Nahradí kukuricu odpad? Bioplynové stanice sa majú preorientovať

Bioplynová stanica v Budči pri Zvolene. [Eko-Bio Budča a Bioplyn Budča, s.r.o.]

Na Slovensku už fungujú bioplynky spaľujúce bioodpad z domácností. Hoci vládne plány počítajú s ich rozvojom, prekážkami sú slabý zber bioodpadu, stop-stav v distribúcii elektriny, náklady na vstrekovanie do plynárenskej sústavy či environmentálne riziká.

Verejnú podporu by už mali získať len tie bioplynové stanice, ktoré budú odoberať vytriedený bioodpad. Píše sa to v Stratégii Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030), ktorá je zaradená na rokovanie vlády na stredu (27. februára).

S biologicky rozložiteľným bioodpadom pre bioplynové stanice počíta aj ďalší dokument, ktorému sa bude venovať najbližšie rokovanie vlády: Program predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025. Potenciál v nich napokon vidí návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu, čo je výhľadový dokument, ktorý musí Slovensko predložiť Európskej komisii do konca roka.

Bioplynové stanice na Slovensku dnes spaľujú zväčša poľnohospodárske plodiny ako kukurica a vyrábajú elektrinu. V budúcnosti sa môžu rozšíriť na spaľovanie odpadu a na dodávku tepla a plynu. Aj skúsenosti Francúzska, ktoré patrí medzi lídrov vo využívaní bioplynu, však poukazujú na finančné a environmentálne riziká.

Slabý triedený zber bioodpadu

Biologicky rozložiteľný komunálny odpad (BRKO) tvorí podľa programu predchádzania vzniku odpadu 43 až 46 percent zmesového (netriedeného) komunálneho odpadu. Odpad z potravín má podiel od 4 do 7 percent. Čísla sa líšia podľa toho, či odpad pochádza z bytov alebo domov.

„S cieľom znížiť množstvo BRKO ukladaných na skládkach odpadov a zvýšiť množstvo recyklovaných komunálnych odpadov bola ustanovená povinnosť zaviesť a uskutočňovať jeho triedený zber. Jeho zavádzanie sa však rozbieha len pomaly a nedosahuje požadovanú úroveň,“ konštatuje program predchádzania vzniku odpadu, o ktorom by mala v stredu rokovať vláda.

Envirorezort sa vzdal nápadu zálohovať tetrapaky a zrušiť dátum minimálnej trvanlivosti

Ministerstvo životného prostredia zrušilo dve opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu. Ustúpilo súkromnému sektoru a ministerstvám pôdohospodárstva a zdravotníctva.

„Ak k tomu pridáme zmenu trendov v hospodárení v rodinných domoch a stále väčšiu celoročnú dostupnosť ovocia a zeleniny, tak môžeme konštatovať, že množstvo biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, ktoré sú vyhadzované do zmesových komunálnych odpadov, narastá,“ pokračuje dokument.

Program si ako cieľ vytýčil znížiť množstvo BRKO v zmesovom komunálnom odpade o 60 percent do roku 2025 v porovnaní s rokom 2016. Špeciálnym cieľom v oblasti potravinového odpadu je „podporovať znižovanie jeho vzniku (…) v maloobchode a u spotrebiteľa, a znížiť potravinové straty v celom reťazci výroby a distribúcie potravín“.

Slovensko sa navyše v rámci cieľov OSN pre udržateľný rozvoj zaviazalo znížiť množstvo potravinového odpadu do roku 2030 o polovicu v priebehu 15 rokov.

Potravinový odpad ako zdroj

Na bioplynové stanice sa program predchádzania vzniku odpadu odvoláva len pri opatreniach na verejných podujatiach. Biologicky rozložiteľný odpad, ktorý tam vznikne, bude musieť byť spracovaný v kompostárni alebo bioplynovej stanici. Ako povinnosť to chce ministerstvo životného prostredia zaviesť v novele zákona o odpadoch. Predloženie najnovšej novely je naplánované na marec.

Envirostratégia 2030, o ktorej bude tiež rokovať vláda, sa tejto téme venuje podrobnejšie. „Zvýšia sa možnosti odbytu bioodpadov tým, že o verejnú podporu budú môcť žiadať len tie bioplynové stanice, ktoré budú odoberať vytriedený biologicky rozložiteľný odpad na výrobu bioplynu, pričom vedľajší produkt bioplynových staníc bude zodpovedať kritériám pre použitie ako sekundárneho zdroja živín v poľnohospodárstve,“ znie jedno z opatrení na predchádzanie tvorby bioodpadu a potravinového odpadu.

Envirostratégia 2030 je hotová, počíta aj so zmenou označenia potravín

Dokument z dielne ministerstva životného prostredia plánuje prioritne bojovať s odpadom, zabezpečiť čistejšie ovzdušie a ochrániť biotopy. Dokončený bol po vyše roku konzultácií s verejnosťou.

Biooplynová stanica, ktorá spaľuje biologicky rozložiteľný odpad z domácností, funguje napríklad v Budči pri Zvolene. Miestny úrad poskytuje ľuďom dvakrát do mesiaca veľkoobjemové kontajnery, kam môžu hádzať trávu, ale aj zvyšky potravín.

„V spolupráci s tunajšou bioplynovou stanicou tento odpad potom likvidujeme,“ povedal starosta František Moravec pre TASR v roku 2017. Zodpovednosť za zmesový odpad a BRKO je dnes na pleciach obcí, financujú ho z obecných daní.

Zo supermarketov sa odvážaním potravinového odpadu do bioplyniek vyrábajúcich elektrinu hrdí Lidl. „V roku 2017 v týchto staniciach skončilo 4 349 ton ovocia a zeleniny, 389 ton vedľajších živočíšnych produktov a 1 107 ton pečiva,“ informuje na svojom webe.

Od elektriny k teplu

Odpad z poľnohospodárstva a potravinárstva však dnes spaľuje menšina z bioplynových staníc. Do elektrickej siete bolo v roku 2015 pripojených 111 bioplyniek, píše Energie-portal.sk. Väčšina z nich sa podľa portálu zameriava na výrobu elektriny zo spracovania kukuričnej siláže. Podľa aktuálnej Ročenky elektrotechniky a energetiky bioplynové elektrárne mali v roku 2017 úhrnnú kapacitu 105 MW, čo je 1,4 percenta celkovej kapacity na výrobu elektriny na Slovensku.

Distribučné sústavy v rámci stop-stavu od roku 2013 už nepripájajú zdroje s kapacitou nad 10 kW, medzi ktoré patria aj bioplynky. Tie fungujúce majú právo na doplatky za výrobu obnoviteľnej energie, hoci aj spaľujú kukuricu. Okrem toho sa na budovanie financuje z eurofondov.

Podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku padá, spotreba energie stúpa

Zo zelených energií pochádzalo v roku 2017 len 11,5 percenta slovenskej spotreby energie. Fotovoltický priemysel kritizuje štát, že aj napriek novému zákonu robí málo pre jeho rozvoj.

Budúcim potenciálom bioplynových staníc na výrobu elektriny sa zaoberá návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ktorý vlani v decembri zverejnilo ministerstvo hospodárstva. Odhad postupne navyšuje zo 110 MW v roku 2020 na 180 MW v roku 2025 a na 200 MW v roku 2030. Posledné číslo predstavuje o niečo menej ako polovicu kapacity jedného slovenského jadrového bloku.

Bioplyn sa dnes na Slovensku využíva aj pre výrobu tepla. Jeho podiel na kombinovanej výrobe elektriny a tepla je 9 percent. To je veľmi málo oproti zemnému plynu, uhliu a rope, teda fosílnym palivám, ktoré spolu predstavujú takmer 60 percent.

Dokument rezortu hospodárstva vidí bioplyn ako súčasť obnoviteľných zdrojov posilňujúcich dekarbonizáciu a energetickú bezpečnosť. Sľubuje, že „budú podporované účinné systémy CZT (centrálneho zásobovania teplom) s dodávkou tepla z OZE (obnoviteľných zdrojov energie), odpadového tepla z priemyselných procesov na ekonomicky nákladovom využívaní OZE, najmä lokálne dostupnej biomasy/biometánu a odpadov“.

Slovenský potenciál biometánu

Daniel Lešinský, ochranár a predseda Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA), na vlaňajšej diskusii EURACTIV.sk vyzval na výrobu bioplynu z odpadu, jeho transformáciu na biometán a využitie v doprave či vstrekovanie do distribučnej sústavy. To sa zatiaľ na Slovensku nerealizuje.

„Keby sa vytriedil všetok bioodpad, ktorý dnes máme v komunálnom odpade, bude to 37,5 miliónov m3 (biometánu) alebo 90 tisíc kWh ročne,“ povedal Lešinský s tým, že jeho odhad je približný.

Bude Slovensko vyrábať z odpadu bioplyn?

Životnému prostrediu by prospelo, keby ľudia namiesto odpadu kúrili zemným plynom. Či ešte lepšie – bioplynom.

Ivan Weiss zo Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) na rovnakom podujatí odhadol slovenský ročný potenciál biometánu na „stovky miliónov m3“. Šéf Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč odcitoval odhad Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, podľa ktorého môžu nevyužívaná poľnohospodárska pôda, živočíšny odpad a komunálny odpad vytvoriť čistý biometán v  objeme 460 miliónov m3.

Hoci hustá plynárenská sieť na Slovensku technicky umožňuje vstrekovanie bioplynu a jeho dodanie až ku konečnému spotrebiteľovi, obaja experti videli finančné prekážky.

Weiss povedal, že plynári by potrebovali verejnú podporu na dočistenie bioplynu do metánu dostatočnej kvality. Klepáč zase upozornil na privysoké náklady na pripájanie staníc do distribučnej siete, ktoré z 80 percent hradí distribútor, teda SPP.

Finančné a environmentálne riziká

Uprostred polemiky o financovaní biometánu, ale aj jeho environmentálnych dopadoch sa rozhodol zaradiť spiatočku aj jeden zo sektorových lídrov – Francúzsko.

Pôvodne plánovalo vykryť z biometánu desať percent domácej spotreby plynu. Nová verzia dlhodobého vládneho plánu pre energetiku z januára tohto roka už hovorí len o siedmich percentách. Najväčšia plynárenská distribučná sieť GRDF, ktorá je pod kontrolou štátu, dokonca v minulosti kalkulovala s 30 percentami. Dnes sa biometán podieľa na spotrebe plynu jedným percentom.

Plynári sa snažia o rebranding, tému bezpečnosti majú nahradiť inovácie

Eurokomisár Cañete tvrdí, že plynárenské odvetvie prežije po roku 2050, ak bude inovovať.

Denník Le Monde napísal, že jedným z dôvodov ústupu sú náklady. Vláda plánuje výkupné ceny biometánu, nechce však investovať príliš.

Finančný problém by mohla na Slovensku pomôcť vyriešiť Európska únia. Na vlaňajšom seminári Európskej komisie právnik špecializovaný na teplárenstvo Rastislav Hanulák upozornil na možnosť využiť finančné mechanizmy v rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami. Rozvoj biometánu možno podľa neho financovať z modernizačného fondu aj z investícií výmenou za pridelenie bezodplatných emisných povoleniek.

Vo Francúzsku je však biometán kritizovaný aj pre dopady na životné prostredie. Vláda na konci januára prijala odporcov, podľa ktorých existuje riziko znečistenia vo všetkých etapách – od odpadov cez únik metánu do ovzdušia až po škodlivé dopady digestátu, zvyšku spaľovania biometánu.