Nad vyslanými pracovníkmi bude bdieť Európsky úrad práce

Ilustračné foto [pixabay]

Úprava pravidiel o vysielaní pracovníkov sa v marci posunula od ďalšieho štádia. Európska komisia medzičasom prirpavuje aj novú agentúru, ktorá má podporiť správne zavádzanie aj tejto legislatívy v členských štátoch.

Začiatkom marca dosiahli vyjednávači členských štátov a Európskeho parlamentu predbežný kompromis o revízii smernice o vyslaných pracovníkoch. Týka sa tých Európanov, ktorých zamestnávateľ vyšle na obmedzený čas pracovať do iného členského štátu EÚ.

Počet tzv. vyslaných pracovníkov sa za posledné desaťročie zdvojnásobil. V niektorých krajinách, napríklad vo Francúzsku, je to silná vnútropolitická vnútropolitická téma.

Základom reformy je, aby pracovníci dostávali plat vo výške bežnej pre pracovný sektor v danej krajine za predpokladu, že o tom existuje dohoda sociálnych partnerov. Dnes musia zamestnávatelia platiť iba minimálnu mzdu v danom štáte.

Sektor ekonomiky, v ktorom je vysielanie najčastejšie je stavebníctvo. V stávke je tiež veľa pre nákladnú medzinárodnú dopravu, ktorú bude podľa všetkého regulovať špecifická legislatíva.

Črtajúci sa kompromis

Rokovania medzi štátmi a Európskym parlamentom potvrdili mnoho z toho, na čom sa Rada EÚ dohodla už v októbri.

Pokiaľ ide o časové obmedzenie vysielania, Európsky parlament chcel 24 mesiacov, Francúzsko trvalo na limite 12 mesiacov. Kompromis sa črtá na období 12 mesiacov, ktoré bude možné predĺžiť o ďalších 6.

Na druhej strane sa ale možno skráti čas, ktorý podnikatelia budú mať na prispôsobenie sa novým pravidlám, z pôvodne plánovaných štyroch rokov na 2.

Stále sú však veci, ktoré zostávajú nedoriešené. Spravodajkyňa Európskeho parlamentu Elisabeth Morin-Chartier (EĽS) to zatiaľ odmietla nazvať víťazstvom.

Vyslaní pracovníci: Na ťahu sú europoslanci

Po tom, čo sa na smernici rámcovo dohodli členské štáty musí svoju pozíciu sfinalizovať Európsky parlament. Slovenskí europoslanci sa v názoroch radikálne líšia.

V októbri proti rámcovému kompromisu hlasovali Maďarskom, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Veľká Británia, Irsko a Cyprus sa zdržali.

Slovensko sa aj po bilaterálnych rokovaniach medzi francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a slovenským premiérom Ficom postavilo za kompromis.

Ondruš: Slovenské firmy, ktoré vysielajú, rozdeľujú zisky neférovo

Ústup pri smernici o vysielaní pracovníkov otvára priestor pre zásadovosť v otázke utečencov a kvality potravín, vysvetľuje zmenu pozície Slovenska štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny BRANISLAV ONDRUŠ. V rozhovore pre EurActiv hovorí aj o novom zákone o sociálnych podnikoch.

Informačná kancelária Európskeho parlamentu pripravila na zajtra (16. marca) v Bratislave debatu na tému vyslaných pracovníkov a súvisiacich európskych politík s poslancami Európskeho parlamentu Ivanom Štefancom (KDH, EĽS), Richardom Sulíkom (ECR, SaS) a ďalšími odborníkmi.

Vyslaní pracovníci v EÚ: Krok k zbližovaniu platov a sociálnej ochrane?

VYSLANÍ PRACOVNÍCI V EÚ: KROK K ZBLIŽOVANIU PLATOV A SOCIÁLNEJ OCHRANE?

Ako zasiahne Európsky parlament do smernice o vysielaní pracovníkov?

 
REGISTRÁCIA
 

Smernica o vysielaní pracovníkov svojho času rozdelila krajiny EÚ na takmer nezmieriteľné tábory. Západné krajiny, napríklad Francúzsko, ju chápe ako boj …

Európsky úrad práce

Elisabeth Morin-Chartier tvrdí, že pre zabezpečenie toho, aby vnútroštátne orgány správne uplatňovali smernicu o vyslaných pracovníkoch bude kľúčová nová európska agentúra.

Európska komisia ohlásila v septembri minulého roka návrh zriadiť Európsky úrad práce (European Labour Agency, ELA), ktorý dohliadne na to, aby členské štáty správne aplikovali európske pravidlá týkajúce sa sveta práce.

Úrad bude poskytovať informácie o možnostiach zamestnania, stáží, schém mobility, náboru a odbornej prípravy, ako aj poradenstvo týkajúce sa práv a povinností súvisiacich so životom, s prácou a pôsobením v inom členskom štáte EÚ.

Bude podporovať spoluprácu vnútroštátnych orgánov v cezhraničných situáciách tým, že im pomôže zabezpečiť, aby sa pravidlá EÚ, ktorými sa chráni a riadi mobilita, jednoducho a účinne dodržiavali.

Agentúra by mala rozpočet vo výške 50 miliónov eur a fungovať by mohla od budúceho roku. Jej vznik musí odsúhlasiť ako Európsky parlament aj členské štáty zastúpené v Rade EÚ.

Ak by sa tak stalo, bude môcť napríklad organizovať cezhraničné inšpekcie práce, na ktorých sa budú zúčastňovať zamestnanci národných inštitúcií. Môže tiež pomáhať národným orgánom s prekladmi a cezhraničnou administratívou.

Obavy z právomocí

Európsky úrad práce sa ale podľa spravodajkyne EP Morin-Chartier „nemôže obmedziť len na platformu, kde si budú národní experti vymieňať informácie.“

Komisia tiež chce, aby úrad vystupoval ako sprostredkovateľ medzi zamestnávateľmi, odbormi a pracovníkmi v prípade, že spoločnosti s viacerými kanceláriami naprieč celou Úniou menia svoju štruktúru alebo prepúšťajú zamestnancov.

Európske odbory sa obávajú, že členské štáty nebudú mať explicitnú povinnosť sa zúčastňovali na cezhraničných inšpekciách práce.

Nechcú, aby sa z agenúry stal „len ďalší nástroj vnútorného trhu, ktorý by uľahčoval cezhraničnú aktivity spoločností.“