Nákupy dlhopisov ECB odporujú nemeckej ústave, rozhodol Spolkový ústavný súd Nemecka

Znak na budove Spolkového ústavného súdu Nemecka v meste Karlsruhe. [EPA-EFE/Ronald Wittek]

Verdikt nemeckého ústavného súdu môže ohroziť aj núdzový pandemický program nákupu aktív, ktorý Európska centrálna banka spustila v súvislosti s epidémiou koronavírusu.

Nákupy štátnych dlhopisov, ktorými sa Európska centrálna banka (ECB) snaží podporiť ekonomiku eurozóny, sú čiastočne v rozpore s nemeckou ústavou. Rozhodol o tom v utorok (5. mája) Spolkový ústavný súd Nemecka.

Od ECB teraz požaduje, aby objasnil, či je jej kľúčová schéma nákupu dlhopisov na podporu hospodárstva eurozóny „primeraná“.

Takzvané kvantitatívne uvoľňovanie spustila banka EÚ v marci roku 2015. Jeho súčasťou je aj program nákupu štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu (Public sector purchase programme, PSPP), ktorého cieľom bolo približovať ich úrovni tesne pod dvomi percentami v strednodobom horizonte. Program stanovil, že každá centrálna nakúpi určité množstvo prijateľných cenných papierov od vlastných vlád.

Nemecko je do programu zapojené prostredníctvom centrálnej banky Bundesbank. Ústavný súd jej teraz nariadil, aby svoju účasť pozastavilo, kým ECB nepreukáže, prečo sú nákupy potrebné. Rada guvernérov ECB má do troch mesiacov prijať rozhodnutie, v ktorom zrozumiteľným spôsobom vysvetlí, že ciele menovej politiky banky nie sú disproporcionálne.

Pre udržanie cenovej stability ECB medzi rokmi 2015 až 2018 ECB nakúpila štátny dlhopisy v hodnote viac ako 2,2 bilióna eur.

Spolkový ústavný súd po spustení kvantitavívneho uvoľňovania dostal niekoľko podnetov, podľa ktorých tým ECB prekračuje rámec stanovaný Zmluvami EÚ. Prvú sťažnosť podala ešte v roku 2015 skupina 1 750 osôb, medzi ktorými boli viacerí ekonómovia a ústavní právnici. Odvolávali sa na to, že ECB má zakázané menové financovanie. To znamená, že nemôže poskytovať úvery štátu a verejnému sektoru.

Súdny dvor EÚ na strane ECB

Nemecký ústavný súd o názor na kontroverzný nákup aktív v minulosti už žiadal aj Súdny dvor EÚ. Ten v roku 2018 skonštatoval, že ECB neporušila európsku legislatívu a neprekročil svoj mandát.

„Tento program patrí do oblasti menovej politiky, v ktorej má Únia pre členské štáty, ktorých menou je euro, neobmedzenú právomoc, a dodržiava zásadu proporcionality,“ píše sa v rozhodnutí súdneho dvora.

PSPP podľa neho neporušuje zákaz menového financovania, podľa ktorého centrálne banky eurozóny nemôžu poskytovať štátom akékoľvek úvery, keďže ich nenakupovali na primárnych trhoch a „nemá za následok demotiváciu členských štátov viesť zdravú rozpočtovú politiku“.

Najvyšší súd Únie argumentoval aj tým, že mesačný objem nakúpených aktív verejného sektora bol ohraničený podľa ekonomickej sily krajín. Tú v tomto prípade určuje ich podiel na základnom imaní ECB.

Súdny dvor EÚ rozhodnutie spolkového ústavného súdu zatiaľ nechcel komentovať. Podľa jeho hovorcu Hartmuta Osta množstvo rozsudkov v minulosti potvrdilo, že právo Európskej únie má prednosť pred vnútroštátnym právom členov bloku, no odmietol sa podrobne zaoberať tým, čo to znamená v tomto konkrétnom prípade.

Ohrozená pomoc v čase pandémie

Nemecký ústavný súd tvrdí, že jeho verdikt sa netýka finančnej pomoci, ktorú Únia alebo ECB prijala v súvislosti s epidémiou koronavírusu.

Ako ale píše denník Financial Times, rozhodnutie môže otvoriť dvere aj právnym podnetom voči novému núdzovému pandemickému programu nákupu aktív (PEPP). Dôvodom môže byť aj to, že po pôvodnom pláne 750-miliardového objemu neskôr ECB ohlásila uvoľnenie limitov nákupu.

Bývalý viceprezident ECB Vitór Constancio rozhodnutie nemeckého súdu označil za „veľké riziko“. „Nové súdne konania voči PEPP príde čoskoro,“ napísal na Twitter Portugalec.

Podľa niektorých ekonómov môže verdikt spochybniť zapojenie nemeckej centrálnej banky Bundesbank v celoeurópskych programoch. „ECB to môže skomplikovať rozšírenie PEPP,“ myslí si hlavný ekonóm nemeckej banky Berenberg.

Bruselský portál Politico zase upozorňuje, že spolkový ústavný súd svojim výrokom implicitne vyjadril, že nebude rešpektovať rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, čo by mohlo mať „ďalekosiahle dôsledky na európsky právny systém“.

Rozhodnutie nemeckého ústavného sudcu podrobne skúma aj Európska komisia. Jej hovorca Eric Mamer ale pripomenul nadradenosť európskeho práva a skutočnosť, že rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú pre národné súdy záväzné.