Na prekonanie krízy treba obnoviť dôveru podnikateľov a investorov

Panel 2, Zdroj: SFPA

Druhý panel konferencie „EÚ v roku 2013: ako obnoviť dôveru a rast“ (31. mája 2013) sa koncentroval na stav ekonomiky s dôrazom na oživenie rastu. Hlavnou otázkou, na ktorú štáty musia reagovať, je ako vyjsť zo začarovaného kruhu klesajúcej zamestnanosti a rastúcich dlhov. Reakcie na európskej úrovni vysvetlila ekonomická radkyňa zo Zastúpenia Európskej Komisie na Slovensku Lívia Vašáková.

Okrem posilnenia Paktu stability a rastu, EÚ pristúpila k vytvoreniu eurovalov, uzavretiu fiškálneho kompaktu a koncom mája Európska komisia oznámila, že do platnosti vstúpil balíček dvoch legislatívnych aktov. Pre krajiny eurozóny z neho vyplýva povinnosť predložiť návrh ročného rozpočtu do Bruselu ešte pred jeho schválením.

Vzhľadom na interdependenciu medzi krajinami boli vytvorené nástroje na ekonomickú koordináciu. Stav jednej krajiny má totiž závažný vplyv aj na ostatné krajiny. Cieľom je preto vopred odhaľovať makroekonomické nerovnováhy.

Hlavnú úlohu pri ekonomickej koordinácii hrajú stratégia Európa 2020 a európsky semester. Komisia pri zverejnení špecifických odporúčaní pre jednotlivé krajiny potvrdila päť minuloročných európskych priorít -fiškálnu konsolidáciu priateľskú pre rast, obnovu normálneho úverovania do ekonomiky, podporu rastu a konkurencieschopnosti, boj proti nezamestnanosti a sociálnym dôsledkom krízy a modernizáciu verejnej správy. Dôraz sa v tomto roku má klásť na implementáciu.

V prípade Slovenska sa týkajú pokračovania fiškálneho úsilia, boja proti daňovým únikom a výberu DPH, verejných služieb zamestnanosti, nezamestnanosti mládeže, fungovania trhu s energiou, verejnej služby a justičného systému.

Zo záverov analýzy stavu krajín vyplýva, že už nehrozí zrútenie eura, dochádza k opätovnému vyvažovaniu európskej ekonomiky, začali sa realizovať štrukturálne reformy v krajinách, kde to bolo najviac nevyhnutné. Ako zdôraznila Vašáková, štáty, ktorým sa darí by mali podporovať domáci dopyt, čo bude mať vplyv aj na rast ostatných.

To že sa zlepšuje situácia aj v najzasiahnutejších krajinách sa podľa jej slov prejavuje na zlepšení exportnej výkonnosti a znížení nákladov na pôžičky. Ako však ďalej konštatovala, došlo síce k reformám na trhu práce, ale nezamestnanosť je privysoká. Osobitný dôraz podľa jej slov treba klásť na riešenie nezamestnanosti mladých, aby nedošlo k stratenej generácii. Z analýzy ďalej vyplývajú relatívne pozitívne výsledky fiškálnej konsolidácie, verejné deficity klesli skoro o polovicu v porovnaní s vrcholom z roku 2009. Pre finančnú udržateľnosť v mnohých krajinách však predstavuje najväčšiu výzvu starnutie obyvateľstva.

Ako poukázal Petr Zahradník, hlavný ekonóm Conseq Investment Management a člen Národní ekonomické rady vlády (NERV) Českej republiky, finančné trhy sa po období hystérie upokojili, no na druhej strane makroekonomická realita sa zvrátila negatívnym smerom. Príčinou je radikálne oslabený domáci dopyt. Výsledkom je drastický vplyv na spotrebu domácnosti a investície.

Pri porovnaní európskaj situácie s ostatnými regiónmi sveta je podľa jeho slov značne vážna. Dokonca aj oproti dve desaťročia stagnujúcemu Japonsku je Európa podstatne menej dynamickým ekonomickým systémom.

Rast nie je rozdelený homogénne. V roku 2012 jedenásť štátov zaznamenalo rast, sedem stagnovalo a deväť čelilo prepadu ekonomiky. Nehomogénne rozdelenie sa vzťahuje aj na bohatstvo. Štáty sa dajú rozdeliť do štyroch skupín bohaté/rastúce (Nemecko, Írsko, Rakúsko, Švédsko), nebohaté/rastúce (Estónsko, Malta, Slovensko, Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko), bohaté/nerastúce (Belgicko, Francúzsko, Luxembursko, Fínsko, Dánsko, Veľká Británia, Holandsko) a nebohaté/nerastúce (Česká republika, Maďarsko a Grécko).

Za zásadnú príčinu súčasného stavu v Českej republike považuje nedostatok investícií. Na druhej strane nezamestnanosť nie je až taká závažná – na tento rok platí odhad 7,6 %, čiže šiesta najnižšia miera v celej EÚ a druhá najnižšia v krajinách mimo eurozóny.

Poradca ministra financií SR Anton Marcinčin otvoril otázku, že konsolidácia a hospodársky rast sú často stavané ako v príkrom rozpore. V súčasnosti panuje snaha najmä o to, aby sa z tých istých prostriedkov, aké boli investované v minulosti, vyťažilo viac.

Vo svojom príspevku sa venoval najmä štrukturálnej nezamestnanosti. Slovensko patrí do skupiny krajín, kde ani 60 ľudí zo 100 v aktívnom veku nevykazuje pracovnú aktivitu – spolu s Poľskom a Rumunskom. Otázka podľa jeho slov znie, či štát môže vôbec robiť niečo prorastové. „Ak chcú dosiahnuť rast zamestnanosti, musí rásť hospodárstvo. Ak má rásť hospodárstvo, musí rásť Nemecko“ konštatoval. Štát môže zamestnanosť nepriamo ovplyvňovať cez zlepšovanie podnikateľského prostredia.

Treba sa podľa jeho slov zamerať na rozumné investície – nie do firiem, ktoré príjmy vyvezú do zahraničia, ale skôr do ľudí a pracovných miest, ktorí budú pracovať napríklad s rómskou populáciou. Poukázal, že takéto investície sa totiž vracajú aj cez zvýšenú spotrebu domácností a na daniach.

Ako ďalej upozornil na Slovensku sa treba skôr pozerať na mieru zamestnanosti ako nezamestnanosti, pretože do tej sa už nepočítajú ľudia, ktorí stratili záujem hľadať si prácu. Keby sme podľa jeho slov chceli dosiahnuť priemer zamestnanosti eurozóny – treba vytvoriť 350 tisíc pracovných miest (pre 135 tisíc mužov a 215 tisíc žien). Z hľadiska vzdelania by šlo o – 125 tisíc so základným vzdelaním, 170 tisíc so stredným a 37 tisíc vysokoškolákov.

„Žiaden high-tech nám zrejme až tak nepomôže,“ konštatoval. Ako ďalej dodal chýbajú ľudia len so základným vzdelaním. V eurozóne totiž 33 % populácie  v aktívnom veku má len základné vzdelanie (plus dva roky učňovky), u nás sú to zväčša len ľudia, čo ešte neštudujú na strednej škole.

To podľa jeho slov môže znamenať ďalšie neefektívnosti. „Môžeme sa jednak zdať ako príliš vzdelaní, každý minimálne stredoškolák, alebo to hovorí o tom, že školy nie sú až také kvalitné, ľudia sú v nich zbytočne, štát na nich vynakladá peniaze a oni miesto toho, aby už pracovali a získavali pracovné skúsenosti zbytočne sedia v laviciach, alebo v nich ani nesedia,“ vysvetlil.  

Poukázal tiež na nezamestnanosť v skupine žien vo veku 20 – 34 rokov – 103 tisíc – čo je skoro tretina potenciálu, pričom väčšina má stredoškolské a potom vysokoškolské. „Úzka politika cez trh práce sa minie účinku, aby ste zasiahli túto skupinu treba ísť do širších súvislostí ako je harmonizácia rodinného a pracovného života – rodinné centrá, škôlky jasle, byrokracia spojená so zamestnávaním, úprava čiastočných úväzkov. Ak budeme míňať na aktívne politiky je malá šanca, že bude zasiahnutá,“ vysvetlil.

„Po dosiahnutí 34 rokov miera zamestnanosti týchto žien je o dosť vyššia ako miera zamestnanosti priemernej Európanky, takže ženy pracujú ako divé a doháňajú to, že nemohli pracovať,“ dodal.

Na záver svojho príspevku adresoval odkaz smerom k EÚ. „Diskusia o dlhoch a deficite je síce veľmi zaujímavá, ale potrebujeme sa pohnúť ďalej smerom ku konkurencieschopnosti. Pre Slovensko konkurencieschopnosť znamená viac spoločného trhu, spoločných pravidiel, viac legitimity pre spojenú Európu, ktorá by mohla fungovať ako model pre fungovanie malých štátov ako Slovensko, ktoré si v zložitom svete nebude môcť dovoliť mať 100 % vlastnú legislatívu, 100 % vlastné inštitúcie a 100 % vlastné pravidlá,“ uzavrel.

Hlavný analytik SBERBANK Slovensko Vladimír Vaňo v úvode svojho príspevku zdôraznil najmä fakt, že štáty ignorovali pravidlá pre verejné financie a dlhy. „Pakt stability a rastu nehovoril nič o tom, že je fajn mať deficit pokiaľ ho rozumne investujeme, ale aby euro mohlo prežiť a udržať sa, mali by vlády vládnuť s vyrovnanými rozpočtami, aby v prípade recesie, ktorá sa cyklicky opakuje, bol priestor na stabilizáciu hospodárstva cez deficit do maximálnej výšky 3 %. Politici si to však interpretovali tak, že 3-percentný deficit za akéhokoľvek počasia,“ poukázal. To,  že sa niektorí politici tvária, že nutnosť nápravy verejných financií im zväzuje ruky je podľa jeho slov tak trochu pokrytectvom, pretože práve oni spôsobili vzniknutú situáciu.

„Oslabuje konsolidácia potenciál rastu? Aj USA konsolidujú a rast je pozitívny,“ zdôraznil. Pokiaľ ide o špecifické odporúčania Komisie pre Slovensko, exekutíva podľa jeho slov zopakovala, že treba posilniť konkurencieschopnosť a zlepšiť podmienky na trhu práce na zvýšenie počtu zamestnaných, o čom sa hovorí už desať rokov. „Cenné je odvolanie na to, že treba posilniť podnikateľskú dôveru a vytvoriť podmienky pre investície a rast súkromného sektora. Bez investícií súkromného sektora nie je možné očakávať tvorbu pracovných miest,“ vysvetlil.

Ozdravenie verejných financií a podpora rastu nie sú z jeho pohľadu v ničom protirečivé úsilia, bez zdravých verejných financií nemôže existovať predpoklad pre hospodársky rast. „Prečo ekonomiky rastú? Pretože vlády efektívne míňajú peniaze daňových poplatníkov? Nie, rastú pre aktivity súkromného sektora – firiem a domácností. Tie sú kľúčovým ťahúňom ekonomiky. Vláda nemôže, ani netvorí hospodársky rast,“ pokračoval. „Rast je ochromený, lebo niektoré rozhodnutia viedli k oslabeniu podnikateľskej a investorskej dôvery,“ dodal.

Rovnako poukázal na to, že vlády môžu zlepšovať podnikateľské prostredie a posilňovať dôveru investorov v budúcnosť. Predchádzajúce rozhodnutia vlád miesto k vytváraniu dôvery viedli k destabilizácii systému. Ako príklady uviedol pomalé riešenie stavu periférnych ekonomík či riešenie situácie na Cypre, ktoré ukončilo štvormesačný proces nemeckej podnikateľskej dôvery.

Eurozóna a EÚ  by teda podľa jeho slov mali smerovať k fiškálnej zodpovednosti, vlády by nemali míňať viac ako vyberú, aby v čase recesií mohli ísť do deficitu. Musia tiež prispievať k posilňovaniu dôvery súkromného sektora.