Na odpadové hospodárstvo idú z Únie milióny, problém so skládkami však musia vyriešiť prevádzkovatelia

Časť skládky tuhého komunálneho odpadu Kúdelník II Spišská Nová Ves. [TASR/Oliver Ondráš]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy a problémové oblasti na Slovensku

Slovensko môže za porušovanie právnych predpisov v oblasti skládkovania skončiť na európskom súde, podľa envirorezortu je však za plán úpravy aj uzavretie skládok zodpovedný prevádzkovateľ. Nehovorí pritom, ako od neho štát môže túto povinnosť vynútiť.

Európska komisia už v roku 2017 Slovensku adresovala formálnu výzvu, aby prestalo porušovať európske predpisy ohľadom skládok odpadu. Ani za dva roky však nezaznamenala dostatočný pokrok a v marci 2019 nasledovalo odôvodnené stanovisko. Ďalším krokom môže byť postúpenie prípadu Súdnemu dvoru EÚ.

V poslednej správe o porušení práva Komisia hovorí, že na Slovensku je 21 skládok odpadov bez plánu úpravy a ďalších 14 skládok, ktoré už nie sú v prevádzke, ale stále neboli uzavreté tak, ako to vyžaduje smernica.

Envirorezort odmieta povedať, aký pokrok v tejto oblasti od minulého roka spravil. Bráni sa tým, že zverejňovať informácie o prebiehajúcich konaniach Komisie voči krajine nie je možné.

Natura 2000: Slovensko dlhodobo nedokáže nastaviť ochranu území európskeho významu

Slovensko už nejaký čas čelí trom konaniam zo strany Európskej komisie týkajúce sa sústavy Natura 2000. Tlak Bruselu sa stupňuje a nová vláda musí situáciu riešiť. Pomôcť by mohlo aj lepšie domáce nastavenie európskych finančných prostriedkov v novom období. 

Platiť majú podnikatelia

„Iste ale môžem potvrdiť, že Slovensko bude dodržiavať princíp ´znečisťovateľ platí´. Preto je u nás prevádzkovateľ skládky odpadov povinný vytvárať účelovú finančnú rezervu, ktorej prostriedky sa použijú na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o tie skládky, kde bolo ukladanie odpadov ukončené,“ uviedol pre EURACTIV.sk minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO).

Problém je podľa neho v prevádzkovateľoch skládok. „Podnikatelia nezriedka skúšajú hodiť zodpovednosť za svoje skládky, ale aj rôzne toxické záťaže, na štát a obce. Naša situácie nie je ružová – Slovensko má približne dvetisíc rôznych zdraviu škodlivých environmentálnych záťaží. Pri ich odstraňovaní nám pomáhajú peniaze EÚ, ale i tak to ide príliš pomaly,“ uviedol v tejto súvislosti minister. Nešpecifikoval však, či s tým vie envirorezort niečo robiť.

Na uzatváranie ani rekultiváciu skládok ministerstvo nemôže použiť ani eurofondy. Skládky však nie sú jediný problém, ktorý Slovensko v odpadovom hospodárstve má, aj keď tie ostatné zatiaľ neprešli do štádia právneho konania.

Zastaví výzvy koronavírus?

„Slovensku naďalej hrozí riziko, že do roku 2020 nesplní cieľ v oblasti recyklácie komunálneho odpadu (50 percent), keď v roku 2018 bol pomer recyklovaného odpadu 36,3 percenta. Miera skládkovania komunálneho odpadu je jednou z najvyšších v EÚ,“ konštatuje Európska komisia v najnovšej Správe o Slovensku.

V období 2014 až 2020 bolo preto na oblasť odpadového hospodárstva vyčlenených viac než 400 miliónov eur z operačného programu Kvalita životného prostredia.

Z týchto financií ministerstvo vyhlásilo dvanásť výziev na aktivity v oblasti odpadového hospodárstva, osem už bolo uzatvorených. Podporilo najmä triedený zber komunálnych odpadov, zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov a zavedenie informačného systému v odpadovom hospodárstve dokopy za 249 miliónov eur.

„Zo zdrojov operačného programu zostalo ešte 56,6 miliónov eur. V súčasnosti má ministerstvo päť otvorených výziev s celkovou alokáciou 181 miliónov eur. Na budúce využitie ostáva ešte viac než 30 miliónov eur“ uviedlo ministerstvo pre EURACTIV.sk.

Envirorezort v súčasnosti nevie povedať, či otvorené výzvy zastaví koronavírus. „To ukážu stanoviská vlády, aj Ústredného krízového štábu. Európska komisia by za normálnych okolností nič také nepripustila, ale v dobe pandémie môže byť všetko inak,“ konštatoval Budaj. V aktuálnych výzvach už ministerstvo eviduje viac než 100 žiadostí v celkovej sume 91 miliónov eur.

Eurofondy začínajú odznova: Ako ich Slovensko čerpalo doteraz? (INFOGRAFIKA)

Od Slovenska v súčasnom programovom období pomalšie čerpá peniaze z fondov EÚ iba Chorvátsko. Za šesť rokov sa Slovensku z národnej alokácie podarilo minúť 33 percent dostupných prostriedkov.

Priorita bude bioodpad

S európskymi peniazmi pre odpadové hospodárstvo rezort počíta aj v ďalšom období. Budaj je presvedčený, že Slovensko sa v súčasnosti nachádza na prahu prechodu na obehové hospodárstvo.

„Podporu preto získa predchádzanie vzniku odpadov, využívanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, aj budovanie centier/sietí opätovného používania výrobkov. Podporíme dobudovanie a intenzifikáciu triedeného zberu komunálnych odpadov a recykláciu. Peniaze Európskej únie budú smerovať aj do vzdelávania a informovanosti spotrebiteľov o obehovom hospodárstve a do elektronického zberu dát v oblasti odpadového hospodárstva,“ avizuje minister.

Podľa Miloša Veverku, ktorý sa venuje téme odpadov v Centre pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA), bude dôležité eurofondy využiť na podporu triedeného zberu a zhodnocovania bioodpadu. „Čaká nás koniec výnimiek v triedení bioodpadu pre samosprávy, čo je veľmi pozitívny a dôležitý krok jesennej novely zákona o odpadoch. Obce a mestá by sa na to mali začať pripravovať už teraz, eurofondy by im v tom mohli výrazne pomôcť,“ uviedol Veverka pre EURACTIV.sk

Bioodpad je pre samosprávy aj naďalej problém, viaceré porušujú zákon

Mnohé samosprávy sa spoliehajú na výnimky z triedenia biologického odpadu, ktoré sa majú čoskoro zrušiť. Dve tretiny z nich nezabezpečujú zber použitého kuchynského oleja, hoci im to zákon prikazuje. 

Systémové problémy

V súčasnosti podľa Veverku čerpanie eurofondov v odpadovom hospodárstve nie je ideálne. „Na jednej strane máme nízke čerpanie EU fondov, na druhej strane je pre samosprávy pomerne ťažké získať financie, čo je ešte okorenené zbytočnou komplikovanosťou a neprehľadnosťou výziev. Bariérou je aj komplikovaný proces verejného obstarávania,“ myslí si.

Veverka je tiež presvedčený, že v samosprávach chýbajú peniaze na budovanie infraštruktúry a rozvoj triedeného zberu. Systém, v ktorom sa o zber starajú producenti odpadov prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov je podľa neho podfinancovaný. „Mala by to vyriešiť pripravovaná ekomodulácia, ale ministerstvo s ňou akosi mešká,“ uviedol odborník s tým, že by mal rezort problém „akútne riešiť“.

Problémom je podľa neho aj neriešené financovanie zberu textilu, čo má za následok, že mnoho textilu končí na skládkach. „Veľmi tu chýba rozšírená zodpovednosť výrobcov pre oblasť textilu. Systémových problémov v odpadovom hospodárstve je pomerne veľa,“ konštatuje.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8