Na rokovaniach o rozpočte EÚ Pellegriniho zastupuje Babiš: Myslím si, že prioritou Slovenska je poľnohospodárstvo

Andrej Babiš. [EPA-EFE/Ian Langsdon]

Hoci vyrovnávanie rozdielov v agrodotáciách medzi členskými štátmi EÚ patrí do najúžšieho okruhu slovenských priorít, premiér Peter Pellegrini doposiaľ ako hlavný záujem Slovenska v rokovanich o rozpočte EÚ zdôrazňoval skôr zachovanie čo najväčšieho objemu eurofondov.

Pozície Slovenska a Českej republiky v rámci rokovaní o sedemročnom rozpočte EÚ, na roky 2021 až 2027, nie sú celkom rovnaké. Uviedol to český premiér Andrej Babiš vo štvrtok po príchode do Bruselu na mimoriadny rozpočtový summit EÚ.

Babiš má v úvodnej časti summitu mandát zastupovať aj záujmy Slovenskej republiky, pretože premiér SR Peter Pellegrini (Smer-SD) sa do diskusií lídrov EÚ zapojí až v noci zo štvrtka na piatok. Dôvodom je jeho účasť v predvolebnej diskusii televíznej stanice JOJ.

„Ešte som ten mandát nepreštudoval, ale myslím si, že Slovensko má na prvom mieste poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, čiže je to iné ako Česká republika, ktorej prioritou je kohézia a investície,“ uviedol Babiš.

Z predchádzajúcich vyjadrení slovenského premiéra Petra Pellegriniho ale vyplýva skôr opak. Medzi najužší okruh slovenských priorít patrí aj poľnohospodárska politika, no Slovensko ústami svojich predstaviteľov ako hlavnú prioritu v rokovaniach o rozpočte väčšinou zdôrazňuje práve kohéznu politiku, teda zachovanie súčasnej úrovne eurofondov. Rovnako to komunikoval aj po poslednom stretnutí s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom.

STRETNUTIE S PREDSEDOM ER CHARLESOM MICHELOM Po spoločnom rokovaní v Bratislave začiatkom januára sme sa dnes opäť…

Geplaatst door Peter Pellegrini op Dinsdag 4 februari 2020

Český premiér priznal, že rokovania hláv vlád a štátov o dlhodobom rozpočte EÚ budú komplikované a nemusia sa skončiť dohodou počas tohto summitu. Odmietol však potvrdiť špekulácie, že ďalší rozpočtový summit by sa mohol konať v priebehu marca.

Babiš upozornil na doterajšie diskusie lídrov, ktoré sa týkajú aj takzvanej kondicionality, čiže naviazania čerpania eurofondov na dodržiavanie pravidiel právneho štátu. Spresnil, že časť diskusií sa zameriava aj na hľadanie vlastných zdrojov do eurorozpočtu, kde je však podľa neho ČR skôr skeptická a odmieta emisné povolenia ako nový druh príjmov. Pri zavedení „plastovej dane“ je podľa neho ešte veľa vecí otvorených.

„Rozpočet EÚ je snáď jediný na svete, kde sa niečo rozdeľuje a až potom sa hľadajú zdroje,“ opísal situáciu Babiš. Vysvetlil, že pri tvorbe národných rozpočtov sa najskôr prijíma makroekonomický výhľad, rozpočítajú sa dane a príjmy a až potom sa rozdeľujú zdroje.

Český premiér upozornil, že tradičné politiky, čiže kohézia, investície a poľnohospodárstvo, predstavujú 58 percent z celkovej výšky eurorozpočtu a z toho 38 percent ide v prospech krajín označených ako čistí platcovia, čo znamená, že z politiky súdržnosti majú prospech nielen stredo- a východoeurópske štáty, ale aj krajiny ako Dánsko, Holandsko či Nemecko.

Babiš rovnako priznal, že sa mu nepáči, že Európska komisia pri modelovaní dlhodobého rozpočtu preferovala niektoré nové politiky ako je Európska zelená dohoda či zavádzanie nových technológií.

Menej peňazí pre študentský program Erasmus? Pozícia slovenskej vlády je nejasná

Kým premiér Pellegrini hovori, že škrty v centrálne riadených programoch sú príležitosťou, ako zachovať čo najväčšie eurofondy v sedemročnom rozpočte EÚ, podľa štátneho tajomníka Ružičku znižovanie prostriedkov pre študentský program Erasmus „nemôžeme pripustiť“.

Na otázku, ako vníma rabaty, „špeciálne výnimky“ z platieb do eurorozpočtu, ktoré v súčasnosti využíva päť členských krajín (Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko), Babiš odpovedal, že si nemyslí, že to bude kľúčovou debatou na summite. Netají sa však názorom, že rabaty nemajú logiku, už aj preto, že sa na ne skladajú aj nové členské krajiny EÚ.

„Bude sa ťažké dohovoriť sa, sú tu mnohé diametrálne odlišné názory, ale musíme sa snažiť nájsť kompromis,“ uviedol Babiš.

V podobnom duchu sa po príchode na summit vyjadrila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, keď pred novinármi uviedla, že nie je jasné, či bude dobrý výsledok. „Ale aspoň by sme sa mali pokúsiť posunúť sa ďalej,“ opísala situáciu.

Ako funguje a vzniká dlhodobý rozpočet EÚ

VIDEO | Lídri štátov EÚ sa vo štvrtok (20.2.) stretnú na mimoriadnom summite, aby sa posunuli k dohode o novom Viacročnom finančnom rámci, teda rozpočtu EÚ na roky 2021-2027. Ako sa rozpočet prijíma a prečo sú rokovania také náročné? 

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press