Návrh reformovanej agropolitiky všetkých nepresvedčil

Rozkvitnutá repka olejná na poli neďaleko obce Podhorany. [TASR / Henrich Mišovič]

Reforma je založená na viere, že krajiny uprednostnia verejný záujem pred záujmami agro-lobistických skupín, varujú mimovládky.

Slovensko dostane na poľnohopospodársky sektor takmer 4,4 miliardy eur medzi rokmi 2021-2027. Vyplýva to z detailnejšieho návrhu, ako sa bude v rámci nového európskeho rozpočtu budúcnosti financovať európske poľnohospodárstvo.

Európska komisia v piatok oznámila, že celkový rozpočet pre agrosektor bude 365 miliárd eur, čo predstavuje 28,5 % z celkového rozpočtu EÚ v budúcom sedemročnom období.

Väčšina na dotácie

Väčšina sumy, až 265,2 miliardy eur je určená na tzv. priame platby, inak nazývané aj poľnohopodárske dotácie. Do 20 miliárd eur pôjde na opatrenia na podporu trhu a 78,8 miliardy eur bolo vyčlenených na rozvoj vidieka. Ďalších 10 miliárd eur bude k dispozícii na podporu špecifického výskumu a inovácií v oblasti potravín, poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a biohospodárstva.

Zo slovenských 4,388 miliardy eur, pôjde na dotácie 2,753 miliardy, 41,2 milióna eur na podporu trhu a 1,593 miliardy eur na rozvoj vidieka.

Slovenskí poľnohospodári nie sú s rozpočtovým návrhom Komisie spokojní

Agrosektor v Európskej únii by mal dostať o päť percent menej ako doteraz. Škrty v Spoločnej poľnohospodárskej politike sa očakávali.

Viac flexibility

Komisia zverejnila aj hlavné priority, podľa nej modernejšej a zjednodušenej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Mala by byť spravodlivejšia a viac priateľská k životnému prostrediu a tiež zameraná na inovácie.

Ako sa už dávnejšie avizovalo, členské štáty budú mať voľnejšie ruky, pokiaľ ide o spôsob využívania pridelených prostriedkov.

Presúvanie prostriedkov

Programy pre čerpanie prostredníkov budú môcť, pod dohľadom Európskej komisie, prispôsobiť vlastným potrebám. Štáty budú môcť až 15 % pridelených prostriedkov z priamych platieb na rozvoj vidieka a naopak. Slovensko v súčasnom období využilo opačnú možnosť a navyšovalo priame platby z peňazí, ktoré by inak išli na projekty rozvoja vidieka.

Spravodlivejšia má byť agropolitika v prioritizovaní malých a stredných agropodnikov, ktoré tvoria väčšinu poľnohospodárskeho odvetvia EÚ, a pomoci mladým poľnohospodárom.

Malé a stredné agropodniky dostanú vyššiu podporu na hektár a členské krajiny budú musieť vyčleniť aspoň 2 % prostriedkov na priame platby na pomoc začínajúcim mladým poľnohospodárom.

Menej veľkým farmám

Slovensko je však z historických dôvodov známe dominaciou veľkých podnikov. Dotkne sa ich opatrenie, podľa ktorého by sa mali priame platby od 60 000 eur znižovať až po strop na úrovni 100 000 eur na jeden poľnohospodársky podnik.

Spravodlivejšie rozdeľovanie má zabezpečiť aj zohľadňovanie nákladov práce, ktoré daný podnik má.

Priame platby budú podmienené aj zvýšenými požiadavkami v oblasti životného prostredia a klímy. Aspoň 30 % každého národného prídelu na rozvoj vidieka by malo ísť na zelené opatrenia.

Zelené a inovované poľnohospodárstvo

Okrem možnosti previesť 15 % medzi piliermi (priame platby / rozvoj vidieka) budú môcť členské štáty prehodiť ďalších 15 % z prvého do druhého piliera na výdavky na opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia.

Inovácie v sektore má pokryť rozpočet vo výške 10 miliárd eur v programe Horizont.  Tie budú určené na výskum a inovácie v oblasti potravinárstva, poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a biohospodárstva.

Eurokomisár hovorí o troch hlavných zlepšeniach v poľnohospodárstve po 2020

Európskym farmárom sa viac vyplatí investovať do poľnohospodárstva. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) po roku 2020 bude menej byrokratická, viac orientovaná na „technické prelomy“ a zvýši ich životný štandard, sľubuje eurokomisár PHIL HOGAN.

Podpora je možné zamerať aj na využitie veľkých dát a nových technológií v oblasti kontroly a monitorovania (napríklad satelitné overenie veľkosti agropodnikov v prípade žiadostí o priame platby) a pre prenikanie digitalizácie do vidieckeho života.

 

Európsky parlament: Žiadne znárodnenie

Európsky parlament vo svojej pozícii k reforme poľnohospodárskej politiky v princípe víta zámer, dať členským štátom viac voľnosti.

Zároveň však odmietli návrat poľnohospodárskej politiky alebo jej výraznej časti na úroveň členských štátov, ktoré by podľa nich mohlo narušiť hospodársku súťaž na jednotnom trhu.

Parlament tiež požaduje zníženie byrokratickej záťaže spojenej s povinnými environmentálnymi opatreniami.

Zohľadňovanie sociálneho úžitku

Priame platby by sa mali čoraz viac odkloniť od nárokov určovaných na základe historických kritérií, a naopak zohľadňovať také činnosti, ktoré prinášajú verejnosti dodatočný sociálny, environmentálny či iný úžitok.

Vidia tiež potrebu lepšie zabezpečiť, aby sa podpora EÚ dostala k skutočným poľnohospodárom, teda takým farmárčia aktívne.

Spravodlivejšie prerozdeľovanie platieb by malo brať do úvahy sumy, ktoré jednotlivé štáty dostávajú v rámci oboch pilierov ako aj rozdiely vo výrobných nákladoch či kúpnej sile v rôznych častiach EÚ.

Europoslanci podporujú menej prostriedkov pre veľké poľnohospodárske podniky a stanovenie povinného stropu pre platby v celej EÚ.

Prihovárajú sa za vylúčenie najcitlivejších poľnohospodárskych odvetví z rokovaní o dohodách o voľnom obchode.

Kritika mimovládok

Mimovládna organizácia Greenpeace Slovensko ani Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko (SOS/BirdLife Slovensko) návrhy Európskej komisie kritizujú. Podľa Kataríny Juríkovej z Greenpeace Slovensko napriek proklamáciám „nezaručuje skoro žiadnu ochranu životného prostredia, zdravia a klímy“.

„Reforma je založená na viere, že ciele EÚ budú naplnené tak, že členské krajiny dajú prednosť verejnému záujmu pred záujmami agro-lobistických skupín,“ tvrdí SOS/BirdLife Slovensko.

Greenpeace: Agropolitika je v slepej uličke

Poľnohospodárska politika vedie potravinový systém do slepej uličky. Ekonomicky aj ekologicky je tento model neudržateľný, hovoria mimovládne organizácie.

„Neslúži farmárom“

Posledných 20 rokov podľa nich ukázalo, že keď majú ministri poľnohospodárstva na výber, preferujú záujmy úzkych skupín. „Udalosti posledných mesiacov na Slovensku ukazujú, že nastavenie SPP je nefunkčné.

Neslúži farmárom, životnému prostrediu a spoločnosti ako takej. Namiesto poskytovania financií malej skupine veľkofariem sa musia podporovať farmy a farmári, ktorí produkujú zdravé lokálne jedlo a vracajú život späť na vidiek,” pridáva sa ku kritike Juríková.

Začiatok rokovaní

O reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie po roku 2020, naviazanej na rokovania o  budúcom Viacročnom finančnom rámci (VFR) EÚ, bude spolurozhodovať Európsky parlament aj členské štáty v Rade (ministrov) EÚ.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia