Mnoho ľudí si plytvanie potravinami ani neuvedomuje

Na Slovensku sa vyhadzuje najviac chlieb [EPA-EFE/CHRISTIAN BRUNA]

Jedlo vyhadzujú aj vzdelaní ľudia. Zabrániť sa tomu dá lepšou informovanosťou, tvrdí štát.

Odborníci sa zhodujú, že ak chce Slovensko dosiahnuť európske recyklačné ciele, musí bojovať proti biologickému odpadu. Ten podľa ich odhadov tvorí 40 – 50 percent komunálneho odpadu. Zložený je zo záhradného a kuchynského odpadu.

Práve kuchynský odpad – zvyšky potravín však na Slovensku donedávna predstavovali veľkú neznámu. Plán predchádzania plytvaniu potravinami z roku 2016 si preto musel dať za cieľ jeho kvantifikáciu, ako aj určenie príčin jeho vzniku.

Za posledný rok sa objavili tri rôzne prieskumy o potravinovom odpade. Na vypracovaní dvoch z nich sa podieľala štátna správa, s tretím prišiel obchodný reťazec TESCO. Hoci výsledky sa mierne líšia, zo všetkých troch prieskumov vyplýva, že slovenské domácnosti najviac vyhadzujú chlieb, pečivo, ovocie a zeleninu. Významnú zložku tvoria hotové jedlá.

V odpovediach na otázky EURACTIV.sk ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré má túto agendu na starosti, zdôrazňuje význam osvety u verejnosti. Z prieskumu Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra totiž vyplýva, že mnohí ľudia si plytvanie potravinami ani neuvedomujú.

Viac navarili, ako zjedli

Najnovší prieskum o potravinovom odpade uskutočnilo TESCO v auguste 2018 na výstave Agrokomplex v Nitre.

Až 40 percent respondentov v ňom uviedlo, že najčastejšie vyhadzuje chlieb a pečivo. Zelenina a ovocie putujú do koša v 35 percentách domácností, zvyšky varených jedál vo vyše 25 percentách. Menej ako 15 percent domácností vyhadzuje mliečne výrobky a menej ako 10 percent živočíšne produkty ako mäso, ryby a vajcia. (Respondenti mohli zaškrtnúť viac odpovedí.)

Za hlavnú príčinu vyhadzovania potravín označili opýtaní fakt, že nakúpené množstvo nestihli zužitkovať. Iba v 12 percentách domácností putuje jedlo do koša preto, aby nahradilo čerstvejšie potraviny.

Zaviedli triedenie bioodpadu, majú lepšie výsledky v odpadovom hospodárstve

Na kompostovanie môžete mať pripravený prepracovaný systém, no ak podceníte informovanie a osvetu, očakávané výsledky sa nedostavia, píše IVANA MALEŠ.

Prieskum u reprezentatívnej vzorky obyvateľstva si nechalo pred letom vypracovať ministerstvo pôdohospodárstva. Aj ten ukázal, že najväčšiu časť potravinového odpadu tvoria chlieb a pečivo. Odpadom sa stáva v 35 percentách domácností. Zvyšky uvarených jedál sa umiestnili na druhom mieste, vyhadzuje ich 29 percent opýtaných.

„Na otázku, prečo im ostávajú neskonzumované potraviny, až 74 percent respondentov uviedlo, že navarili viac ako zjedli a v 34 percentách prípadov sa potraviny pokazili alebo uplynul dátum spotreby,“ uvádza ministerstvo v tlačovej správe z mája 2018.

Pokrok vo vyčíslení odpadu

Vyčíslenie potravinového odpadu je jednou z priorít plánu predchádzania jeho vzniku, ktorý slovenská vláda schválila v októbri 2016. Keď sa EURACTIV.sk rezortu opýtal, ako v kvantifikácii pokročil, odkázal redakciu na prieskum z júna a z októbra 2017.

Ten uskutočnil Výskumný ústav potravinársky na Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre. Výsledky zverejnil v októbrovom vydaní časopisu Trendy v potravinárstve.

Ústav robil prieskum medzi samotnými zamestnancami centra. Išlo o „potenciál viac než 500 edukovaných zamestnancov s vlastnými domácnosťami, distribuovaných po celom území Slovenskej republiky, čo umožňuje aj následnú analýzu regionálnych rozdielov,“ píšu v hodnotení prieskumu experti Martin Polovka a Zuzana Nouzovská. Zostavovatelia usúdili, že zamestnanci sa tiež odlišujú príjmami a prístupom k potravinám (nákup alebo vlastná výroba).

V tomto prieskume vyhadzuje najviac domácností ovocie a zeleninu – až 57 percent. Chlieb a pečivo však skončili na tesnom druhom mieste s 53 percentami. Nasledujú hotové jedlá, ktoré skončili v koši 24 percent domácností.

Nižšie priečky obsadili mlieko (17 percent), nejedlé časti potravín (5) a cukrovinky (2).

Znepokojivé zistenia

Percento ľudí, ktorí potraviny vyhodili, lebo neboli čerstvé, je vyššie ako v prieskume reťazca TESCO. Pokazené potraviny sa stali odpadom v 54 percentách domácností, potraviny s uplynutým dátumom najneskoršej spotreby až v 25 percentách. Viac navareného ako zjedeného bol dôvod pre 35 percent opýtaných.

Z prieskumu tiež vyplýva, že potraviny nevyhadzuje a/alebo vyhadzuje len ich nejedlé časti iba 22 percent domácností.

Takmer 80 percent opýtaných teda potravinami plytvá, a to napriek tomu, že na inom mieste prieskumu 60 percent z nich tvrdilo opak.

Plastové obaly udržujú potraviny čerstvé, ale plytvanie neriešia

Podľa novej štúdie sa medzi rokmi 2004 až 2014 množstvo obalov aj potravinového odpadu zdvojnásobilo.

„To vzhľadom k štruktúre respondentov a faktu že sa jedná o výberovú – edukovanú – skupinu, sú znepokojivé zistenia,“ konštatujú autori článku o prieskume Polovka a Nouzovská.

Fakt, že vzdelanie nie je zárukou proti plytvaniu potravinami, potvrdzuje aj reprezentatívny prieskum ministerstva pôdohospodárstva. „Miera plytvania v domácnostiach stúpa so vzdelaním a s príjmom,“ konštatuje rezort v tlačovej správe.

Falošná predstava o neplytvaní

Podľa prieskumu ministerstva až tretina ľudí tvrdí, že nevyhadzuje takmer žiadne jedlo. Práve prieskum Výskumného ústavu potravinárskeho však odhaľuje, že predstava časti ľudí, že potravinami neplytvajú, je falošná.

Okrem popierania existencie problému je to aj nesprávne pochopenie dátumov minimálnej trvanlivosti a najneskoršej spotreby.

„Výsledky naznačujú že veľká skupina respondentov si samotné plytvanie neuvedomuje, alebo nedostatočne uvedomuje,“ analyzujú Polovka a Nouzovská. To podľa nich otvára priestor pre „edukáciu spoločnosti ako jeden z nástrojov prevencie plytvania potravinami“.

Z ich analýzy odpovedí tiež jednoznačne vyplýva, že respondenti nevenujú dostatočnú pozornosť nakúpeným potravinám a nevedia odhadnúť, aké množstvo potravín je potrebné pre optimálnu konzumáciu respektíve spotrebu v ich domácnosti.

Pri skúmaní vzťahu medzi veľkosťou domácnosti a produkciou potravinového odpadu autori tiež zistili, že „množstvo produkovaného odpadu výrazne závisí od uvedomenia si problému plytvania potravinami“. Aj viacpočetné domácnosti sa dokážu produkciou odpadu priblížiť tým menejpočetným pri správnom nastavení manažmentu hospodárenia s potravinami.

Edukačné a marketingové nástroje

Na základe svojich zistení odporúčajú Polovka a Nouzovská zlepšiť povedomie spotrebiteľov o plytvaní potravinami a jeho ekonomických, sociálnych a ekologických dopadoch. Ďalším ich odporúčaním pre štát je zlepšiť informovanosť spotrebiteľov o dátumoch najneskoršej spotreby a minimálnej trvanlivosti.

„S cieľom podporiť spotrebu domácich, resp. regionálnych/regionálne špecifických potravín je žiaduce zamerať sa na propagáciu predaja potravín priamo od výrobcu/z farmy, resp. trhoviska alebo malých predajní v okolí bydliska,“ tvrdia ďalej experti.

Slovensko má priveľké kapacity na bioodpad, v budúcnosti budú primalé

Kompostéry budú stáť minimálne dvakrát viac, ako je naplánované na tento rok.

Keďže veľká skupina respondentov si samotné plytvanie neuvedomuje, treba „zvážiť použitie vhodných edukačných a marketingových nástrojov na zlepšenie manažmentu spotreby, resp. uskladnenia potravín v domácnosti“.

Piate odporúčanie sa vzťahuje k zisteniu, že významnú časť odpadu tvorí ovocie a zelenina. Štát by mal „zvážiť zvýšenie dostupnosti nádob na biologicky rozložiteľný odpad a ich osadenie na sídliskových aglomeráciách, čím sa zároveň zníži množstvo odpadu na skládkach komunálneho odpadu a podporí sa princíp obehového hospodárstva“.