Na rast protekcionizmu vo svete Únia reaguje odstránením obchodným prekážok

Komisárka Európskej únie pre obchod Cecilia Malmströmová [EPA-EFE/OLIVIER HOSLET]

Najviac nových obchodných prekážok zaviedla vlani Čína, Rusko, Južná Afrika, India a Turecko. Európske firmy mohli kvôli pribúdajúcim bariéram prísť o 23 miliárd eur.

Vývozcovia z Európskej únie zaznamenali vlani prudký rast protekcionizmu, uviedla v najnovšej správe Európska komisia. Na druhej strane sa Bruselu podarilo presvedčiť viac krajín než kedykoľvek predtým, aby svoje obchodné prekážky odstránili.

Komisárka Európskej únie pre obchod Cecilia Malmströmová po zverejnení najnovšej správy o obchode a investičných bariérach uviedla, že v minulom roku bolo zaznamenaných 67 nových obchodných bariér.

Komisia vydáva správu na základe podnetov európskych firiem každoročne od vypuknutia hospodárskej krízy v roku 2008.

„Ako najväčší a najprístupnejší trh na svete, je EÚ povinná zabezpečiť, aby aj ostatné zahraničné trhy zostali otvorené rovnako pre naše firmy a tovar. Vzhľadom na aktuálny nárast protekcionizmu vo viacerých kútoch sveta je naša každodenná práca na odstraňovaní obchodných bariér ešte dôležitejšia ako kedykoľvek predtým,“ vyhlásila pri predstavení výsledkov správy Malmströmová.

Celkový počet prekážok vo svete sa zvýšil na 396, čo podľa Malmströmovej európske firmy stálo potenciálne okolo 23 miliárd eur v podobe nezrealizovaného exportu. Najviac nových prekážok zaviedla vlani Čína, nasledovali Rusko, Južná Afrika, India a Turecko. Výrazný rast obchodných prekážok pre firmy z Európskej únie zaznamenal aj Stredomorský región.

EÚ zrušila najviac bariér v histórií

Na druhej strane sa Európskej komisii podarilo v priebehu minulého roka docieliť úplné alebo čiastočné zrušenie 45 obchodných bariér, čo je historický rekord, dodala Malmströmová. Išlo o viaceré sektory hospodárstva, vrátane leteckého sektora, výroby elektroniky, textílií, ďalej farmaceutického sektora, potravinárstva či služieb.

K obchodným bariéram Brusel zaraďuje nepotrebné bezpečnostné normy, administratívne prekážky alebo dovozné kvóty. Všetky tieto kroky uplatňované krajinami v celom svete sťažujú export na príslušný trh.

Správa za rok 2017 pritom nezahrňuje nové dovozné clá zo strany USA na oceľ a hliník vo výške 25 percent, respektíve 10 percent, uviedla Malmströmová. Tie začali Spojené štáty voči EÚ uplatňovať od začiatku júna. EÚ na to reagovala odvetnými clami platnými od 22. júna.

Za výnimku z ciel Spojeným štátom nič neponúkame, tvrdí komisárka Malmströmová

Komisárka pre obchod Cecilia Malmströmová v stredu (18. apríla) uviedla, že EÚ bude požadovať „trvalú a bezpodmienečnú“ výnimku z amerických ciel na oceľ a hliník. Washingtonu odkázala, že Brusel nebude rokovať „pod tlakom“.

Ako komisárka dodala, od začiatku júna Brusel a Washington ďalšie obchodné rokovania neviedli. Zároveň upozornila, že Európska únia by mohla zaviesť od polovice júla aj predbežné opatrenia s cieľom chrániť európsky trh pred záplavou produktov z ocele a hliníka, ktoré mali pôvodne smerovať do USA, pre zavedenie amerických ciel voči veľkému počtu krajín sa však ich dodávky môžu presmerovať do Európskej únie.

„Dnešná správa tiež zdôrazňuje, že účinné riešenia sa dajú nájsť aj v rámci dnešných medzinárodných pravidiel. S rastom protekcionizmu, by EÚ mala ešte viac dbať na ich dodržiavaní,“ upresnila švédska eurokomisárka.