Ministerstvo financií: Rozpočet eurozóny by mal plniť stabilizačnú funkciu

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Slovensko dlhodobo podporuje vytvorenie fiškálnej funkcie pre eurozónu, pričom spoločný rozpočet je jedným z možných variantov, tvrdí slovenský rezort financií.

Okrem budúcnosti migračnej a azylovej politiky či bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ bude prebiehajúci summit Európskej rady kľučový aj z pohľadu reformy eurozóny. Na piatkovom summite venovanom prehlbovaniu hospodárskej a menovej únie sa bude diskutovať predovšetkým o opatreniach potrebných pre dobudovanie bankovej únie,  či o budúcnosti Európskeho stabilizačného mechanizmu.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron zároveň ostatným európskym lídrom predstavia svoj návrh na vytvorenie samostatného rozpočtu pre eurozónu, na ktorom sa dohodli na minulotýždňovom stretnutí v nemeckom Mesebergu. (Ich spoločnú deklaráciu nájdete tu).

Jeho hlavnou úlohou má byť podpora investícií do inovácií a ľudského kapitálu. Paríž a Berlín si od toho sľubuje zvýšenie konkurencieschopnosti a kovergencie v spolku devätnástich krajín s jednotnou menou.

Samotný rozsah rozpočtu ako aj spôsob jeho financovania by mal vzísť z diskusií ministrov financií členský krajín eurozóny k tejto téme.

Slovenského rezortu financií sme sa preto opýtali, ako sa Slovensko postaví k reformným plánom, o ktorých sa na piatkovom summite bude diskutovať prednostne.

Merkelová sa s Macronom dohodla na rozpočte pre eurozónu. Ako bude vyzerať, neprezradili

Výsledkom dlhoočakávaného stretnutia lídrov dvoch najväčších ekonomík je balíček reformných návrhov, ktoré majú zaistiť udržateľnosť a hlbšiu integráciu hospodárskej a menovej únie. Niektoré opatrenia odložili na neskôr.

Piatkový eurosummit bude venovaný reforme eurozóny. Jednou z tém bude budúcnosť Európskeho stabilizačného mechanizmu, pričom Peter Kažimír po minulotýždňovom stretnutí Euroskupiny hovoril o potrebe jeho komplexnej transformácie. Ako by to malo vyzerať v praxi? Aké úlohy, kompetencie a nástroje by po novom mal mať ESM?

Cieľom reformy ESM (Európsky stabilizačný mechanizmus, tzv. trvalý euroval, pozn.red) je jeho adaptácia na súčasné podmienky tak, aby mala eurozóna k dispozícii ucelený súbor nástrojov na prevenciu a riešenie krízy. Nové posilnené ESM by malo dopĺňať fiškálne pravidlá, bankovú úniu a európsky semester a posilniť tak odolnosť eurozóny voči kríze.

Do portfólia ESM by mal pribudnúť nový nástroj- kreditná linka pre Jednotný rezolučný fond (tzv. spoločný zabezpečovací mechanizmus- common backstop). Technická analýza vyhodnotila ESM ako najvhodnejšieho poskytovateľa, keďže je etablovaným emitentom na finančnom trhu, má skúsenosti s riadením dlhu a má k dispozícii primeraný splatený kapitál.

Zavedením tohto nástroja by sa mal zrušiť súčasný Nástroj na priamu rekapitalizáciu bánk, ktorý s fungujúcim zabezpečovacím mechanizmom stráca svoje opodstatnenie. Ostatné nástroje ESM (stabilizačné úvery, preventívne nástroje a nákupy štátnych dlhopisov) zostanú zachované.

Otázka rozšírenia kompetencií ESM je predmetom rokovaní. Uvažuje sa o posilnení úlohy ESM pri vyjednávaní, navrhovaní, implementácii a kontrole stabilizačných programov.

Anketa: Potrebuje eurozóna svoj vlastný rozpočet?

Odpovedá slovenský europoslanec Richard Sulík, český europoslanec Tomáš Zdechovský a Vedúci zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike Ladislav Miko. 

Francúzsko a Nemecko sa nedávno dohodli na vytvorení rozpočtu pre eurozónu. Slovensku podľa Petra Kažimíra záleží na vytvorení absorbčných mechanizmov, ako napríklad rozpočet eurozóny. Ako by mal teda takýto rozpočet vyzerať – aká by mala byť jeho hlavná funkcia, objem a ako by mal byť financovaný? 

Slovensko dlhodobo podporuje vytvorenie fiškálnej, resp. makroekonomickej stabilizačnej funkcie pre eurozónu, pričom spoločný rozpočet je jedným z možných variantov. Cieľom takéhoto rozpočtu by podľa Slovenska mala byť fiškálna stabilizácia voči makroekonomickým šokom. Absencia individuálnej menovej politiky v menovej únii by v prípade najvýznamnejších šokov mala byť kompenzovaná stabilizáciou na nadnárodnej úrovni.

Takáto stabilizačná kapacita by priniesla vyššiu makroekonomickú stabilitu zmiernením negatívnych vplyvov krátkodobých hospodárskych výkyvov. Takáto funkcia môže byť prínosom špeciálne pre malé otvorené ekonomiky, kde zodpovedná fiškálna politika nemusí vždy poskytovať dostatočnú ochranu pred externými šokmi. Stabilizačnú funkciu rozpočtu eurozóny by bolo možné zabezpečiť mechanizmom na ochranu investícií, či nástrojom zaistenia v nezamestnanosti.

Konkrétna podoba rozpočtu pre eurozónu bude predmetom nadchádzajúcich diskusií.

Aké ďalšie opatrenia sa na piatkovom euro summite bude Slovensko snažiť zaradiť do cestovnej mapy pre reformu eurozóny?

Aktuálne je najdôležitejšie, okrem dosiahnutia dohody o reforme EMS, vyriešenie kľúčových otázok dobudovania bankovej únie. V tomto smere je rozhodujúce stanovenie spoločného postupu pre oblasti znižovania a zdieľania rizík v bankovom sektore.

Reforma eurozóny: V4 sa zhodne len na tom, že nechce hrať druhé husle

Vplyv krajín Vyšehradskej štvorky na podobu integračného procesu v eurozóne by sa nemal podceňovať. Ich názory na inštitucionálnu architektúru menovej únie sa však rozchádzajú, píše ROBERT CSEHI.