Nad úlohou súkromných veriteľov v prípade Grécka stále visí otáznik

zdroj: flickr, autor: Daniel Schwabe

Aj napriek tomu, že Európska únia a Medzinárodný menový fond predbežne prisľúbili Grécku ďalší záchranný balíček pred viac ako týždňom, veľkou otázkou zostáva, ako a či vôbec by sa do riešenia súčasných problémov zadĺženého Grécka mali zapojiť aj súkromní investori.

Ich účasť na druhom záchrannom programe žiadaNemecko, kde parlament minulý týždeň s plánom v podstate súhlasil, no svoj súhlas podmienil „primeranou účasťou“ súkromných veriteľov. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble pôvodne požadoval sedemročné predĺženie splatnosti gréckych dlhopisov.

Ratingová agentúra Moody‚s ale upozornila, že pokiaľ účasť veriteľov nebude zjavne dobrovoľná, bude reštrukturalizáciu štátneho dlhu považovať za „úverovú udalosť“, teda neschopnosť krajiny splácať svoje záväzky. Politici preto teraz hľadajú spôsob, ako investorov k dobrovoľnému zapojeniu do pomoci Grécku motivovať.

Najčastejšie sa pritom v tejto súvislosti hovorí o „reprofilácii“, pri ktorej by dlhopisy, ktorým končí platnosť, investorom vymenili za nové.

ECB má obavy

Európska centrálna banka (ECB) ale akékoľvek zapájanie súkromných veriteľov považuje za veľmi nebezpečné a varuje, že podobné pokusy môžu viesť k tomu, že Grécko bude nútené vyhlásiť štátny bankrot. Grécko má podľa ECB jedinú nádej: realizovať svoj úsporný program a pristúpiť k privatizáciám.

Hlavný ekonóm ECB Jürgen Stark v piatok upozornil, že pokiaľ by k reprofilácii došlo, banka možno nebude schopná nové obligácie prijímať ako zaistenie pôžičiek gréckych komerčných bánk, z ktorých mnohé drží nad vodou už len likvidita poskytovaná centrálnou bankou vo Frankfurte.

Vlády a politici podľa Starka „ticho predpokladajú“, že ECB bude grécke obligácie s predĺženou dobou splatnosti stále prijímať ako zabezpečenie svojich pôžičiek. „To sa ešte ukáže,“ varoval hlavný ekonóm banky, ktorého citovala agentúra AFP.

Opatrné áno

Podľa informácií denníku Financial Times, francúzske banky s predĺžením doby splatnosti gréckych dlhopisov v princípe súhlasili, ale len pod podmienkou, že ostnatí veritelia podniknú rovnaký krok.

Agentúra Reuters uvádza, že nemecká banková asociácia podporila postoj nemeckej vlády, ktorý počíta so zapojením súkromných investorov. Banky ale nešpecifikovali, či by súhlasili aj s kontroverznou výmenou obligácií za nové.

Jednotu nemeckého bankového sektoru ale narušil Martin Blessing, šéf druhej najväčšej nemeckej banky Commerzbank. Ten v rozhovore pre nedeľník Welt am Sonntag pripomenul, že vlády veriteľov pôvodne uisťovali, že im žiadna účasť na záchrane zadĺžených krajín eurozóny do roku 2013 nehrozí. „Prečo to už neplatí? Toto nie je práve najlepší spôsob ako budovať dôveru na trhu,“ povedal Blessing.

Ministri financií členských krajín EÚ majú oficiálne o druhom záchrannom balíčku pre Grécko, ktorého objem sa odhaduje na zhruba 90 miliárd euro (tretina má pochádzať z privatizácií, tretina z pôžičiek a tretina od súkromných veriteľov), rokovať v pondelok, 20. júna. Agentúra Reuters avšak v piatok citovala zdroje z prostredia EÚ, podľa ktorých sa ministri stretnú už zajtra, 14. júna. Oproti bežným zvyklostiam, po ich schôdzi nemá nasledovať žiadna tlačová konferencia, dodali zdroje.

Záchranný plán pre Grécko bude zjavne tiež dominovať nadchádzajúcim summitom Európskej rady, ktorý prebehne v dňoch 24.-25. júna 2011.