Na vláde vzniká nový orgán, ktorý má pomôcť s novou koncepciou eurofondov

Na snímke predseda vlády SR Peter Pellegrini a podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši. [FOTO TASR/Martin Baumann]

Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu navrhuje vytvoriť Radu vlády pre politiku súdržnosti na roky 2021 až 2027. Rašiho úrad sa chce vyhnúť chybám, ktoré spôsobili problémy s čerpaním eurofondov v súčasnom programovom období.

„Skúsenosti z programového obdobia 2014 až 2020 nám poukazujú na veľmi pomalú nábehovú krivku implementácie fondov EÚ na začiatku tohto obdobia, vrátane reality automatického zrušenia záväzku,“ tvrdí Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu  (ÚPVII) v návrhu na vytvorenie novej Rady pre politiku súdržnosti 2021 až 2027.

Problémy s čerpaním podľa ÚPVII spôsobila nepripravenosť ministerstiev, veľká fluktuácia zaškolených úradníkov a pomalý proces rozdelenia kompetencií medzi jednotlivé orgány štátnej správy.

„Všetky tieto skutočnosti, spolu so znížením podielu technickej pomoci, je nutné zobrať na zreteľ a zmeniť koncepciu a celkovú paradigmu implementácie fondov EÚ po roku 2020 v podmienkach Slovenska,“ stojí vo vládnom materiáli.

S tým má práve pomôcť nový vládny orgán zložený z ministrov a zástupcov samospráv a záujmových a stavovských združení.

Poučenie z minulosti

Diskusie o podobe Kohéznej politiky EÚ, teda eurofondoch, po roku 2020 prebiehajú už od roku 2016.

Návrh legislatívnych predpisov k Viacročnému finančnému rámcu (VFR), vrátane nariadení týkajúcich jednotlivých fondov EÚ na roky 2021 až 2027, európska exekutíva predstavila v máji minulého roku. O návrhoch teraz rokujú členské štáty v Rade EÚ. Výslednú podobu sedemročného rozpočtu EÚ musí jednomyseľne odsúhlasiť všetkých 27 členských krajín aj Európsky parlament.

Súbežne s tým budú prebiehať aj technické a politické rokovania medzi členskými štátmi a Európskou komisiou ohľadom budúcej Partnerskej dohody. Ide o dôležitý dokument, ktorý určuje podobu operačných programov a definuje prioritné oblasti, kam pôjdu európske dotácie.

Europoslanci k eurofondom po roku 2020: Na solidarite šetriť nemôžeme

Európsky parlament v rokovaniach s Komisiou a členskými štátmi odmietne navrhované podmieňovanie čerpania eurofondov dodržiavaním rozpočtových pravidiel EÚ. 

Brusel svoju predstavu o špecifických potrebách Slovenska, ktoré by mali byť financované z fondov EÚ, predstaví už budúci týždeň (27. februára) v správe o Slovensku zverejňovanej každoročne v rámci Európskeho semestra.

Ako pre portál EURACTIV.sk uviedla generálna riaditeľka Centrálneho koordinačného orgánu Denisa Žiláková, na slovenskej strane má nová partnerská dohoda už svoje prvé obrysy, pričom hotová by mohla byť ešte v priebehu tohto roku.

Dôležité podľa nej bude predísť tomu, aby sa opakoval scenár z prípravy súčasného programového obdobia, kedy „Slovensko zaspalo“. Hoci Komisia Slovensku schválila Partnerskú dohodu pomerne skoro, čerpanie v operačných programoch sa rozbiehalo len pomaly.

„Slovensko sa vtedy zaradilo medzi prvých päť štátov, ktorým Európska komisia odobrila tento dokument. Chybou ale bolo, že sa dokopy zliali dve obdobia, keď sa všetci venovali dočerpávaniu v rámci starého programového obdobia a príprava nového obdobia vtedy nepatrila medzi priority,“ vysvetľuje riaditeľka CKO, ktorý má dnes na starosti koordináciu eurofondov.

Partnerská pyramída

Nová rada má podľa dokumentu nadviazať na podobný koordinačný a poradný orgán vlády, ktorý pomáhal s prípravou programového obdobia 2014 až 2020, nakoľko sa „osvedčila jeho pôsobnosť“.

Rada vláde navrhne nový mechanizmus riadenia eurofondov, nové operačné programy, ako aj ich priradenie pre jednotlivé rezorty. Jej pôsobnosť bude pokračovať aj po spustení nového eurofondového obdobia, keď bude „dohliadať“, aby sa Partnerská dohoda implementovala správne a v súlade s ostatnými politikami EÚ.

Príprave na politiku súdržnosti po roku 2020 sa už teraz venujú dva poradné orgány. V roku 2017 vznikla pracovná skupina Partnerstvo pre politiku súdržnosti. Tá slúži ako platforma pre výmenu názorov odborníkov na eurofondy zo samospráv, záujmových stavovských združení a akademickej sféry.

Vláda o eurofondoch po roku 2020: Škrty sú neprimerane vysoké, chceme ich zmierniť

V nadchádzajúcich rokovaniach o dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2020 chce slovenská vláda zabojovať za viac peňazí z politiky súdržnosti a väčšiu slobodu v rozhodovaní o využití eurofondov. 

Okrem toho bola na ÚPVII zriadená pracovná komisia, ktorá bude, ako tvrdí Žiláková, „písať Partnerskú dohodu“. „Je to úzky tím ľudí, ktorý komunikuje so všetkými zainteresovanými aktérmi z tejto oblasti.“

Nová rada vlády by do tejto štruktúry mala zapojiť ministrov.

„Budeme dbať, aby bola zachovaná táto pyramída, aby z prípravy partnerskej dohody nebol nikto vynechaný. Budeme brať do úvahy hlas ľudu, samospráv a združení,“ dodáva riaditeľka CKO.

Miesto chcú aj odbory a menej rozvinuté kraje

Novovzniknutá rada by sa podľa predloženého dokumentu mala schádzať raz za tri mesiace a predsedať jej bude podpredseda vlády pre investície a informatizáciu. Úradu dnes šéfuje Richard Raši (SMER-SD).

Z návrhu ÚPVII vyplýva, že rada bude zložená z 27 členov. Miesto v nej budú mať všetci ministri a dvaja splnomocnenci vlády.

Zastúpenie v rade budú mať aj samosprávy – zúčastňovať sa ich bude jeden zástupca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), predseda bratislavskej župy a predseda Združenia samosprávnych krajov SK8, ktorým je od roku 2018 šéf trnavskej župy Jozef Viskupič.

Eurofondy po roku 2020: Ako sa na návrh Komisie pozerajú slovenské kraje?

Slovenské samosprávne kraje vítajú zjednodušené pravidlá čerpania európskych dotácií a väčšiu flexibilitu pri ich riadení. Dúfajú, že sa ešte podarí zvrátiť avizované zníženie miery spolufinancovania zo strany EÚ pri eurofondových projektoch. 

Zástupcovia troch samosprávnych krajov (prešovského, banskobystrického a košického) ale v rámci pripomienkového konania navrhujú zoznam rozšíriť ešte o predsedu košickej župy Rastislava Trnku.

Poukazujú na to, že v rade nemajú zastúpenie najmenej rozvinuté regióny a okresy, „ktoré sa chcú tiež aktívne podieľať na tvorbe politiky súdržnosti 2021 až 2027 tak, aby sa odstraňovali a nie zväčšovali už aj tak narastajúce rozdiely v životnej úrovni obyvateľov a samotných regiónov medzi západnou a východnou časťou Slovenskej republiky.“

Jedno miesto v rade pre svojho zástupcu požaduje aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ SR) a Asociácia priemyselných zväzov.

Pripomienkové konanie k návrhu končí v stredu (20. februára).

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press