Na transformáciu hornej Nitry sú teraz ideálne podmienky, tvrdí štúdia Komisie

Ilustračný obrázok. [FOTO TASR/Radovan Stoklasa]

Plánom na transformáciu regiónu hornej Nitry hrajú do kariet ekonomické, demografické, ale aj politické faktory. Kľúčové pre úspešný útlm uhlia bude správne využitie dostupných európskych dotácií.

„Kvantitatívne a kvalitatívne analýzy (…) poukazujú na pozitívne štrukturálne podmienky úspešnej transformácie hornonitrianskeho regiónu (HNR) a to i napriek potenciálnym problémom“. Takto vníma útlm ťažby uhlia na hornej Nitre štúdia Európskej komisie.

Tá sa okrem socio-ekonomického a demografického diania v regióne pozrela aj na to, ako môžu s jeho transformáciou pomôcť Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF, eurofondy).

„Pri zvážení ekonomických, sociálnych a environmentálnych údajov, faktorov a trendov má región silný potenciál úspešného upustenia od ťažby uhlia a súčasné obdobie na to poskytuje vhodnú príležitosť,“ zhŕňa zistenia dokument.

Správu s názvom „Podpora uhoľných regiónov v transformácii záverečná správa: Sociálno-ekonomické analýzy pre podporu využívania EŠIF“ si nechalo vypracovať Generálne riaditeľstvo Komisie pre regionálnu a mestskú politiku. Autorom expertnej štúdie je Richard Filčák z Centra sociálnych a psychologických vied Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Výber z troch scenárov

Otázka upustenia ťažby uhlia v hornonitrianskom regióne podľa štúdie „nestojí či, ale kedy a ako“. Na základe postojov kľúčových aktérov transformácie pracuje s tromi možnými scenármi jej budúceho priebehu.

Prvý scenár odráža predovšetkým predstavu spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza (HBP). Určujúce je pre neho odhadované množstva uhoľných rezerv, ktoré by umožnilo ťažbu uhlia až do roku 2030. V druhom scenári sa počíta s rýchlou transformáciou. Bane sa úplne uzavrú už v roku 2023, pričom sa už nebude investovať do nových technológii spaľovania a vykurovanie uhlím nahradia iné zdroje. Posledným variantom je postupné vyraďovanie uhlia z výroby elektrickej energie do roku 2023, pričom ale ťažba môže za účelom vykurovania pokračovať až do roku 2030.

Hornonitrianske bane počítajú s ťažbou do roku 2033 (+závery z rokovania)

V júni majú byť známe alternatívy pre rozvoj hornej Nitry. Je tu naozaj silné odhodlanie byť proaktívny, nechceme reagovať ex-post, hovorí komisár Maroš Šefčovič.

Podľa Filčáka je ale dôležité, aby si slovenská vláda jeden zo scenárov vybrala čo najrýchlejšie, nakoľko stanovenie dátumu je „kľúčové k vytvoreniu ´realistickej mapy´ transformácie. Odkladanie rozhodnutia, ako tvrdí, vytvára politické napätie na všetkých úrovniach – miestnej, regionálnej aj národnej. Komplikuje okrem toho aj tvorbu rozvojových stratégií a brzdí rozhodovanie o využití eurofondov v regióne.

Slovenská vláda má predstaviť akčný plán, ktorý by mal zadefinovať priebeh transformácie regiónu horná Nitra, do konca apríla. Prípravu dokumentu koordinuje Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVIÍ) pod vedením Richarda Rašiho (SMER-SD).

Ideálne podmienky

Hoci proces hospodárskej premeny hornej Nitry môžu sprevádzať problémy, zdarnej transformácii podľa štúdií nahráva hneď niekoľko predpokladov.

„Pri zvážení ekonomických, sociálnych a environmentálnych údajov, faktorov a trendov má región silný potenciál úspešného upustenia od ťažby uhlia a súčasné obdobie na to poskytuje vhodnú príležitosť,“ tvrdí správa Komisie a vysvetľuje to na konkrétnych okolnostiach.

Okrem ubúdajúcich zásob hnedého uhlia a lignitu ťažených na hornej Nitre je jedným z dôvodov aj narastajúci verejný tlak proti dotáciám na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Spotrebitelia sa v súčasnosti skladajú na kompenzačný mechanizmus pre tepelnú elektráreň Nováky (ENO) každoročne sumou približne sto miliónov eur.

Hodnotil slovenskú energetiku: Po spustení III. bloku v Mochoviach už nemusíte dotovať uhlie

Slovensku sa najviac darí vo výrobe nízkouhlíkovej elektriny a vo zvyšovaní energetickej efektívnosti. Vláda by však mohla robiť viac v dekarbonizácii dopravy, hovorí expert Medzinárodnej energetickej agentúry AAD VAN BOHEMEN.

„Klesajúca podpora pokračovania dotačného systému panuje aj medzi koaličnými a opozičnými stranami. Ústup od uhoľného baníctva má podporu aj obcí a podnikateľských subjektov,“ vymenúva dokument.

Ďalšou zámienkou pre ukončenie ťažby je aj dostavanie nových blokov jadrovej elektrárne Mochovce a postupné zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov. Nebude tak ohrozená energetická bezpečnosť, čo je jeden z argumentov pre pokračovanie využívania uhlia pre výrobu elektriny.

Koľko pracovných miest je ohrozených?

Štúdia sa detailne venuje aj súčasnému stavu na regionálnom pracovnom trhu.

Vláda v decembri schválila nový všeobecný hospodársky záujem navrhnutý Rašiho úradom, ktorý skracuje dotácie na spaľovanie uhlia z pôvodne plánovaného roku 2030 na rok 2023. Varuje v ňom pred neriadeným ukončením ťažby uhlia práve z dôvodu možných negatívnych dopadov na zamestnanosť.

Hornonitrianske bane budú čerpať dotácie a ťažiť uhlie aj po roku 2023

Útlm uhlia sa bude podľa materiálu, ktorý má schvaľovať slovenská vláda, odohrávať v réžii banského priemyslu. Ten má dostať stimuly na zatváranie baní, ale aj na opravu vagónov, pestovanie paradajok, chov sumčeka afrického či výrobu biomasy a bioplastov.

Dotované pracovné miesta v baníctve pomohli udržať nízku mieru nezamestnanosti v okrese Prievidza a Partizánske pod celoslovenským priemerom. Podľa posledných údajov v ťažobnej spoločnosti HBP pracuje 3 782 osôb, čo z nej robí s prehľadom najväčšieho zamestnávateľa v regióne horná Nitra.

Podľa ťažobnej spoločnosti je ale na uhoľnom priemysle závislých až 11 tisíc pracovných miest. Štúdia Komisie priznáva, že nie je jednoduché odhadnúť počet ohrozených nepriamych pracovných miest. Prikláňa sa však k odhadom Spoločného výskumného centra (JRC), podľa ktorého je k baníctvu nepriamo naviazaných ďalších zhruba tritisíc miest. Dohromady by tak hrozbou straty zamestnania bolo postihnutých približne 7-tisíc pracovníkov.

Útlmu nahráva veková štruktúra zamestnancov baní

Okamžité uzatvorenie uhoľnej bane by podľa dokumentu v okrese Prievidza pravdepodobne spôsobilo nárast nezamestnanosti zo súčasných 4,6 percenta na 8 až 10 percent v závislosti od dopadov na nepriamu zamestnanosť.

Tvrdí však, že regionálny pracovný trh by si mal s týmto výpadkom poradiť, nakoľko sa v oblasti za posledné roky rozvinuli nové podnikateľské aktivity.

„Zamestnávatelia uvádzajú nedostatok pracovníkov a, pokiaľ nedôjde k novej ekonomickej kríze, je vysoko pravdepodobné, že trh práce bude schopný vyrovnať dôsledky uzavretia bane,“ vysvetľuje.

Ukončenie ťažobnej činnosti baní by, ako píše Richard Filčák, malo byť postupným procesom, ktorý bude závisieť od rýchlosti vytvárania nových pracovných príležitostí.  Súčasné podmienky sú podľa neho priaznivé a po zatvorení baní by nemalo viesť k skokovému zvýšeniu nezamestnanosti. Argumentuje vekovou štruktúrou obyvateľov hornej Nitry, ale aj zamestnancov HBP.

Ak Slovensko nahradí uhlie geotermálnou energiou, ušetrí 2,7 miliardy eur

Štúdia z dielne Európskej komisie tvrdí, že na slovenskom uhoľnom priemysle je závislých 7 000 pracovných miest. Hornonitrianske bane doteraz hovorili o 11 000.

Kým región bude v nasledujúcich rokoch čeliť poklesu počtu obyvateľov v produktívnom veku, významná časť baníkov by v prípade zatvorenia baní odišla do dôchodku alebo požiadala o predčasný dôchodok.

„Celková veková štruktúra naznačuje, že približne 25 percent  zamestnancov v podzemných pracovných miestach je blízko odchodu do dôchodku a ďalších 20 percent dosiahne vek odchodu do dôchodku v nasledujúcich piatich až siedmich rokoch,“ približuje situáciu v ťažobnej spoločnosti Filčák.

Sporný vplyv databázy projektov

Hlavná časť práce sa venuje tomu, aké projekty by mali byť v procese transformácie podporené z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Eurofondy sú podľa jej autora úplne kľúčovým prvkom pre kompenzáciu straty pracovných príležitostí po ukončení ťažby uhlia.

Pracovná skupina pre prípravu a implementáciu transformácie regiónu hornej Nitry koordinovaná ÚPVIÍ vytvorila databázu projektových zámerov, na ktorých by transformácia mala stáť. Ide o 81 konkrétnych projektov rozdelených do siedmich klastrov. Podľa predbežných odhadov by ich náklady boli vyše jeden a pol miliardy eur, pričom by mali vytvoriť takmer 6 500 pracovných miest.

Databáza projektov je podľa Filčáka „vynikajúcim východiskovým bodom“. Jedným dychom ale varuje, že chýba silnejšie hodnotenie, nakoľko sú v súlade s národnými, regionálnymi či miestnymi plánmi a či exitujú možnosti, ako ich zafinancovať. Ich vplyv na transformáciu preto považuje za „sporný“.

Vláda zbiera projekty pre hornú Nitru bez účasti širokej verejnosti

Spravodlivá transformácia neznamená, že budú uprednostňované projekty veľkých spoločností. Treba zabezpečiť účasť aj menším podnikateľom a aktérom, píše LENKA ILČÍKOVÁ.

„Je veľmi nepravdepodobné, že mnohé z projektových nápadov by boli oprávnené na financovanie zo strany EŠIF (napríklad klaster Cestovný ruch). Celková suma odhadovaných projektov je vyššia ako všetky projekty, ktoré doposiaľ podporovali EŠIF,“ argumentuje štúdia.

Štúdia negatívne hodnotí doterajšie projekty z pohľadu, ako sú schopné nahradiť straty pracovných miest po uzatvorení baní. Relatívne dobre platené pozície v baníctve by podľa nej mali nahradiť nové investičné nápady vo výrobnom priemysle a „progresívne technológie“. To autorovi štúdie v projektoch chýba.

„Hodnotenie projektov, ktoré doteraz vytvorili zainteresované subjekty v regióne, poukazuje na pomerne slabé kapacity vo vývoji projektov v oblasti výskumu a inovácií, výroby energie alebo poľnohospodárstva,“ tvrdí správa.

Dodáva, že ekonomika hornej Nitry sa nemôže ďalej orientovať na jedno hlavné odvetvie ale musí diverzifikovať na viacpodnikové hospodárstvo. Tu vidí dôležitú úlohu malých a stredných podnikov, ktoré „nie sú v databáze projektov dostatočne zastúpené“.

Potenciál v obnoviteľných zdrojoch a priemyslenom cestovnom ruchu

Ako by mal teda vyzerať výber eurofondových projektov v transformácii hornej Nitry? Projekty podporené z eurofondov musia podľa štúdie „vychádzať z miestnych kapacít a príležitostí“. Na základe navrhovaných projektov a analýzy sociálnych, hospodárskych a environmentálnych potrieb predkladá tri kľúčové oblasti, ktoré by mali dostať podporu z kohéznej politiky EÚ.

Prvou sú štrukturálne podmienky a budovanie infraštruktúry. Okrem investícii do stavby a modernizácie ciest vidí príležitosti v odpadovom hospodárstve, konkrétne hovorí o zbere a spracovaní odpadu, ale aj o vývoji moderných technológií na recykláciu. Regióny by sa ďalej mal zamerať na zmenu energetického systému smerom k energetickej účinnosti a obnoviteľným zdrojom – spomínajú sa solárne kolektory a biomasa.

Druhou oblasťou hospodársky rozvoj a tvorba pracovných miest, v rámci ktorej sa zameriava na možnosti financovania projektov z jednotlivých operačných programov. Potenciál vidí v podpore sociálneho podnikania, alebo lepšieho využívania poľnohospodárskej pôdy. Medzi investičné priority by mali patriť aj sociálne služby, napríklad zariadenia dlhodobej starotlivosti pre starších baníkov.

Projektové návrhy by sa potom mali orientovať aj na kultiváciu krajiny zasiahnutej ťažbou uhlia. Takzvané brownfields, teda nevyužívané areály baní, sa dajú využiť na priemyselný cestovný ruch.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia