Národné plány obnovy treba lepšie prepojiť s eurofondami, zhodli sa ministri

Portugqalský minister pre plánovanie, Nelson de Souza (R) a eurokomisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreira. [EPA-EFE/MIGUEL A. LOPES]

V EÚ zaznievajú obavy, že rôzne časové rámce pre využívanie prostriedkov z eurofondov a Plánu obnovy EÚ spôsobia, že členské štáty budú najbližších rokoch uprednostňovať zdroj, z ktorého sa budú dostupné peniaze čerpať ľahšie – teda plán obnovy.

Európski ministri a regionálni predstavitelia Únie diskutovali o rizikách, ktoré sú spojené s rôznymi pravidlami čerpania financií z plánov obnovy a fondov EÚ, na neformálnom stretnutí v Lisabone v utorok (18. mája).

Na stretnutí sa okrem regionálnych predstaviteľov a ministrov členských štátov, ktorí sú zodpovední za kohézne politiky, zúčastnila aj eurokomisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreira. Diskusia sa týkala predovšetkým spôsobov, ako sa môžu plány obnovy a fondy kohéznej politiky Únie (politika súdržnosti) navzájom dopĺňať.

Základným pravidlo pre využívanie obidvoch zdrojov pomoci z EÚ musí byť, že sa nebudú „prekrývať“, čím sa zabráni „dvojitému financovaniu“ projektov, povedal novinárom portugalsky minister plánovania Nelson de Souza po skončení stretnutia.

Európsky týždeň | Cestou k peniazom z plánu obnovy sú okamžité reformy

Po tom, čo slovenská vláda odoslala Národný plán obnovy a odolnosti Európskej komisii, sa už nebudú meniť jeho hlavné komponenty a investičné priority. Poľnohospodárstvo je tak definitívne von z hry o peniaze na pokrízovú obnovu.  

Z mechanizmu obnovy a odolnosti, ktorý tvorí hlavnú časť balíka „NextGenerationEU“, pôjde dokopy 312.5 miliárd eur členským štátom vo forme grantov. Ďalších 360 miliárd eur budú mať členské štáty k dispozícii z výhodných pôžičiek. Tieto peniaze krajiny musia vyčerpať do roku 2026.

Do toho členské štáty získajú 299 miliárd eur z fondov politiky súdržnosti  na rozvoj svojich regiónov. Vlády v súčasnosti pracujú na príprave takzvanej Partnerskej dohody, ktorá je podmienkou čerpania eurofondov.

Na čerpanie prostriedkov z fondov EÚ budú mať štáty EÚ už štandardne desať rokov. V EÚ preto zaznievajú obavy, že rôzne termíny, dokedy musia členské štáty tieto peniaze využiť, budú viesť k uprednostňovaniu plánov obnovy pred kohéznymi programami.

Európska komisia momentálne vyhodnocuje plány obnovy 18 členských štátov, ktoré ich odovzdali v riadnom termíne, alebo s niekoľkodňovým zdržaním. Portugalsko, ako predsedajúca krajina Rade EÚ, dúfa, že Komisia schváli prvé plány už v júni. Ak tak spraví, môže štátom začať vyplácať prvých 13 percent zálohových platieb z Plánu obnovy EÚ.

Slovensko z fondov EÚ na ďalších sedem rokov z fondov EÚ získa bezmála 13 miliárd eur. Z plánu obnovy, ktorý má pomôcť naštartovať ekonomiku EÚ po pandémii COVID-19, získa ďalších šesť miliárd eur.

Koordinovať plány obnovy s kohéznymi fondami bude náročné

Stretnutia sa zúčastnila aj Eleni Marianou z Konferencie okrajových prímorských regiónov (CPMR). Marianou varovala, že v súčasnom nastavení môže ľahko dôjsť ku kolízii medzi financiami z kohéznych programov a národných plánov obnovy. Zároveň podľa nej hrozí, že dôjde k dvojitému financovaniu niektorých projektov, nadmernej administratívnej záťaži a nedostatočnému zosúladeniu investícií z jednotlivých európskych finančných zdrojov.

„Naša predbežná analýza národných plánov obnovy, ktoré Komisia od členských štátov dostala, dokazuje, že väčšina z nich len vágne naznačuje, ako bude koordinovať financie z národných plánov obnovy a eurofondov,“ varovala Marianou. Generálna tajomníčka Konferencie na stretnutí naliehala na členské štáty, aby do plánovania investícií naplno zapojili aj predstaviteľov miestnych samospráv.

Použiť správne oba nástroje financovania je „výzvou výziev“, priznal de Souza pre tlačovú agentúru Lusa. „Potenciál vzájomného dopĺňania tu samozrejme je a je nevyhnutné ho bližšie preskúmať,“ dodal minister.

Koľko peňazí Slovensko získa z nových eurofondov (INFOGRAFIKA)

Slovensko z eurofondov na roky 2021 až 2027 získa 12,8 miliardy eur. Najviac sa znižuje alokácia z Kohézneho fondu, z ktorého je možné financovať dostavbu diaľnic. Úplne novým fondom je Fond spravodlivej transformácie, z ktorého Slovensko získa 459 miliónov eur.

„Všetky krajiny si musia pripraviť mechanizmy na koordináciu týchto fondov, ktoré zabránia dvojitému financovaniu a podporia vzájomnú konvergenciu,“ doplnila eurokomisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreira. Podľa nej je zároveň dôležité „zohľadniť nerovnováhu“ medzi krajinami, regiónmi a sektormi Únie, ktorá vznikla v dôsledku krízy.

Eurokomisárka konštatovala, že si uvedomuje „pracovnú náročnosť“, ktorú predstavuje koordinácia európskych štrukturálnych fondov s plánmi obnovy a odolnosti. No zdôraznila, že iba „súdržný“ prístup k využívaniu financií nám umožní sa do leta „štrukturálne vymaniť“ z ekonomickej krízy, ktorú spôsobila pandémia.

Slovensko na stretnutí ministrov zastupovala podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí), ktorej ministerstvo má na starosti prípravu a následne čerpanie nových eurofondov.

„Pokiaľ ide o zelenú a digitálnu transformáciu, v týchto oblastiach bude na Slovensku poskytovaná podpora z obidvoch nástrojov tak, aby sme zabránili dvojitému financovaniu. Cieľom je vďaka investíciám do reforiem pozdvihnúť krajinu a kvalitu života ľudí na európsku úroveň,“ zdôraznila vicepremiérka Remišová.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8