Natura 2000: Slovensko dlhodobo nedokáže nastaviť ochranu území európskeho významu

Mapa území Natura 2020 [Zroj: Európska komisia]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy a problémové oblasti na Slovensku

Slovensko už nejaký čas čelí trom konaniam zo strany Európskej komisie týkajúce sa sústavy Natura 2000. Tlak Bruselu sa stupňuje a nová vláda musí situáciu riešiť. Pomôcť by mohlo aj lepšie domáce nastavenie európskych finančných prostriedkov v novom období. 

Na novú vládu si počkalo v oblasti ochrany prírody viacero problémov. Jedným z nich je, že Slovensko od svojho vstupu do EÚ nie je schopné zabezpečiť ochranu biotopov, európsky významných živočíchov a rastlín v miere, v akej ju vyžadujú európskej štandardy. Ide navyše o oblasť, na ktorú má Slovensko vyčlenené prostriedky zo štrukturálnych fondov aj z agrodotácií.

Európske štandardy ochrany biotopov a druhov definujú dve smernice: tzv. smernica o biotopoch a smernica o vtákoch. Obe tvoria základ pre sústavu európskych chránených území Natura 2000, čo je dnes najprepracovanejší systém ochrany prírody na svete.

„Slovensko k európskej ochrane prírody pristupuje veľmi laxne, môj osobný názor z doterajšieho vývoja je, že európsku legislatívu na úseku ochrany prírody otvorene a cielene porušuje,“ tvrdí slovenský europoslanec Michal Wiezik (EPP, Spolu-OD).

Európska komisia momentálne voči Slovensku vedie tri konania, ktoré sa týkajú Natura 2000. Dva z nich sú pred podaním na Súdny dvor EÚ. „Rokovania s Európskou komisiou naďalej pokračujú a neboli ukončené,“ reaguje pre EURACTIV Slovensko ministerstvo životného prostredia. Ich obsah je podľa európskych pravidiel tajný. V dvoch z troch prípadoch už došlo okrem formálnej výzvy aj k zaslaniu odôvodneného stanoviska zo strany Európskej komisie.

Ochrana vzácnych biotopov, národných parkov a iných vzácnych území patrí medzi priority nového ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO), hovorí rezort.

„Je najvyšší čas začať odstraňovať všetky tie nerovnováhy, ktoré znevýhodňovali ochranu životného prostredia a kvalitu života. Taktiež je potrebné naštartovať dlhodobú prípravu Slovenska na budúce riziká v súvislosti s globálnym otepľovaním,“ uviedol pre EURACTIV.sk nový minister životného prostredia Ján Budaj.

Čo je Natura 2000?

Povinnosťou každej členskej krajiny je na základe odborného zmapovania navrhnúť územia chránených biotopov, rastlín a živočíchov, ktoré definujú prílohy smerníc – buď chránené vtáčie územia (SPA) alebo územia európskeho významu (SAC). Tento proces mal byť ukončený k dátumu vstupu Slovenska do EÚ. Každý návrh členskej krajiny je na európskej úrovni odborne posudzovaný.

Sleduje sa viacero kritérií, medzi nimi napríklad reprezentatívnosť, teda dostatočné geografické rozšírenie daného biotopu alebo chráneného druhu. „Príklad, medveď hnedý sa na Slovensku vyskytuje v centrálnej oblasti, na severe a na východe. Reprezentatívnosť znamená, že by sa na ochranu nemali určiť len územia z východného Slovenska,“ vysvetľuje jedno z kritérií Milan Janák z WWF Slovensko, ktorý za WWF pripravoval a vyjednával návrh na zaradenie nových území do siete Natura 2000.

Slovensko sa dnes nachádza v tretej etape dopĺňania týchto území. Doteraz Slovenskom predložené zoznamy boli Európskou komisiou vyhodnotené ako nedostatočné, či už počtom alebo veľkosťou. Naposledy v októbri 2017 Slovensko predložilo zoznam ďalších 169 území európskeho významu, celkovo ich má 642. Chránených vtáčích území je 49. Všetky podliehajú špeciálnym režimom starostlivosti.

Päť upozornení pre Slovensko: Ochrana prírody, biopalivá či zbrane

Slovensko má z pohľadu Komisie nedostatky v uplatňovaní európskeho práva v energetickej efektívnosti, biopalivách, ochrane prírody, regulácii zbraní, či v boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí.

Slovenské problémy

V júli 2019 Európska komisia v odôvodnenom stanovisku (čo je druhé štádium konania o neplní povinností – infingement) vyzvala Slovensko, aby svoju sústavu chránených území podľa smernice o biotopoch rozšírilo, nakoľko doplnkový zoznam z roku 2017 nepostačuje. Podľa Komisie je treba vyčleniť ďalšie územia pre dva biotopy, ktoré potrebujú aj lepšie vedecky zmapovať, a pre 5 druhov. Navyše, niektoré už vyznačené územia potrebujú lepšiu ochranu.

Zoznamy území pripravuje na základe údajov o výskyte cieľových druhov Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR), ktorý potom prerokúva s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov. Iba takto prerokované územia postupuje na ministerstvo životného prostredia, ktoré návrh spracováva na schválenie vládou. Až následne sa posiela Európskej komisii.

Ministerstvo a ŠOP SR mali väčšinou snahu nepostupovať na schválenie do vlády územia, kde nebola dohoda s vlastníkmi a užívateľmi, aby sa vyhli komplikáciám pri schválení návrhu vládou ako celku, konštatuje Milan Janák z WWF Slovensko.

„Tiež sa snažili vyhnúť návrhu lokalít, kde narazili na odpor alebo záujmy iných rezortov a štátnych organizácií. To je ale kameň úrazu. Podľa smernice o biotopoch sa majú územia vyberať výlučne podľa vedeckých kritérií,“ hovorí.

Ekonomické dôvody by nemali predstavovať prekážku navrhnutia lokalít do sústavy Natura 2000. „Naopak, členská krajina má s pomocou Európskej únie hľadať nástroje ako zabezpečiť ochranu lokality a zároveň jej využívanie. Existujú nástroje na kompenzáciu vlastníkov a EÚ na ne aj finančne prispieva, napríklad cez agrodotácie,“ približuje Janák.

Slabá ochrana lúk

„Žiaľ, niektoré druhy majú najdôležitejšie lokality v územiach, kde ich ochrana môže byť v konflikte s existujúcim využívaním územia alebo sú tu zámery na rozvoj,“ dodáva expert. Tieto kontroverzné lokality Slovensko do zoznamu zaslaného Komisii nezaradilo a aj kvôli tomu Komisia vyhodnotila návrh za nedostatočný.

Problematická ochrana je napríklad u nížinných a podhorských kosných lúk, ktoré sa na Slovensku považujú za bežný biotop. „Napriek tomu Slovensko navrhlo na ochranu sotva 7 percent ich známeho rozšírenia, z dôvodu, že by nevedelo zabezpečiť ochranu týchto lokalít existujúcimi nástrojmi,“ tvrdí Janák.

S tým, že sú zle pokryté najmä lúčne biotopy súhlasí aj expert na nelesnú vegetáciu, spolupracovník Botanického ústavu SAV Dobromil Galvánek. „Veľký problém je, že odpor vlastníkov a užívateľov voči vyhlasovaniu nových chránených území je enormný. Pracovníci Štátnej ochrany prírody SR boli na prejedaniach často hromozvodom ich frustrácii, takže je to komplikovaná pozícia.“

Keďže tlak Bruselu silnie je podľa Galvánka otázka, či sa to neurobí spôsobom najľahšieho odporu, teda vyhlásia sa územia, kde je najmenšieho odpor a nie územia, ktoré by si to viac zaslúžili svojimi prírodnými kvalitami.

„Teoreticky sú síce peniaze na kompenzácie obmedzení v územiach Natura 2000, ale často sú veľmi zle nastavené, takže pracovníci ochrany prírody nemajú čo ponúknuť ako kompenzáciu ochranného režimu,“ dodáva Galvánek.

Janák k tomu dodáva, že v prípade organizácií spravujúcich pozemky vo vlastníctve štátu, napríklad les, až do konca minulého roka nebola zákonná možnosť kompenzovať obmedzenie bežného hospodárenia, čo bol jeden z dôvodov, prečo štátne lesy nesúhlasili s novými chránenými územiami.

Hlucháň na pokraji vyhynutia

Špecifickým prípadom medzi konaniami je neschopnosť Slovenska ochrániť biotop hlucháňa pred ťažbou dreva, najmä tzv. kalamitnou ťažbou. Jeho populácia na Slovensku do vstupu do EÚ klesla na polovicu. Podľa smernice o biotopoch by sa každá ťažba mala dopredu posudzovať s ohľadom na vplyv na chránené druhy.

Europoslanec Michal Wiezik hovorí kolapse populácie hlucháňa v dôsledku lesníckych zásahov.  „V odpovedi (Európskej komisii, pozn. red.) v roku 2018 a 2019 vláda SR navrhuje zmenu legislatívy a operatívne zastavenie ťažby v dotknutých a toho času vymapovaných biotopoch hlucháňa, je vypracovaný program záchrany pre hlucháňa, ten však uviazne na kompetenčnej neefektivite, kde ministerstvo životného prostredia ako autor programu, ho nevie presadiť voči aktivitám rezortu pôdohospodárstva v rámci administratívneho procesu, ktorý riadi rezort vnútra,“ tvrdí Wiezik.

Európsku komisiu podľa vlastných slov informoval o tom, že v tom istom čase, rezort pôdohospodárstva vydáva usmernenie pre štátne lesy, v ktorom bezodkladne ukladá povinnosť spracovania kalamity, vo všetkých porastoch, v ktorých je zastúpenie smreka aspoň 10 %. Toto nariadenie je podľa Wiezika v rozpore so záväzkom Slovenska voči EÚ.

Aj konanie o ochrane hlucháňa je, podobne ten ako pri nedostatočnom vytyčovaní území, z hľadiska štádia pred podaním podnetu na Súdny dvor EÚ. Na jeseň minulého roka sa na Slovensku prijímala nová legislatíva o ochrane prírody, ktorú Komisia pravdepodobne vyhodnocovala. Ak dospeje k názoru, že Slovensko nerobí dosť pre nápravu, Komisia podá vec Súdnemu dvoru EÚ.

Tretí prípad je zatiaľ len v štádiu formálnej výzvy a týka sa toho, že Slovensko v časovom období 6 rokov nevyhlásilo lokality zo zoznamu za osobitné chránené územia (územia európskeho významu), resp. nestanovilo špecifické ciele ich ochrany (programy starostlivosti).

Eurofondy na Natura 2000

Zlepšenia stavu ochrany druhov a biotopov v rámci Natura 2000 je jednou z prioritných osí operačného programu Kvalita životného prostredia. Jedným z definovaných cieľov je okrem iného posilnenie biodiverzity aj „prostredníctvom dobudovania sústavy Natura 2000“. Európske peniaze boli vyčlenené aj na systém monitoring stavu biotopov európskeho významu a na lepšiu informovanosť.

Vyčlenené zdroje mali celkovú alokáciu viac ako 129 miliónov eur z Kohézneho fondu. Z tejto sumy bolo viac ako 75 miliónov eur určených na aktivity zamerané na zabezpečenie starostlivosti o sústavu Natura 2000 a ďalšie chránené územia.

Podľa informácií EURACTIV.sk sa tieto fondy nečerpajú dobre. Čerpať ich môžu ich najmä vybrané štátne organizácie, pričom väčšina financií bola určená na tvorbu programov starostlivosti a na opatrenia, ktoré z nich vyplývajú. Na reálne opatrenia v prírode išla len malá časť. Jedným z dôvodom je opäť byrokratická náročnosť projektov, kde je potrebné pri každom opatrení preukazovať vlastnícke vzťahy a súhlas vlastníkov. Komplikáciou je schéma štátnej pomoci, kde je potrebné preukazovanie zvýšených nákladov alebo ušlého zisku. Hoci projekty na ochranu prírody môžu dávať aj užívatelia a vlastníci chránených území, ich záujem je minimálny. Nevyužitie zdrojov v súčasnej situácii môže znamenať, že sa presmerujú na opatrenia v súvislosti s epidémiou COVID-19.

Eurofondy začínajú odznova: Ako ich Slovensko čerpalo doteraz? (INFOGRAFIKA)

Od Slovenska v súčasnom programovom období pomalšie čerpá peniaze z fondov EÚ iba Chorvátsko. Za šesť rokov sa Slovensku z národnej alokácie podarilo minúť 33 percent dostupných prostriedkov.

Pokiaľ ide o nové programové obdobie 2021-2027 čísla zatiaľ nie sú jasné.

„Každopádne však ministerstvo už v procese prípravy Partnerskej dohody SR deklarovalo potrebu investícií zo zdrojov EŠIF do ochrany prírody, biodiverzity a podpory zelenej infraštruktúry v omnoho vyššom objeme než v súčasnosti,“ hovorí ministerstvo životného prostredia. „Ťažiskom je investičná potreba na realizáciu opatrení vyplývajúcich z dokumentov starostlivosti o chránené územia a ohrozené druhy.“

Prostriedky na Natura 2000 sú aj v Programe rozvoja vidieka, ktorý spadá pod Spoločnú poľnohospodársku politiku.

„Na lesnej pôde funguje dobre schéma platieb za bez zásah v 5. stupni ochrany pre súkromných vlastníkov lesa. Horšie je to už s leso-environmentalnymi platbami pre neštátnych vlastníkov na podporu prírode blízkeho obhospodarovania lesa,“ vysvetľuje Dobromil Galvánek.

„Záujem u vlastníkov je malý kvôli nevhodnému nastaveniu aj kvôli zlej propagácii. Inak peniaze z Programu rozvoja vidieka plynu úplne iným smerom, často aj v protismere záujmov ochrany prírody,“ hovorí Galvánek.

Relatívne dobre podľa neho funguje schéma na podporu obhospodarovania druhovo bohatých trávnych porastov, no platby Natura na poľnohospodárskej pôde sú úplne zanedbateľné. „Súvisí to aj s tým, že obmedzenia z titulu Natura 2000 na poľnohospodárskej pôde sú minimálne a teda nie je za čo narátať kompenzácie,“ vysvetľuje.

Toto je podľa všetkého potenciálny problém aj pre nové programové obdobie. Podľa informácií EURACTIV.sk minulé vedenie rezortu pôdohospodárstva návrhy a pripomienky ochranárov v rámci rokovaní o novom období zväčša neakceptovalo. Potrebná by bola aj reálna kontrola plnenia environmentálnych kritérií na strane ochrany prírody, momentálne to spadá pod Poľnohospodársku platobnú agentúru.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press