúru eurofondov, nie všetkým rezortom sa páči

Boj ministerstiev o budúce eurofondy môže začať. Rezort regionálneho rozvoja predstavil návrh, ako si predstavuje štruktúru a rozdelenie kompetencií v riadení Operačného programu Slovensko. Zo systému vypadlo napríklad ministerstvo zdravotníctva, ktoré tento krok kritizuje. 

Mínus 20 sprostredkovateľských orgánov

Vláda Igora Matoviča vo svojom programovom vyhlásení sľúbila zefektívniť a zjednodušiť čerpanie peňazí z fondov EÚ. Túto úlohu má na starosti podpredsedníčka vlády Veronika Remišová, ktorá od júla riadi novovzniknuté ministerstvo regionálneho rozvoja.

Predsedníčka Za ľudí odvtedy predstavila niekoľko opatrení, ktoré žiadateľom o európske dotácie majú uľahčiť život. Pripravila štyridsiatku zjednodušení pre regionálne eurofondy, a nedávno do pripomienkového konania s rovnakým cieľom zaradila aj novelu zákona o eurofondoch.

Jedným z krokov, ktorý podľa vlády zefektívni čerpanie Slovenska v novom programovom období, má byť aj nová inštitucionálna štruktúra v riadení eurofondov. Priamo do vládneho programu napísala, že nové eurofondy bude vyplácať z jedného Operačného programu Slovensko s jediným riadiacim orgánom, ktorým bude MIRRI. Dnes sa eurofondy implementujú cez sedem operačných programov, ktoré ako riadiace orgány spravujú jednotlivé ministerstvá.

Samosprávy vítajú zjednodušenie eurofondov, no niektoré opatrenia môžu čerpanie predĺžiť

Plán ministerky regionálneho rozvoja Veroniky Remišovej, ako zabrániť prepadu viac ako 100 miliónov eur z fondov EÚ určených pre rozvoj regiónov podľa samospráv zatiaľ nie je dostatočný. Expertka na eurofondy za prínosné považuje iba odstránenie viacstupňovej kontroly verejného obstarávania. 

Rezort regionálneho rozvoja v októbri predstavil, ktoré ďalšie subjekty budú zapojené do správy európskych fondov. V ňom navrhuje, aby sa radikálne znížil počet sprostredkovateľských orgánov (SO) – zo súčasných 27 na 7. Sprostredkovateľské orgány v riadení eurofondov plnia úlohy, ktoré im zverí zodpovedné ministerstvo.

Dnes sú takýmito orgánmi aj samosprávne kraje a krajské mestá. S tými ale MIRRI do budúceho programového obdobia ako sprostredkovateľskými orgánmi už nepočíta. Rovnako tak chce zo zoznamu SO vylúčiť rezorty kultúry a zdravotníctva.

„Jednoduchšia implementačná štruktúra SO bude viesť k odbúraniu administratívnej záťaže a zložitosti procesov, čím sa umožní jednoduchší prístup žiadateľov k finančným prostriedkom a znížia sa finančné a personálne nároky na celkovú koordináciu, riadenie a kontrolu,“ verí ministerstvo.

Kto môže za pomalé čerpanie

Prečo si Remišovej rezort vybral práve tieto sprostredkovateľské orgány? Z predloženého materiálu vyplýva, že vucky a dve dotknuté ministerstvá z hľadiska čerpania MIRRI považuje za najproblémovejšie. Ministerstvo svoj návrh odôvodňuje údajmi o tom, ako dlho trvalo jednotlivým SO spustenie čerpania od štartu operačného programu. Kraje jeho výpočtov po rezortoch zdravotníctva a kultúry vychádzajú ako najpomalšie SO.

Župy ale s touto argumentáciou nesúhlasia a kalkulácie rezortu sú podľa nich vytrhnuté z kontextu. V pripomienkach zhodne tvrdia že vucky sa, naopak, vo využívaní fondov EÚ ukázali ako efektívnejšie a rýchlejšie ako ministerstvá.

„Práve vďaka sprostredkovateľským orgánom na VÚC, ktoré administrovali množstvo projektových zámerov a žiadostí o nenávratný finančný príspevok, nedošlo k ešte väčšej časovej strate,“ tvrdí trenčiansky kraj.

Remišová o veľkom počte zapojených inštitúcií dlhodobo hovorí ako o jednom z hlavných problémov v eurofondoch.

Najväčší počet SO je zapojených do Integrovaného operačného programu (IROP), ktorý je určený na regionálne projekty. Z celkových 27 sprostredkovateľských orgánov je do IROP zapojených až 18.

V tejto fáze programového obdobia sa už dá povedať, že ide o jeden z najpomalšie čerpajúcich operačných programov súčasného obdobia. Remišovej rezort problém vidí práve vo veľkom počte SO. „Vysoký počet sprostredkovateľských orgánov sa negatívne prejavil na celkovom stave implementácie programu,“ píše sa v materiáli.

Podľa Žilinského samosprávneho kraja je ale toto tvrdenie zovšeobecnené a MIRRI k nemu nemá potrebné dáta. Župe chýba napríklad porovnanie, ako dlho trvá schvaľovanie žiadostí o dotácie na ministerstvách a na úrovni krajov. Tvrdí, že zo svedectiev prijímateľov vucky vychádzajú efektívnejšie ako rezorty. S kritikou sa pridáva Prešovský samosprávny kraj, ktorý tvrdenie označuje za „subjektívny názor ignorujúci iné zásadné faktory“.

„Je potrebné vyhodnotiť, ktoré SO najviac spôsobili meškanie programu, SO na Vyšších územných celkoch to rozhodne nie sú,“ píše kraj v pripomienke.

Nespokojné ministerstvá

Argumentáciu MIRRI za „účelovú“ považujú aj ministerstvá zdravotníctva a kultúry. Remišovej úradníci podľa nich nepochopiteľne v materiáli zacielili iba na tieto dva rezorty.

Zdravotnícky rezort nerozumie, prečo Remišová v budúcej eurofondovej štruktúre napríklad počíta s ministerstvom školstva, ktoré riadilo problémový výskumný Operačný program Výskum a Inovácie. Ten ešte bývalá vláda pre pomalé čerpanie presunula pod rezort dopravy.

„Objektívne porovnanie absentuje a prvá časť dokumentu je spracovaná doslova povrchne a účelovo,“ píše ministerstvo zdravotníctva v pripomienke.

Analytická časť dokumentu podľa ministerstva kultúry „vyvoláva skreslený obraz“, ako sa v tomto programovom období čerpajú eurofondy. „Žiadame o dopracovanie materiálu,“ odkazuje MIRRI.

Podobne argumenty MIRRI vidí aj rezort financií. Vyčíta mu, že sa pri analýze problémov čerpania v celom materiáli zameral iba na dva operačné programy, pričom ostatné nespomína. Tento postup označuje za „tendenčný“. „Predpokladáme, že dôvodom nemôže byť snaha poukázať na ´problematickú implementáciu´ týchto dvoch operačných programov a tým si vytvoriť priestor pre nezahrnutie príslušných subjektov do návrhu implementácie OP Slovensko,“ upozorňuje ministerstvo financií.

Nový návrh

Tak kraje, ako aj vyškrtnuté rezorty preto s vyradením zo siete sprostredkovateľských orgánov nesúhlasia.

Župy spoločne apelujú, aby ich MIRRI ponechalo v zozname sprostredkovateľských orgánov. Ich celkový počet v budúcom období by tak bol 15. Argumentujú aj tým, že ak eurofondoví žiadatelia nebudú mať v kraji žiadnu autoritu, na ktorú by sa mohli obrátiť, predĺži to čas čerpania eurodotácií.

„Sprostredkovateľské orgány v regiónoch vedia zjednodušiť žiadateľom prístup k financiám (osobné konzultácie, semináre SO boli súčasťou všetkých fáz implementácie). Centralizáciou Operačného programu (len v BA) príde k obmedzeniu tohto prístupu,“ dodáva trnavská župa.

„Žiadame stiahnutie celého materiálu a vypracovanie dôveryhodného materiálu popisujúceho nedostatky, fakty a vplyv na štátny rozpočet ako aj samotné riešenie nedostatku odborného personálu, ktorým aktuálne disponujú SO pre IROP VÚC,“ dodáva.

Odborníčka na eurofondy: Nové ministerstvo je zbytočné, dôležité návrhy vznikajú bez diskusie

Hlavným problémom eurofondov už dávno nie je korupcia, ale náročný proces čerpania, hovorí KATARÍNA ROCHOVSKÁ. Prijímatelia eurofondov podľa nej často doplácajú na chyby úradov. „Ak niektorý orgán pochybil, tak má niesť právne dôsledky svojho konania ten, kto ho spôsobil, a to nie len právne, ale aj hmotné,“ dodáva odborníčka na fondy EÚ. 

Za samosprávne kraje sa postavilo aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Vyradenie krajov je podľa ZMOS v rozpore s územným princípom „zdola-nahor“ a posilní centralizovanie eurofondov. Odporúča preto kraje ako sprostredkovateľské orgány zachovať.

O dopísanie žiadajú aj ministerstvá kultúry a zdravotníctva.

Súčasťou investičných priorít, ktoré pre budúce eurofondy spísala Európska komisia, je aj podpora kultúry a kultúrneho dedičstva. Z návrhu vyplýva, že tieto aktivity chce mať MIRRI vo svojej réžii. Podľa rezortu Natálie Milanovej (OĽaNO) ale na to nemá odborníkov, čo môže negatívne ovplyvniť využitie fondov EÚ v tejto oblasti.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8