Ministerstvá sa zatiaľ nedržia Remišovej krízového plánu čerpania eurofondov

Na snímke podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Veronika Remišová (Za ľudí). [FOTO TASR/Martin Baumann]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy: Strasti, ponaučenia, príležitosti

Ministerstvo regionálneho rozvoja pripravilo plán, ktorý má zaistiť, aby ministerstvá v poslednom roku programového obdobia nedočerpávali veľké objemy eurofondov. Rozvrh zatiaľ neplní ani Remišovej ministerstvo.

Čerpanie Európskych štrukturálnych a investičných fondov je pomalšie ako ministerstvám predpísal krízový plán Ministerstva investícií, regionálneho rozvoj a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI).

Tempo čerpania eurofondov je oproti plánu ministerky Veroniky Remišovej zatiaľ polovičné, pričom v máji bolo podľa jej rezortu dokonca „podpriemerné“.

Vyplýva to z prvých správ o čerpaní, ktoré na vládu musí po novom raz mesačne predložiť každé ministerstvo zapojené do riadenia eurofondov.

Peniaze v tomto roku zrejme neprepadnú

Začnime najskôr dobrou správou. V tejto chvíli to vyzerá tak, že Slovensku pravdepodobne už v tomto kalendárnom roku eurofondy neprepadnú, alebo príde iba o menšie čiastky v niektorom z operačných programov (OP).

Podľa pravidiel Kohéznej politiky EÚ, konkrétne takzvaného predpisu N+3, dostanú všetky operačné programy na každý rok určitú alokáciu, ktorú musia vyčerpať najneskôr do troch rokov od daného roka. Ak sa to niektorému nepodarí, o peniaze nenávratne príde (takzvaný dekomitment).

Cieľom týchto pravidiel je dosiahnuť, aby členské krajiny neprokrastinovali a čerpali európske peniaze čo najplynulejšie. V najkrajnejšom scenári by sa totiž mohlo stať, že štát začne čerpať európske granty v poslednom roku programového obdobia. To by jednak spoľahlivo nezvládol, no ďalším veľkým problémom je, že rýchle dočerpávanie dostupných peňazí určite neprispieva ku kvalite podporených projektov.

Ako vyzerá Remišovej plán na záchranu eurofondov

Ak je cieľom vlády zachrániť eurofondy do posledného eura, musí sa tempo čerpania v nasledujúcich necelých troch rokoch zvýšiť takmer päťnásobne. Veronika Remišová pre ministerstvá pripravila úlohy, ktorými ich chce donútiť, aby peniaze čerpali rýchlejšie, ako plánovali.

Aj pravidlo N+3 je však k členským krajinám pomerne zhovievavé. Keby sa napríklad Slovensko držalo iba minimálnych požiadaviek Európskej komisie, v poslednom roku by mu na dočerpanie zostávalo ešte šesť miliárd eur, čo je viac ako tretina celkovej alokácie z fondov EÚ (15,3 miliardy eur).

Slovensko pre pomalé čerpanie už prišlo o bezmála 150 miliónov eur. Vyše sto miliónov sa týkalo zbabraných výziev na vedu a výskum z čias exministra školstva Petra Plavčana (SNS) a viac ako 40 miliónov prepadlo programu určenému samosprávam (Integrovaný regionálny operačný program, ROP). Za minulý rok o vyše dva milióny prišiel aj najmenší, rybársky program (OP Rybné Hospodárstvo).

V prebiehajúcom finančnom roku museli ministerstvá podľa tohto pravidla vyčerpať 1,2 miliardy eur. Keďže sa im z tejto sumy doteraz podarilo zmazať viac ako 850 miliónov eur, v nasledujúcich siedmich mesiacoch musia dočerpať „iba“ 346 miliónov eur.

Slovensku pomohlo aj júnové rozhodnutie Európskej komisie, ktorá uvoľnilo platby v hodnote 358 miliónov eur na výstavbu diaľnic. Komisia výdavky zablokovala pre kartelový podvod stavebných firiem.

Za rok 2021 by tak Slovensko nemuselo v rámci dekomitmentu prísť o žiadne peniaze. Štyri operačné program majú už minimálne plnenie splnené. Zabrať musí OP Kvalita životného prostredia. Ak sa chce vyhnúť strate peňazí, musí do konca roka na projekty využiť takmer 140 miliónov eur. V Regionálnom operačnom programe musí využiť iba o desať miliónov eur menej.

Najproblémovejším programom zostáva Operačný program Rybné hospodárstvo, ktorý riadi rezort pôdohospodárstva. Program má od minulého roku od Európskej komisie pre závažné nedostatky v riadení a kontrolách pozastavením časť platieb. Ak program čerpanie nezrýchli, môže o peniaze prísť opäť, čo už agrorezort aj sám avizuje vo svojej správe.

Ako sa plní krízový plán

Odvrátenie hrozby dekomitmentu ale neznamená, že Slovensko nemá vážne problémy s využívaním eurofondov. V priebehu sedem a pol roka sa ministerstvám nepodarilo vyčerpať ani polovicu z vyše 15 miliardovej alokácie.

Za dva a pol roka definitívne skončí programové obdobie 2014 až 2020 a Slovensko dovtedy musí využiť ešte 8,8 miliardy eur. Z celej európskej dvadsaťsedmičky pomalšie eurofondy čerpá iba jedna krajina – Španielsko.

MIRRI preto od ostatných rezortov chce, aby eurofondy čerpali rýchlejšie ako sú minimálne požiadavky EÚ. V apríli Remišovej rezort predstavil krízový plán, ktorý ministerstvám odporúča, koľko eurofondov majú za zvyšné roky vyhlásiť vo výzvach, zakontrahovať a vyčerpať, aby požiar, ktorý už určite budú hasiť v poslednom roku, bol čo najmenší.

„V prípade, že by implementácia eurofondov pokračovala len v zmysle plnenia minimálnych hraníc čerpania N+3, tak by s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo možné naplniť N+3 v roku 2023 v objeme viac ako šesť miliárd eur,“ upozorňuje Remišovej rezort.

Druhý najpomalší v EÚ: Ako Slovensko čerpá eurofondy

Slovensko po sedem a pol roku programového obdobia stále nevyužilo ani polovicu z vyše 15-miliardového balíka eurofondov. Až 53 percent alokácie, teda takmer deväť miliárd eur, tak musí dočerpať za dva a pol roka. 

Ministerstvá ale na základe plánu musia tiež kontrolovať, ako sa plnia veľké, strategické projekty; hľadať, kde sú najväčšie riziká nevyčerpania peňazí, či priebežne doplňovať zásobníky projektov. Každé ministerstvo, ktoré je do riadenia eurofondov zapojené, musí informovať vládu o plnení pridelených úloh. Prvé správy rezorty na rokovanie vlády predložili na konci júna. Ministerstvá pre portál EURACTIV Slovensko zadania od rezortu regionálneho rozvoja označili za ambiciózne, no splniteľné.

MIRRI rezortom zadal, aby do konca roka zazmluvnil 90 percent pridelených eurofondov. To znamená, že štát už má so žiadateľmi podpísanú zmluvu a čaká na vyplatenie plnenia projektu. Celkovo je zazmluvnených bezmála 85 percent prostriedkov. Do konca programového obdobia zostáva kontrahovať tri miliardy eur.

Remišovej rezort chce, aby programy do konca roka pod zmluvou mali 2,2 miliardy eur. Viacero programov má túto métu na dosah, OP Ľudské zdroje už zazmluvnil sto percent svojej alokácie.

Aby sa celkové čerpanie dostalo na požadovanú úroveň, museli by ministerstvá spolu každý mesiac zazmluvniť projekty za 318 miliónov eur. V máji mali ale od tohto čísla ďaleko. Za tridsať dní bolo zazmluvnených 13 miliónov eur, čo je ovplyvnené aj tým, že niektoré programy mali v máji záporné čísla kontrahovania. To sa môže stať vtedy, keď žiadateľ na dokončený projekt nevyčerpá celú plánovanú sumu, alebo odstúpi od zmluvy .

„Z tohto pohľadu mesiac máj 2021 považujeme za veľmi podpriemerný,“ hodnotí rezort.

Podpriemerné čerpanie

Údaje o rýchlosti kontrahovania sú skreslené aj tým, že veľká väčšina prostriedkov už je pod zmluvou. Oveľa dôležitejšie sú štatistiky čerpania, ktoré sa stále neprehuplo ani cez polovicu.

Pre rok 2021 MIRRI stanovilo cieľ využiť z fondov EÚ 2,9 miliardy eur. V priemere by tak mesačné tempo čerpania malo byť skoro 240 miliónov eur. Od začiatku roka je však tempo polovičné, keď sa podarilo vyčerpať iba 634 miliónov eur. V máji bola však situácia ešte horšia, keď ministerstvá spolu z celkovej odporúčanej sumy ukrojili iba 2,8 percenta.

Ani v tomto prípade MIRRI neskrýva nespokojnosť. „Z tohto pohľadu mesiac máj 2021 považujeme za veľmi podpriemerný, nakoľko bolo dosiahnuté čerpanie vo výške 82,49 milióna eur,“ konštatuje druhýkrát ministerstvo.

Paradoxom je, že s výnimkou rybárskeho programu najnižší prírastok v čerpaní zaznamenal Integrovaný operačný program, kde je riadiacim orgánom práve rezort regionálneho rozvoja. Program z  odporúčaní na čerpanie v roku 2021 splnil iba šesť percent. Čerpanie v programe brzdia aj ďalšie zapojené rezorty – napríklad projekty na podporu kreatívneho priemyslu v regiónoch, ktoré má na starosti ministerstvo kultúry, projekty v správe zdravotníckeho rezortu, či projekty Miestnych akčných skupín.

Remišovej rezort v minulom roku prijal 40 opatrení, ktoré majú čerpanie peňazí v IROP zjednodušiť a zrýchliť. Ministerstvo je presvedčené, že program všetky peniaze do konca programového obdobia stihne vyčerpať.

Keď sa na rok 2021 v eurofondoch pozrieme z pohľadu jednotlivých rezortov, najlepšie odporúčaný plán zvláda agroministerstvo a rezort sociálnych vecí. Naopak, najviac práce v tomto roku ešte čaká rezorty, zdravotníctva, kultúry a hospodárstva.

Šanca existuje

Ministerstvo regionálneho rozvoja napriek pomalému pokroku dúfa v zrýchlené čerpanie v posledných mesiacoch. „Z implementačných skúseností môžeme konštatovať, že najviac žiadostí o platbu (najmä za stavebné práce) na jednotlivé riadiace orgány prichádza vždy v treťom štvrťroku daného roka,“ predpovedá v správe.

Podpredsedníčka vlády Veronika Remišová dala ministerstvám do konca roka lehotu na to, aby posúdili, či sú schopné vyčerpať pridelené eurofondy do konca roka 2023. Ak zistia, že nie, peniaze sa presunú na projekty v oblastiach, kde je väčšia šanca ich využitia.

Eurofondy sú na Slovensku neprehľadným kolosom, zhodujú sa odborníci (ANKETA)

Prínos eurofondov pre ochranu prírody je neodškriepiteľný. Čerpanie je však nutné zefektívniť. Mnohé samosprávy či menšie organizácie totiž administratívnu náročnosť prípravy projektov nie sú schopné zvládnuť, zhodli sa odborníci.  

EURACTIV Slovensko sa odborníkov na eurofondy, členov monitorovacieho výboru operačného programu …

Remišová si sľubuje lepšie čerpanie aj vďaka piatemu balíčku antibyrokratických opatrení pre prijímateľov eurofondov.

„Tieto zmeny sú výsledkom konzultácií so žiadateľmi aj prijímateľmi, zástupcami samospráv, odborníkmi a profesijnými združeniami, ako aj s občianskou spoločnosťou. Pozorne sme počúvali, na aké problémy upozorňovali, s akými návrhmi na zlepšenie prišli,“ povedala Remišová.

Nová vlna opatrení má zaviesť úplnú elektronickú komunikáciu medzi štátom a žiadateľom, či vyškrtnúť niektoré podmienky poskytnutia príspevkov z fondov EÚ.

„Stále existuje priestor na to, aby v tomto roku bolo vyčerpaných viac ako dve miliardy eur. Ministerstvá potrebujú zavedené zjednodušenia premietnuť do svojich denných aktivít,“ dodala ministerka.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8