Nemecko a Holandsko sú ochotné diskutovať o európskych dlhopisoch

Mario Centeno, šéf Euroskupiny; Angela Merkelová, nemecká kancelárka; a Mark Rutte, holandský premiér. [Consilium]

Nemecko a Holandsko, dvaja najväčší odporcovia spoločného dlhu eurozóny, sú otvorení myšlienke eurobodov, ktoré by pomáhali zmierniť hospodárske následky pandémie koronavírusu.

Fiškálne stimuly pre ekonomiku sú prevažne v rukách členských krajín. Hoci je Európska komisia inovatívna – od využitia neminutých prostriedkov z eurofondov, po mobilizáciu súkromných investícií cez garancie v Európskom investičnom fonde – možnosti európskeho rozpočtu sú obmedzené.

Aktivity EÚ v boji proti pandémii COVID-19 (INFOGRAFIKA)

Únia v reakcii na pandémiu upravuje svoje pravidlá vo viacerých oblastiach, mobilizuje pomoc z európskeho rozpočtu, robí opatrenia v menovej politike a koordinuje ochranné kroky. Pozrite si prehľad.

Vzhľadom na vážnosť krízy sú však rozpočtové možnosti niektorých krajín výrazne obmedzené. Na stôl sa tak opäť dostáva téma európskych dlhopisov.

Na utorkovej telekonferencii lídrov EÚ navrhol vytvorenie „koronabondov“ – dlhopisov vydávaných eurozónou ako celkom, ktorých výnos by bol určený na tlmenie následkov pandémie – taliansky premiér Giuseppe Conti. Najväčší odporcovia mutualizácie dlhov, Nemecko a Holandsko, tentokrát neboli jednoznačne proti.

Podľa slov nemenovaného európskeho diplomata je holandská vláda „otvorená diskusii“, predtým chce však zvážiť iné možnosti. Haag chce využiť možnosti flexibilných fiškálnych pravidiel a pravidiel štátnej pomoci – ktoré otvárajú priestor aj pre krajiny s napätými rozpočtami – a nástroje v rukách Európskej investičnej banky a Európskej centrálnej banky.

„Pozrie sa najprv na iné možnosti, až potom prejdime k najzložitejším“, povedal diplomat v súvislosti s „koronabondami“.

Podľa rovnakého zdroja by bolo predčasné začínať diskusiu teraz, no vzhľadom na vývoj môže prísť „za pár týždňov“ ako súčasť koordinovaného fiškálneho stimulu, o ktorom diskutujú ministri financií EÚ. Skúmajú aj možnosť zapojenia eurovalu.

Podľa Bloomberg nápad nevetovala ani nemecká kancelárka Angela Merkel. Novinárom povedala, že bude „hovoriť s (ministrom financií) Olafom Scholzom, aby sa Nemecko zúčastnilo (na diskusii o koronabondoch). No v tejto otázke nie sú výsledky.“

Žiadosť talianskeho premiéra podporil na utorňajšej telekonferencii aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa neho by mala spoločné dlhopisy vydávať Európska centrálna banka a ESM by mohol poskytnúť garancie.

Žiaden morálny hazard

V minulosti sa proti spoločnému dlhu používal argument „morálneho hazardu“, v tomto prípade však neobstojí. Výnosy z európskych dlhopisov nemajú financovať „nezodpovedné výdavky“ krajín, ktoré odmietajú šetriť, ale následky vonkajšieho šoku, ohrozujúceho celú menovú úniu.

Európski diplomati si uvedomujú výnimočnosť situácie a potrebu prejaviť solidaritu s Talianskom, krajinou najviac postihnutou pandémiou.

No podpora pre eurobondy je viazaná len na tieto výnimočné okolnosti. Podľa diplomatických zdrojov Nemecko, Holandsko a niektoré ďalšie krajiny sú stále v princípe proti spoločnému dlhu.

Vytvorenie eurobondov je komplikované aj z právneho hľadiska. Ak by bol do ich vydávania zapojený Európsky stabilizačný mechanizmus, euroval, vyžadovali by si to zmenu Zmluvy o ESM. To je dlhý proces. Stále neboli napríklad formálne schválené čiastkové reformy eurovalu, dohodnuté v lete minulého roka.

Ferdinando Giuliano pre Bloomberg píše, že idea koronabondov je pekná, no nerealistická. Krízu bude musieť riešiť Európska centrálna banka.

Úloha ECB

Dôležitosť ECB podčiarkuje aj Maria Demertzis, zástupkyňa riaditeľa inštitútu Bruegel. Banka by mala zintenzívniť nákup štátnych dlhopisov na sekundárnych trhoch. „Rozpočtové inštitúcie môžu vydávať dlh a ECB by jeho rovnaké množstvo kúpila na sekundárnom trhu, aby pôsobila ako stabilizátor“, povedala pre EURACTIV.com.

Nie všetci sú však rozšírením aktivít ECB nadšení. Guvernér Rakúskej centrálnej banky Robert Holzmann tvrdí, že hospodársky stimul je úlohou národných vlád. „Menová politika nemôže zakryť problém“, povedal pre rakúsky Der Standard.

Rozšírenie intervencií o 750 miliárd eur, schválené Radou guvernérov, však nateraz túto diskusiu odsúva do pozadia.

Európska centrálna banka pre COVID-19 nakúpi finančné aktíva za 750 miliárd eur

Európska centrálna banka je pripravená podniknúť ďalšie kroky na podporu ekonomiky eurozóny postihnutej šíriacou sa pandémiou koronavírusu.

Európska centrálna banka (ECB) rozhodla v stredu večer (18. marca) o mimoriadnom programe nákupu aktív v objeme 750 miliárd eur. Pridala sa tak k …

Pokračovanie diskusie o koronabondoch

Ministri financií by v diskusii mali pokračovať v najbližších dňoch. Majú pripraviť pôdu pre ďalšiu telekonferenciu lídrov Únie, plánovanú na budúci týždeň. Hlavnou témou sú ďalšie možnosti fiškálnych nástrojov na tlmenie krízy, najmä so zapojením ESM.

Po utorňajšej telekonferencii výkonný riaditeľ eurovalu Klaus Regling pripomenul, že ESM má v arzenály nástroje, ktoré ešte neboli využité.

„Budeme premýšľať, a urobíme to v spolupráci s Komisiou, či a ako môžu byť tieto nástroje využité, za súčasných podmienok. A tie podmienky sú veľmi odlišné spred situácie pred desiatimi rokmi“, povedal Regling.

Niektoré z možností eurovalu popisuje výskumník inštitútu Bruegel Grégory Claeys: ESM môže využiť rôzne druhy úverových liniek.

Väčšina politických skupín v Európskom parlamente žiada rozšírenie pôsobnosti ESM. Členské krajiny vyzvali, aby „urobili ďalšie odvážne kroky, vrátane možnosti vytvorenia špeciálneho nástroja v rámci ESM, so špeciálnymi pravidlami, pre poskytovanie dodatočného financovania členským krajinám tvrdo zasiahnutým vypuknutím COVID-19“, vyhlásili koordinátori väčšiny politických skupín vo Výbore EP pre ekonomické záležitosti.

Ako sa zachová Slovensko?

Predchádzajúce slovenské vlády podporovali v diskusiách o európskych dlhopisoch postoj Nemecka – mutualizácia dlhu vytvára morálny hazard, eurozóne by skôr uškodila.

Žiadna zo strán nastupujúcej vládnej koalície, ani opozičný Smer-SD, vo volebných programoch takýto nástroj stabilizácie menovej únie nespomínali. Najvyhranenejšie proti sa stavala Sloboda a solidarita, podľa ktorej ECB nemá financovať štátne dlhy.

Jej europoslanec Eugen Jurzyca pred voľbami povedal, že ECB “by mala čo najskôr ukončiť nákupy štátnych dlhopisov a politiku nulových úrokových sadzieb”.

Plány strán pre eurozónu: Automatické sankcie, vankúš v prípade šokov a riadený bankrot

VOĽBY 2020 | Strany by chceli zjednodušiť pravidlá Paktu stability a rastu a lepšie ich vymáhať, no výrazne sa líšia v miere ochoty vybaviť eurozónu novými nástrojmi, väčšina strán je skôr opatrná. Dve strany žiadajú zakotviť možnosť bankrotu pre členské krajiny.