Ministerstvá finančné nástroje v eurofondoch chvália, sú za ich pokračovanie

Nultý obchvat Bratislavy. [FOTO TASR/Michal Svítok]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Finančné nástroje v eurofondoch

Finančné nástroje financované z eurofondov sa najviac osvedčili pri investíciách do malých a stredných inovatívnych podnikov. Problematickejšie je ich využitie v sociálnej ekonomike a odpadovom hospodárstve, no podľa štátneho investičného fondu sa finančné nástroje stihnú vyčerpať vo všetkých podporených oblastiach.

Slovenská vláda v roku 2015 rozhodla časť peňazí z Kohéznej politiky EÚ vyčleniť aj na negrantovú, teda návratnú finančnú pomoc.

Jednotlivé ministerstvá doterajšie využívanie eurofondov cez finančné nástroje v prebiehajúcom programovom období hodnotia pozitívne a podporujú ich pokračovanie v novom eurofondovom cykle.

Využívanie finančných nástrojov je úspechom, no spojenie s eurofondami ich brzdí

Využívanie finančných nástrojov spolufinancovaných z eurofondov dnes brzdí hlavne skostnatený eurofondový systém. Podľa šéfa štátneho investičného fondu Ivana Lesaya sa napriek tomu podarí z eurofondov investovaných cez finančné nástroje do ekonomiky dostať dodatočnú miliardu eur zo súkromného sektora. 

Čerpanie v polovici

Programové obdobie 2014 až 2020 je aj obdobím etablovania finančných nástrojov v eurofondoch. Slovensko prostriedky z fondov EÚ na návratnú pomoc využívalo aj v predošlom programovom období 2007 až 2013, no v menšom rozsahu a menej inštitucionalizovanej podobe.

V roku 2015 vláda rozhodla, že sa tri percentá z väčšiny operačných programov vyčlenia práve na finančné nástroje. Peniaze dostal do správy štátny investičný fond Slovak Investment Holding (SIH), ktorý je ako fond fondov za implementáciu finančných nástrojov zodpovedný.

SIH zverené peniaze buď priamo investuje do perspektívnych projektov, alebo ich poskytuje s pomocou finančných sprostredkovateľov – v podobe zvýhodnených úverov a záruk prostredníctvom bánk, alebo kapitálového financovania v spolupráci so správcami fondov.

Z eurofondov sa najskôr v jednotlivých operačných programoch na finančné nástroje vyčlenili tri percentá prostriedkov. Odvtedy ale objem finančných nástrojov narástol až na miliardu eur, čo je vyše dvojnásobok oproti pôvodnému zámeru.

Od roku 2015 sa cez finančné nástroje vyčerpalo 447 miliónov eur. To znamená, že dva a pol roka pred oficiálnym koncom programového obdobia sa využilo bezmála 45 percent sumy zazmluvnenej na návratnú finančnú pomoc. Ide tak takmer o rovnakú úroveň, na akej je celkové čerpanie eurofondov, teda hlavne grantovej pomoci. Podľa posledných dostupných informácií Slovensko z pridelenej alokácie vyčerpalo 46 percent prostriedkov.

Peniaze sa stihnú využiť

Z týchto údajov zároveň vyplýva zaujímavý fakt: tempo čerpania finančných nástrojov je vyššie ako pri grantoch. SIH totiž prvé zmluvy o financovaní s rezortmi podpísal až v rokoch 2015 a 2016.

„V porovnaní so zabehanými eurofondovými mašinériami na rezortoch začínal ako malý „startup“ viac ako rok po začiatku programového obdobia,“ uviedol pre portál EURACTIV Slovensko Generálny riaditeľ SIH Ivan Lesay.

Pod nižšie čerpanie sa podľa neho podpísala aj pomalšia počiatočná fáza. „Medzi najdôležitejšie patrí potreba správneho naštrukturovania nástroja, vyjednávanie zmlúv, zabezpečenie súladu s legislatívou a v neposlednom rade aj fakt, že väčšina finančných nástrojov v réžii SIH sa vykonáva v spolupráci s tretími stranami,“ dodáva.

Pre SIH bol v úvode hlavne problém s verejným obstarávaním finančných sprostredkovateľov, ktoré sa na Slovensku nikdy predtým nerobilo. Výber v niektorých prípadoch trval aj niekoľko rokov, pričom niektoré súťaže stále nie sú uzatvorené.

Skutočné čerpanie cez finančné nástroje sa tak prakticky začalo až v roku 2018. Najviac sa ich vyčerpalo v roku 2020, kedy SIH v spolupráci s bankami spustil dva programy na pomoc podnikom počas pandémie.

Kedy má štát nahrádzať banku? A kde sa hodia finančné nástroje viac ako granty? (ANKETA)

Využitie finančných nástrojov spolufinancovaných z eurofondov, ktoré sú v správe štátneho investičného fondu, má zmysel pri projektoch, kde banky nevedia zhodnotiť ich kvalitu a spoločenský prínos, alebo pri riešení problémov, na ktoré verejné zdroje nestačia.

Program Antikorona záruka ponúkal malým a stredným podnikom preklenovacie úvery na zmiernenie dopadov koronakrízy a Antikorona kapitál zas financovanie pre inovatívne spoločnosti. Vláda na programy vyčlenila 330 miliónov eur, no pre veľký záujem sa alokácia zvýšila o ďalších 30 miliónov eur.

Eurofondy v správe SIH by sa však mali stihnúť vyčerpať. Podľa Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) doteraz SIH alebo sprostredkovatelia zazmluvnili viac ako 80 percent alokovaných prostriedkov. „To predstavuje dôležitý predpoklad na vyčerpanie prostriedkov na úrovni konečných prijímateľov do konca roka 2023,“ napísalo ministerstvo.

SIH podľa Lesaya pravidelne monitoruje výkonnosť jednotlivých nástrojov, aby sa vylúčilo riziko nedočerpania. Peniaze tak presúva medzi jednotlivými oblasťami a ministerstvami podľa toho, ako sa v nich darí návratnú pomoc využívať.

„Kontrahovanie a čerpanie zdrojov v ostatnom období významne stúpa, máme však aj niektoré oblasti, kde je kontrahovanie stále pomalé, tieto plánuje v blízkej dobe znova vyhodnocovať,“ vysvetľuje.

Kde to funguje

Eurofondy sa na finančné nástroje v súčasnom programovom období používajú v štyroch operačných programoch: OP Ľudské zdroje, OP Integrovaná infraštruktúra, OP Kvalita životného prostredia a Integrovaný regionálny operačný program.

MIRRI sa so SIH zhoduje na tom, že návratná finančná pomoc sa osvedčila hlavne pri podpore malých a stredných inovatívnych podnikov. Dôvodom je podľa Lesaya to, že tento trh je na finančné nástroje najlepšie pripravený a tiež to, že v minulom programovom období sa poskytovali iba na podporu malých a stredných podnikov.

Na menšie investície štátny fond využíva finančných sprostredkovateľov. Väčšie investície rizikového kapitálu realizuje priamo. SIH vložil peniaze napríklad do firmy Aeromobil, internetového obchodu GymBeam, či online platformy na prenájom lodí Boataround.

Diskusia | Finančné nástroje v eurofondoch: Skúsenosti a príležitosti

Inovatívne finančné nástroje chce Slovensko využiť aj pri novej generácii európskej podpory. Cieľom diskusie je na základe doterajších skúseností pomenovať silné a slabé miesta takéhoto spôsobu implementácie eurofondov a poučenia pre ďalšie programové obdobie.

„Za problematickejšie“ považuje Lesay využitie finančných nástrojov v oblasti energetickej efektívnosti budov a podpory sociálnych podnikov, kde je takéto financovanie stále novinkou. Návratné financovanie v sociálnej ekonomike komplikovala európska legislatíva, ktorá neumožňuje kombinovať pri jednom projekte granty a finančné nástroje.

„Aj v tejto oblasti však nastal pokrok a až na komplikácie spôsobené procesmi verejného obstarávania sa dá očakávať, že alokácia bude napokon plne vyčerpaná,“ ozrejmuje.

SIH má v tomto eurofondovom období už aj skúsenosť s investíciou do dopravnej infraštruktúry. V roku 2016 sa finančne zapojil do  PPP projektu obchvatu Bratislavy D4/R7.

Pozitívne skúsenosti

Ministerstvá zodpovedné za riadenie operačných programov hovoria, že na komplexné zhodnotenie finančných nástrojov je zatiaľ skoro, no ich doterajšie využitie hodnotia väčšinou kladne.

Za pozitívne ho považuje rezort hospodárstva, ktorý má ako sprostredkovateľský orgán na starosti eurofondy pre malé a stredné podniky. „V oblasti podpory podnikateľského prostredia považujeme za efektívny nástroj podpory, ktorý dokáže byť relatívne rýchlo poskytnutý konečným prijímateľom, prináša pákový efekt ďalších vygenerovaných súkromných investícií k vyčleneným verejným zdrojom a minimalizuje negatívny dopad na konkurenčné prostredie,“ odpísalo ministerstvo.

Ministerstvo financií zdôrazňuje skutočnosť, že súčasné programové obdobie bolo obdobím, kedy si na finančné nástroje zvykalo tak Slovensko ako aj celá EÚ. Rezort, ktorý je tiež Centrálnym koordinačným orgánom pre finančné nástroje, tvrdí, že sa ukázali byť veľmi efektívnym spôsobom podpory sektorov, kde by granty pôsobili ťažkopádne a deformovali by trh.

„Na naplnenie očakávaní negatívne vplývali prebytok bankovej likvidity a nízkoúročné prostredie, na druhej strane ale potreba finančných nástrojov sa zvýraznila krízou. To preto, že finančné nástroje sú určené skôr na horšie časy, vtedy lepšie fungujú,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu.

Podľa ministerstva sa význam finančných nástrojov potvrdil aj tým, že vláda postupne zdvojnásobila ich objem. „Z tohto pohľadu boli očakávania nie len naplnené, ale prekročené,“ dodáva rezort financií.

Každý byt sa počíta: Dostupné bývanie vie štát podporiť aj z eurofondov

Okrem grantovej pomoci štát využíva eurofondy na podporu podporu dostupného bývania aj návratnou formou v podobe finančných nástrojov. Slovak Investment Holding, ktorý eurofondy spolufinancované z fondov EÚ spravuje, investoval do podniku, ktorý pomáha znevýhodneným osobám s nájomným bývaním. 

Zdržanlivejšie k hodnoteniu finančných nástrojov je iba ministerstvo životného prostredia. V OP Kvalita životného prostredia (OP KŽP), ktorý envirorezort riadi, je na návratnú formu pomoci vyčlenených viac ako 140 miliónov eur – predovšetkým na investície do odpadového hospodárstva, energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov.

Čerpanie finančných nástrojov je však iba na 25 percentách, čo v je v porovnaní s 44 percentným čerpaním grantov podľa ministerstva „pomalé“. „Preto aj príspevok finančných nástrojov k dosahovaniu cieľových hodnôt ukazovateľov OP KŽP nie je zatiaľ výrazný,“ vysvetľuje rezort a dodáva, že preto venuje teraz finančným nástrojom „zvýšenú pozornosť“.

SIH ale poukazuje na to, že návratná finančná pomoc má v týchto oblastiach svoje špecifiká. Okrem problémov s výberom finančných sprostredkovateľov pripomína aj to, že na trhu odpadového hospodárstva a OZE nie je veľa projektov.

Investície do energetickej efektívnosti budov, ktoré sú vo vlastnej réžii SIH, sa rozbiehali pomalšie, pretože dlho trvalo prijímanie potrebnej legislatívy –  najmä to, že úver na obnovu verejnej budovy nebude evidovaný ako dlh štátu.

„Akonáhle sa táto problematika doriešila, implementácia sa mohla rozbehnúť. Nedočerpaniu zdrojov v týchto oblastiach sa neobávame, uznávame však, že nábeh bol pomalší,“ uisťuje.

Finančné nástroje budú aj v novom období

Ministerstvá však zhodne podporujú vyčlenenie peňazí z fondov EÚ na finančné nástroje aj v novom sedemročnom programovom období, ktoré by malo začať už na začiatku budúceho roku.

V tom sa eurofondy už budú rozdeľovať iba z jedného Operačného programu Slovensko, ktoré bude riadiť ministerstvo regionálneho rozvoja. MIRRI potvrdzuje, že pri podpore investičných cieľov počíta aj s využitím finančných nástrojov, no o aký objem prostriedkov pôjde, zatiaľ neuviedlo.

„Cieľom je zabezpečiť čo najväčšiu flexibilitu podmienok implementácie, vrátane využívania kombinácie finančných nástrojov a grantov v jednej operácii,“ uviedlo MIRRI.

Pred štartom nového eurofondového cyklu musí Slovensko už tradične spraviť ex-ante analýzu, ktorá zhodnotí, kde bude využitie návratnej pomoci najvhodnejšie. Dá sa však očakávať, že pôjde o veľmi podobné alebo rovnaká oblasti ako v súčasnom programovom období.

Podľa Ivana Lesaya by sa úloha finančných nástrojov mala posilniť.

„Finančné nástroje sú efektívnejšou formou pomoci v oblastiach hospodárstva, kde grantové financovanie nie je nevyhnutne potrebné. Týmto nechceme povedať, že grantové financovanie potrebné nie je, granty však určitým spôsobom deformujú trhové podmienky, takže by sa mali využívať skôr v oblastiach, kde finančné nástroje nie sú aplikovateľné,“ dodáva.