Modrá vlna | Korona, ekonomika, euro a Únia

Modrá vlna

Je v záujme Európy ako celku, aby súčasná ekonomická kríza vyvolaná ochorením COVID-19 systémovo nepoškodila ekonomiky Talianska, Španielska, Grécka, Portugalska, a už vôbec nie Francúzska. Nový diel podcastu sa venuje možným podobám ekonomickej solidarity v Únii.

Podcast Modrá vlna uverejňuje EURACTIV Slovensko v spolupráci s jeho autorom. Peter Stach je analytik, publicista a expert na európsku politiku. 

Pandémia testuje vzájomnú solidaritu členských štátov – teda to, do akej miery si dokážu navzájom pomáhať. Jeden uhol pohľadu na túto solidaritu ukazuje Úniu, ktorá poskytuje logistickú podporu pre efektívnejšie koordinovanie vzájomnej pomoci členských štátov. To sú všetky tie rúška, ventilátory, presuny pacientov z jedného členského štátu do druhého, organizovanie návratov občanov z tretích krajín, uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci podnikom aj hospodárskej súťaže, zabezpečenie priepustnosti vnútorných hraníc, vzájomná informovanosť a ktoviečo ešte. Ide o solidaritu pri riešení akútneho všeobecného ohrozenia zdravia ľudí.

Je tu však ešte aj druhá rovina solidarity, rovina ekonomická.

Ekonomické šoky môžu mať rôznu „geometriu“, to znamená, že ekonomika sa s nimi môže vyrovnať rôznymi spôsobmi. Geometria v tvare „V“ znamená, že po odchýlení sa od rastovej trajektórie sa krivka vráti naspäť, pretože vďaka vyššiemu rastu dobehne výpadok spôsobený krízou. Neprišlo k hlbšiemu kolapsu a vďaka tomu sa zachovala pracovná sila, predišlo sa oslabeniu pracovných schopností a tým pádom sa zachovala efektivita.

Druhým scenárom je takzvaná „U“-geometria – náhly pokles rastu spôsobený krízou sa už nikdy nevráti do pôvodnej predkrízovej trajektórie. Tempo rastu sa po čase obnoví na pôvodnú úroveň, ale skutočne dosiahnutá hodnota rastu zostane nižšia, než pôvodne očakávaný rast ekonomiky, teda ak by neprišla kríza. U-geometria znamená, že kríza negatívne zasiahla pracovnú silu a efektivitu.

Posledný, tretí scenár vystihuje písmeno „L“. Je to najhorší scenár, pretože ekonomika sa v ňom po kríze nielenže nedokázala vrátiť na pôvodnú trajektóriu rastu, ako by to bolo pri „V“-geometrii, ale na rozdiel od „U“ geometrie sa spomalilo aj tempo jej rastu. To znamená, že rozdiel medzi pôvodnou rastovou trajektóriou a reálne dosiahnutou hodnotou HDP sa časom ďalej zväčšuje. Graf v podobe písmena „L“ znamená, že ekonomika utrpela štrukturálne škody na strane vstupov, či už ide o kapitál, prácu alebo produktivitu. Príkladom krajiny, ktorej ekonomika sa po kríze uberá podľa tohto posledného scenára, je Grécko po nedávnej finančnej kríze.

Ekonomické opatrenia, ktoré dnes prijímajú všetky európske vlády, majú za cieľ predísť tomu, aby škody spôsobené koronavírom vyvolali negatívne štrukturálne zmeny v ekonomikách členských štátov Únie. Inými slovami, ide o to, či sa Európa a jej ekonomiky budú uberať podľa scenára „V“ alebo „U“. A v prípade Talianska a Grécka možno aj o to, aby sa vyhli scenáru „L“.

Je v záujme Európy ako celku, aby súčasná ekonomická kríza vyvolaná ochorením COVID-19 systémovo nepoškodila ekonomiky Talianska, Španielska, Grécka, Portugalska, a už vôbec nie Francúzska. Ich oslabenie by viedlo k zvýšeniu nezamestnanosti, sociálnym nepokojom, tlakom na opustenie eura ako spoločnej meny a v konečnom dôsledku k rozpadu Európskej únie.

Na svojom druhom – virtuálnom – zasadnutí k tejto téme, ktoré sa konalo na Zelený štvrtok, sa ministri financií dohodli na podmienkach čerpania pomoci z Európskej investičnej banky a eurovalu, teda Európskeho stabilizačného mechanizmu, ktoré nie sú pre Taliansko a ďalšie krajiny ponižujúce.

Ide však len o dočasné riešenie, a to z dvoch dôvodov. Predovšetkým preto, že objem peňazí, ktorý sa týmto spôsobom uvoľní na pomoc členským štátom, je príliš malý v porovnaní s predpokladanými nákladmi na zamrazenie a znovuoživenie európskych ekonomík. No a tiež preto, že všetky odsúhlasené nástroje sú na konci dňa stále len krátkodobými pôžičkami. Ich podmienky splácania sú samozrejme výhodnejšie, než by bolo vydanie vlastných dlhopisov v prípade väčšiny členských štátov, ale zároveň rovnakým spôsobom zvyšujú celkovú zadĺženosť, na ktorú sú veľmi citlivé najmä koronou najviac zasiahnuté štáty.

Európske pravidlá zaväzujú štáty dlhodobo znižovať svoje celkové zadĺženie, čiže napríklad aj splatiť každý rok 1/20 tej časti ich dlhu, ktorá prevyšuje 60 percent HDP. To je obrovská záťaž. Účinnosť týchto pravidiel bola teraz kvôli koronavíru pozastavená. Lenže skôr či neskôr bude znovu obnovená a zároveň pribudne povinnosť splácať ešte aj novú pôžičku, ktorú si medzičasom tieto štáty museli vziať na záchranu svojich ekonomík. A opäť sme pri ohrození eurozóny, tentokrát kvôli riziku nedodržania pravidiel na jednej strane a nemožnosti tieto pravidlá vymáhať na strane druhej.

O niečo viac solidarity je v návrhu, ktorý zatiaľ naráža u časti členských štátov na zásadný odpor – v takzvaných eurobondoch, alebo korona-bondoch. Ako som spomínal už v minulej epizóde tohto podcastu, ide o myšlienku spoločných dlhopisov s dlhšou splatnosťou – niekde som sa stretol s údajom 20 rokov – na financovanie „zmrazenia“ a potom znovunaštartovania ekonomiky po kríze spôsobenej koronavírom.

Modrá vlna | Ekonomika v čase cholery

Pandémia zasiahla nielen naše individuálne životy, súkromné aj pracovné, ale aj celú európsku ekonomiku. A hoci starosť o zdravie a v tomto prípade aj životy je na prvom mieste, je dôležité hovoriť aj o ochromenej európskej ekonomike. Práve ona je témou dnešného podcastu.

Podľa článku, ktorý na stránke OECD pred pár dňami zverejnil hlavný ekonóm tejto organizácie spolu s riaditeľom jedného z jej oddelení je práve toto nástroj, ktorý umožňuje financovanie krízy v dostatočne veľkom rozsahu. Predovšetkým, nepripočítaval by sa k národnému dlhu krajiny. Jeho splácanie by sa mohlo rozložiť na niekoľko generácií, takže výška splátok by nespomaľovala obnovu ekonomiky. Kvôli zvýšeniu dôvery investorov by sa tento nástroj mohol podľa návrhu OECD splácať samostatnou daňou, podobnou, akou bola v Nemecku solidárna daň zavedená po znovuzjednotení krajiny na financovanie obnovy východnej časti krajiny. Správu dlhopisu by mala na starosti Európska komisia a dohľad by vykonával Európsky parlament. A čo je hádam najdôležitejšie, Európska centrálna banka by mohla priamo kúpiť až polovicu týchto dlhopisov bez porušenia zákazu nakupovať dlhopisy členských štátov. Ako píšu autori článku, tým by sa ukotvil fiškálny záväzok krajín eurozóny k obnove jej ekonomiky ako celku.

Lenže tento nápad sa nedá realizovať zo dňa na deň. Jeho technická aj politická príprava by zabrala určitý čas a navyše je tu aj jedna zásadná prekážka: nie je kompatibilný s nemeckou ústavou, minimálne nie v tej podobe, ktorá počíta so zavedením špeciálnej dane zabezpečujúcej splácanie eurobondov. Možno sa dá nájsť konštrukcia, ktorá by tento problém riešila, ale jej súčasťou by možno musela byť aj zmena Lisabonskej zmluvy či dokonca nemeckej ústavy. Z tohto pohľadu sa na doposiaľ prijaté finančné nástroje pomoci členským štátom môžeme pozerať ako na snahu vytvoriť potrebný časový priestor pre prijatie skutočného dlhodobého riešenia.

Predbežná dohoda, ktorú dosiahli ministri financií na Zelený štvrtok, sa dá interpretovať ako krok týmto smerom, ale rovnako sa dá chápať aj ako len lingvistický ústupok odporcov eurobondov, ktorý nebude mať žiadne praktické následky. V dohode sa hovorí o akomsi „fonde obnovy“, ktorý by mohol na svoje naplnenie využiť „inovatívne finančné nástroje“, pričom text nespomína ani veľkosť fondu, ani zdroj jeho financovania. Taliansky minister financií pán Gualtieri tento text chápe tak, že eurobondy sú stále na stole a na twitteri sľúbil občanom Talianska, že za ne vláda bude ďalej bojovať. Naopak, holandský minister pán Hoekstra po skončení rokovania zopakoval novinárom, že s eurobondami nesúhlasil, nesúhlasí a nikdy nebude súhlasiť.

Asi najlepšie vystihol podstatu problému článok nazvaný „Holé emócie a nezaplatiteľný dlh vynášajú na povrch bublajúci konflikt medzi Severom a Juhom EÚ“, ktorý vyšiel 8. apríla v novinách The Telegraph:

„Základná otázka – skutočná federácia alebo návrat k post-euro suverenite? – sa musí vyriešiť tak alebo onak skôr, ako táto pandémia skončí. Projekt EÚ môže prežiť jednu hospodársku depresiu na potupenom juhu. Nemôže prežiť dve.“

Predstava, že dlhy Talianov, Grékov a Španielov by mali byť aj našimi dlhmi, je slovenskému chápaniu sveta veľmi vzdialená. Ale možno by stálo za pokus pozrieť sa na to z iného konca. Nielen bezpečnosť, ale dokonca aj miesto na slnku niečo stojí. Nie je zadarmo. Ak chceme mať toto miesto na slnku a volať ho Slovensko aj o 20, 30, 50, 100 rokov, musíme sa začať k Talianom, Španielom, Grékom, Francúzom správať, akoby to boli tiež „naši“. Akoby ich dejiny boli aj našimi dejinami, ich kultúra aj našou kultúrou, ich budúcnosť aj našou budúcnosťou – a ich dlhy aj našimi dlhmi. Lebo alternatívou je len to, že dlhy Číny alebo Ruska budú aj našimi dlhmi, ale naše miesto na slnku už jednoducho nebude.

Celý prepis podcastu je na stránke www.modravlna.eu.