Ministri financií eurozóny uviazli na mŕtvom bode

zdroj: Flickr, autor: comedy_nose

Stretnutia, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň v piatok (16. septembra), sa okrem ministrov financií eurozóny a šéfov ich centrálnych bánk zúčastnili aj zástupcovia zvyšných členských štátov EÚ. Hlavnou témou neformálneho stretnutia bolo spomaľovanie európskej ekonomiky a opatrenia proti dlhovej kríze.

Po prvý raz v histórii zároveň medzi európskych ministrov zavítal ich americký kolega Timothy Geithner. Ten uviedol, že európska ekonomika v súčasnej situácii potrebuje fiškálne stimuly a tým, kto by ich mal poskytnúť je podľa neho Nemecko. Geithner dodal, že by bolo tiež vhodné navýšiť záchranný fond eurozóny, EFSF, ktorý v súčasnosti disponuje sumou 440 miliárd eur.

Odporúčania amerického ministra financií sa ale nedočkali pochopenia na európskej pôde. Predstavitelia krajín eurozóny zdôraznili, že ich hlavnou prioritou je momentálne schválenie balíčka z 21. júla. Úlohou opatrenia, ktoré vtedy vrcholoví predstavitelia eurozóny podporili, je posilniť právomoci EFSF. Záchranný fond eurozóny by tak v budúcnosti mohol poskytovať úverové linky štátom, ktoré sa ocitnú v ťažkostiach, mohol by vykonávať intervencie na finančných trhoch a tiež zaistiť rekapitalizáciu ohrozených bánk.

„Pre eurozónu je prioritou číslo jeden fiškálna konsolidácia,“ uviedol na tlačovej konferencii luxemburský minister financií a šéf Eurogroup Jean- Claude Juncker.

Proces schvaľovanie zmien právomocí EFSF ale ešte nie je ani zďaleka na konci. Podporiť ho totiž musia parlamenty všetkých členských štátov eurozóny, pričom do dnešného dňa tak spravili len štyri: francúzsky, belgický, luxemburský a španielsky. Nemecký Bundestag by sa mal touto otázkou zaoberať už o niekoľko dní, 29. septembra. Šéf EFSF Klaus Regling ale verí, že sa upravené pravidlá podarí krajinám eurozóny schváliť do polovice októbra.

Neistý ostáva aj druhý balíček pre Grécko

Implementácia viazne v prípade ďalšieho bodu júlovej dohody- druhého záchranného balíčka pre Grécko. Pokiaľ sa ju nepodarí dosiahnuť, Atény nemôžu z balíka, ktorý v súčasnosti dosahuje výšku 109 miliárd eur, čerpať ani euro.

Vyplatenie prostriedkov v súčasnosti brzdí Fínsko, ktoré požaduje, aby sa Grécko tiež zaručilo určitými štátnymi aktívami.

Fracnúzsky minister financií François Baroin novinárom povedal: „Technické riešenie máme na dosah.“ Podľa iného zdroja z eurozóny ale kompromis nebude na stole skôr než začiatkom októbra, keďže ide podľa jeho slov o veľmi zložitú záležitosť.  Európska komisia uviedla, že vyriešenie fínskej požiadavky bude jej hlavnou prioritou. Priznala však, že riešenie si bude pravdepodobne vyžadovať viac času.

Jediným hmatateľným výsledkom stretnutia ministrov financií eurozóny tak ostáva podpora kompromisu ohľadom takzvaného šesťbodového balíčku, ktorého súčasťou je sprísnenie dohľadu nad hospodárením členských štátov, vrátane posilnenia úlohy EÚ pri rozhodovaní o uložení sankcií za porušovanie rozpočtových pravidiel. Európske inštitúcie dosiahnutie kompromisu v tejto oblasti oznámili už minulý týždeň.