Ministerstvo financií: Program hospodárskej obnovy EÚ by mal kombinovať dotácie a pôžičky

Videokonferencia lídrov Európskej únie. [Zdroj: Facebook/Igor Matovič]

Rezort financií podporuje návrhy na vytvorenie Programu obnovy, ktorý bude financovaný zo spoločného európskeho dlhu. Celková výška programu by ale podľa ministerstva nemala ísť na úkor eurofondov.

Ministerstvo financií podporuje návrhy na vytvorenie Programu hospodárskej obnovy EÚ ako nadstavby eurorozpočtu rozšíreného o peniaze, ktoré si Európska komisia požičia na finančných trhoch. Jeho výška by ale nemala ohroziť rozpočet určený na eurofondy. Vyplýva to z reakcie, ktorú rezort vo štvrtok (21. mája) zaslal portálu EURACTIV.sk.

Program obnovy by podľa ministerstva, ktoré od marca vedie Eduard Heger (OĽaNO), mal členským krajinám poskytovať peniaze vo forme pôžičiek aj grantov, pričom ich využitie má byť podmienené zodpovednou rozpočtovou politikou a prísľubom štrukturálnych reforiem.

Rôzne pohľady na program obnovy

Už dávnejšie sa lídri EÚ dohodli na vytvorení spoločného Fondu obnovy, ktorý členským štátom pomôže oživiť ekonomiky po koronakríze. Vypracovaním návrhu, ako by mal fond vyzerať a fungovať, poverili Európsku komisiu. Tá ho predstaví 27. mája.

Brusel ale tento týždeň predbehol francúzsko-nemecký tandem s vlastným Európskym plánom hospodárskej obnovy. Angela Merkel a Emmanuel Macron navrhujú spoločný fond v hodnote 500 miliárd eur. Peňažným zdrojom fondu bude Viacročný finančný rámec, teda dlhodobý rozpočet EÚ. Jeho finančná kapacita sa rozšíri o peniaze, ktoré si Európska komisia požičia na finančných trhoch. Fond podľa návrhu bude poskytovať granty chudobnejším a najviac zasiahnutým krajinám a regiónom.

K plánu Francúzska a Nemecka postupne zverejňujú svoje stanoviská lídri ostatných krajín EÚ. Na alternatívnom návrhu už pracuje Rakúsko, Dánsko, Fínsko a Holandsko. Štvorke, ktorá si pre svoj rezervovaný postoj k navyšovaniu eurorozpočtu vyslúžila pomenovanie „priatelia striedmosti“, sa nepáči myšlienka vytvárania spoločného európskeho dlhu. Na rozdiel od francúzsko-nemeckej iniciatívy tiež uprednostňujú finančnú pomoc vo forme pôžičiek pred nenávratnými dotáciami.

Pôžičky či dotácie? Lídri štátov EÚ posunuli plán hospodárskej obnovy na plecia Európskej komisie

Základom nového Fondu obnovy bude Viacročný finančný rámec EÚ. Budúci sedemročný rozpočet sa oproti súčasnosti môže až zdvojnásobiť. Finančná pomoc pre postihnuté štáty podľa von der Leyen bude kombinovať granty a pôžičky. 

„Naďalej odmietame financovanie nenávratných dotácií (…) teraz je čas na investície do budúcnosti a nie na pokrývanie starých dlhov,“ zareagoval rakúsky kancelár Christian Kurz.

Opačný názor na návrh má vláda v Ríme. Taliansky premiér Giuseppe Conte ho označil za dôležitý, no nedostatočný. Predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyen vyzýva, aby navrhla väčší fond s čo najväčším podielom grantov. „Európa si nemôže dovoliť opakovať rovnaké chyby z minulosti, kedy konala slabo a pomaly,“ vyzýva predseda talianskej vlády.

Conteho spojencom v tejto požiadavke môže byť Európsky parlament. Ten minulý týždeň prijal uznesenie, podľa ktorého by Fond pre obnovu a transformáciu mal mať k dispozícii aspoň dva bilióny eur.

Fondy nesmie ohroziť eurofondy

Slovenskí vládni predstavitelia sa zatiaľ verejne k prebiehajúcej diskusii o podobe hospodárskej obnovy EÚ vyjadrovali iba ojedinele. Jednou z výnimiek je vyhlásenie predsedu vlády Igora Matoviča (OĽaNO) po videosummite lídrov Vyšehradskej skupiny s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Okrem podpory pre novovznikajúci nástroj, ktorého zdroje financovania podľa neho „sú už, zdá sa, vyriešené“, ale viac informácii o slovenskej pozícii neponúkol.

Ministerstvo financií pre portál EURACTIV.sk uviedol, že podporuje návrhy, aby program obnovy ako nadstavba rozpočtu EÚ poskytoval financie, ktoré na trhoch získa eurokomisia. „Splácanie požičaných prostriedkov by malo nastať po roku 2027, a to najmä využitím nových vlastných zdrojov rozpočtu EÚ,“ napísalo tlačove oddelenie rezortu.

Na otázku ohľadom veľkosti programu uviedol, že „spoločným cieľom je, aby Program obnovy mal makroekonomickú relevanciu a adekvátne reflektovala súčasnú hospodársku krízu“. Z pohľadu Slovenska je ale dôležité, aby nový fond nevznikol na úkor eurofondov.

„Celková výška programu by však mala byť podmienená nemennosťou výšky prostriedkov pre takzvané tradičné politiky rozpočtu EÚ (napríklad politika súdržnosti)“ dodáva ministerstvo financií.

Ako sa prerozdelia peniaze

„Teraz nás čaká tá druhá časť rovnice, teda na čo budú (peniaze z programu obnovy) využité a za akých podmienok,“ cituje tlačová agentúra slová premiéra Matoviča po telekonferencii s nemeckou kancelárkou.

Dohoda na spôsobe prerozdelenia spoločných peňazí určených na oživenie ekonomiky skutočne môže byť najväčšou prekážkou. Podľa slovenského rezortu by štáty EÚ mali mať nárok tak na návratnú, ako aj nenávratnú formu pomoci.

„Ministerstvo financií je naklonené diskusii o vhodnej kombinácií pôžičiek a grantov, pričom konkrétna forma by sa mala odvíjať od navrhovaného druhu nástroja, resp. politiky (napríklad granty pre Politiku súdržnosti a Program na podporu reforiem, a pôžičky pre program Invest EU).“

COVID-19: Výhrady k nemecko-francúzskemu návrhu fondu obnovy má Česko aj Rakúsko

Českému premiérovi Andrejovi Babišovi sa nepozdáva, že by mal fond obnovy financovať najmä najviac postihnuté krajiny. Podľa neho to trestá tých, ktorí krízu zvládli relatívne dobre.

Otázka tiež je, či by peniaze mali dostať krajiny, ktoré budú čeliť najťažším dopadom koronakrízy, ako napríklad nárastu nezamestnanosti. Podľa českého premiéra Andreja Babiša by napríklad uprednostňovanie najviac postihnutých krajín bolo nespravodlivé voči „úspešným krajinám“, ktoré na nástup epidémie zareagovali rýchlo.

Podľa ministerstva financií by si každá krajina mala nájsť „svoje férové miesto“ v rámci programu obnovy, pričom Európska komisia by mala prihliadať hlavne na socioekonomické ukazovatele. „Alokácia by mala zohľadňovať najmä reálne makroekonomické ukazovatele a nie len ich odhady, s dôrazom na sociálno-ekonomické dopady krízy, ako napríklad vývoj rastu HDP, vývoj nezamestnanosti, ako aj úroveň vyspelosti ekonomík,“ uviedlo ministerstvo.

Ďalším sporným bodom môže byť podmieňovanie finančnej pomoci. Štvorka priateľov striedmosti požaduje, aby sa k nej štáty dostali iba po prísľube štrukturálnych reforiem a posilňovania právneho štátu – obzvlášť ak pôjde o dotácie. Návrh Paríža a Berlína podmienky prístupu k peniazom z fondu formuluje jemnejšie, keď tvrdí, že by mal byť „založený na jasnom záväzku členskej krajiny dodržiavať zodpovednú hospodársku politiku a ambiciózny program reforiem“.

Ministerstvo financií kondicionalitu podporuje. „Využitie prostriedkov by malo byť zo strednodobého hľadiska podmienené zodpovednou rozpočtovou politikou, ako aj vykonávaním potrebných štrukturálnych reforiem a investícií v súlade s prioritami Slovenska, ako aj EÚ ako celku,“ napísalo tlačové oddelenie rezortu.