Necelý mesiac od dohody s Úniou sa Trump opäť vyhráža zvýšením ciel na autá

Ilustračný obrázok. [EPA/JEFF KOWALSKY]

Amerického prezidenta neodrádzajú ani jeho predošlé sľuby, protesty najväčších amerických automobiliek či fakt, že ministerstvo obchodu ešte nezistilo, či dovoz európskych áut ohrozuje národnú bezpečnosť USA.

Necelý mesiac trvala dohoda Donalda Trumpa a predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera, ktorá mala upokojiť napäté obchodné vzťahy medzi európskou dvadsaťosmičkou a Spojenými štátmi.

Americký prezident sa na diaľku opäť vyhrážal zvýšením ciel na dovoz áut a autodielov z Európskej únie. Proti jeho návrhu sa pritom čoraz viac ozývajú aj domáci výrobcovia áut.

Slovenský minister hospodárstva Peter Žiga prípadné zavedenie ciel označil za nešťastné. S odpoveďou chce počkať na Európsku úniu. Jej predstavitelia zatiaľ na najnovšie vyhlásenia Donalda Trumpa oficiálne nereagovali.

Riziko ústnej dohody

„Zavedieme 25-percentné clo na každé auto prichádzajúce do USA z Európskej únie,“ vyhlásil Trump na stretnutí so svojimi priaznivcami v Západnej Virgínii. O tomto kroku mal podľa vlastných slov informovať aj delegáciu Komisie, ktorá navštívila Biely dom 26. júla.

Keď sa však Juncker po stretnutí s americkým prezidentom postavil pred zahraničných novinárov, hovoril o sľube Donalda Trumpa, že Američania nové clá na európsku automobilovú výrobu, ktoré by významne pocítilo Nemecko, ale aj Slovensko, nezavedú.

Čo čakať od schôdzky Juncker-Trump?

Predseda Európskej komisie ide presviedčať amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Únia nie je nepriateľom Spojených štátov. Európski lídri si ale od stretnutia veľa nesľubujú. 

„Hlavný posun dnes je súhlas našich amerických priateľov,, že nezvýšia clá na autá či ďalšie produkty počas týchto rokovaní, čo považujem za najvýznamnejší ústupok zo strany Američanov,“ dodal luxemburský politik. Podľa Trumpa bol výsledok schôdzky „pre Európu veľmi dobrý“.

Komisia na oplátku prisľúbila, že EÚ zvýši nákupy americkej sóje a kvapalného zemného plynu. „Európska únia môže dovážať viac sóje z USA, a to sa deje tak, ako sme to povedali,“ uviedol týždeň po stretnutí Juncker.

Delegácia na čele s luxemburským politikom aj preto po návrate do Európy hovorila o stretnutí s americkým prezidentom ako o úspechu.

Americký záväzok mal byť platný po celú dobu prebiehajúcich rokovaní o obchodnej spolupráci, ktorej výsledkom okrem iného má byť odstránenie všetkých ciel pre neautomobilové priemyselné výrobky. Výstupom schôdzky bolo aj spoločné písomné vyhlásenie obidvoch lídrov.  V ňom sa obidve strany zaviazali, že nepodniknú žiadne kroky, ktoré by išli proti duchu spoločnej dohody.

Kritici dohody ale poukazovali na tom, že v spoločnom vyhlásení absentuje akákoľvek zmienka o spomínaných clách na autá. Spoliehať sa na ústnu dohodu s Donaldom Trumpom označovali za naivné. Jeho včerajšie vyhlásenie im dalo za pravdu.

Ohrozená národná bezpečnosť?

Americké ministerstvo pritom stále skúma, či dovoz áut z EÚ ohrozuje národnú bezpečnosť USA. Iba v takom prípade by podľa platnej americkej legislatívy z roku 1962 mohol Biely dom pristúpiť k zvýšeniu ciel. Obrana národnej bezpečnosti bola takisto hlavným argumentom pre zvýšenie dovozných ciel na oceľ a hliník.

Štúdia, ktorá je preto pre nové clá na autá nevyhnutná, mala byť hotová v priebehu augusta. Ako v utorok pre denník Wall Street Journal uviedol minister obchodu Willbur Ross, rezort skúma „milióny a milióny strán“ dotazníkov od amerických a zahraničných automobiliek.  „Nedá sa to stihnúť za päť minút…v auguste sa nám to nepodarí,“ vyhlásil ešte pred Trumpovým vyhlásením Ross.

Dovoz americkej sóje do EÚ rástol už aj pred dohodou Juncker-Trump

K nákupu väčšieho množstva americkej sóje a zemného plynu sa Únia zaviazala na minulotýždňovej schôdzke s Donaldom Trumpom. Ovdrátila tak jeho rozhodnutie zvýšiť clá na dovoz európskych automobilov.  

V súčasnosti sú americká clá na dovoz áut na úrovni 2,5 percenta. Vývoz americkej automobilovej výroby do EÚ naproti tomu podlieha 10-percentným clám. To Trump niekoľkokrát označil za neférové.

Kým už medzičasom platné colné opatrenia namierené na ocel a hliník majú hodnotu zhruba dva a pol miliardy eur, nové kolo ciel by bolo viac než desaťnásobne väčšie.

Podľa Bruselu by ale ich zavedenie bolo v rozpore s pravidlami medzinárodného obchodu. Komisia už vopred avizovala, že má pre tento prípad prichystané vlastné protiopatrenia v rovnakej hodnote – teda 300 miliárd eur.

Brusel už má pripravenú odpoveď na Trumpove clá na autá

Spojené štáty v týcho dňoch skúmajú, či dovoz európskych áut ohrozuje ich národnú bezpečnosť. Ak Trump nakoniec uvalí clá na autá, Brusel je odhodlaný zaviesť protiopatrenia v hodnote 294 miliárd dolárov.

Domáca kritika

Nielen európske ale aj domáce automobilky pripomínajú Washingtonu, že nové clá okrem dodávateľských reťazcov negatívne zasiahnu aj amerických spotrebiteľov.

Niektoré štatistiky ukazujú, že aj autá, ktorých najväčšia časť sa vyrobí na území USA, často využívajú až tretinu dielov od zahraničných dodávateľov.  Zo všetkých áut predaných v Spojených štátoch v roku 2017 sa ich na jeho území vyrobilo 52 percent.

Až polovica z nich podľa americkej neziskovky Centrum pre automobilový výskum (Center for automotive research) vyprodukovali zahraničné automobilky ako BMW, Daimler či Honda.

Podľa rovnakej organizácie by následkom Trumpových ciel o prácu mohlo prísť 715-tisíc Američanov. Ceny áut by v priemere zároveň vzrástli o takmer štyri a pol tisíc dolárov.

V pondelok sa proti nápadu amerického prezidenta postavili aj americké združenia výrobcov automobilov, autodielov a dodávateľov. Koalícia, ktorá nesie názov „Driving American Jobs“ označila zvýšenie ciel za „hrozbou pre americké hospodárstvo“. Ako sa píše na stránke iniciatívy, HDP Spojených štátov zaznamená pokles o 60 miliónov, počet predaných áut v USA sa ročne zníži o dva milióny.

Súčasťou koalície sú najväčšie americké automobilky Ford, Chrysler a General Motors, ale aj zahraniční výrobcovia ako Nissan, Honda, Toyota či Ferrari.

„Dopad navrhovaných ciel bude obzvlášť bolestivý pre americká pracovné miesta, pretože poškodia zamestnanosť naprieč dodávateľskými reťazcami,“ uviedol Matt Blunt, bývalý guvernér štátu Missouri a šéf jednej American Automiotive Policy Council, jednej z ôsmich združení v novej koalícii.

Trumpov návrh sa neteší veľkej podpore ani vo vnútri jeho administratívy. Proti je jeho ekonomický poradca Larry Kudlow, minister financií Steve Mnuchin, či obchodný splnomocnenec USA Robert Lichnitzer.

Slovensko si počká na reakciu Únie

Reakcia Donalda Trumpa prekvapila aj slovenských politikov. Minister hospodárstva Peter Žiga ju po stredajšom rokovaní vlády označil za súčasť kampane pred novembrovými voľbami do amerického Kongresu. Pred oficiálnym stanoviskom americkej administratívy sa k celej záležitosti nechcel vyjadrovať.

„Obchod je spoločná agenda Európskej únie, ktorú riešime prostredníctvom eurokomísárky pre obchod Cecilie Malmströmovej. Určite budeme naše pozície diskutovať s našimi obchodnými partnermi ako Francúzsko a Nemecko“.

Trumpov návrh minister označil za zlú správu pre svetový ale aj americký obchod, nakoľko očakáva odvetné opatrenia zo strany EÚ. „Som za to, čo bolo dohodnuté v lete – aby tie clá boli nulové,“ dodal Žiga.

Dopady na slovenskú ekonomiku si netrúfal odhadovať, odkázal ale na staršiu štúdiu Inštitútu pre finančnú politiku. Z jeho analýzy vyplýva, že zavedenie ciel na autá by na HDP Slovenska malo dosah na úrovni 0,11 percenta. To je v prepočte niekoľko desiatok miliónov eur.

Podľa opozičnej strany SaS je bezočivé, ak sa Európska únia dozvedá o tak závažnej udalosti takýmto spôsobom. „Takýto spôsob komunikácie nepovažujeme a nebudeme považovať hodný spojencov a priateľov,“ poznamenal poslanec NR SR a tímlíder SaS pre zahraničnú politiku a politický systém Martin Klus.

Prípadne zavedenie ciel by podľa jeho názoru dostalo do problémov hlavne bratislavský Vilkswagen. Ten ako jediný z troch slovenských automobiliek vyváža vyrobené autá do Spojených štátov. S americkým trhom pre svoju produkciu počíta aj Jaguar Land Rove, ktorý bude vyrábať pri Nitre.

„Okrem toho si treba uvedomiť, že pomer exportu automobilov do USA k HDP Slovenska je výrazne najvyšší zo všetkých krajín EÚ, čiže bude to mať negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku,“ dopĺňa kritiku Klus.