Nemecký priemysel žiada tvrdší postoj voči Číne

Nemecko-čínske ekonomické fórum v júli 2018 v Berlíne. [EPA-EFE/Jens Schuelter]

Otvorený a liberálny európsky model má stále dobré postavenie, na sile však naberá štátom riadený čínsky model, tvrdia nemeckí priemyselníci. Žiadajú zmenu európskych pravidiel o štátnej pomoci.

Zástupcovia nemeckého priemyslu vyzývajú Európsku úniu, aby v oblasti obchodu zaujala voči Číne tvrdší postoj. Podporila by tým európske podniky, ktoré sú v dôsledku čínskych obchodných praktík v stále väčšej nevýhode.

Zároveň vyzvali firmy, aby zmiernili svoju závislosť od čínskeho trhu.

Dva modely

Podľa Zväzu nemeckého priemyslu (BDI) stoja proti sebe v súčasnosti dva biznis modely, na jednej strane západný, ktorý je otvorený a liberálny, a na druhej štátom riadený čínsky model. Západný model má podľa BDI síce stále silnú pozíciu, Čína však naberá na sile.

Európska únia si preto podľa priemyslu musí dávať pozor, aby si udržala svoju pozíciu v oblasti kľúčových technológií ako napríklad umelá inteligencia.

Zvoľnenie súťažných pravidiel pre priemysel podporuje aj Slovensko

Nová politika hospodárskej súťaže by podľa členských štátov mala zabezpečiť vyššiu konkurencieschopnosť európskych spoločností na svetovom trhu. Pod výzvu na asertívnu priemyselnú stratégiu sa podpísali tiež krajiny V4. 

Dokument, ktorý BDI predstavil vo štvrtok, obsahuje viacero návrhov, ako by EÚ a Nemecko mohli v tomto smere Číne konkurovať. K nim patria zmeny v európskych pravidlách o štátnej pomoci domácim firmám či tvrdšie kroky voči zahraničným spoločnostiam, ktoré ťažia zo štátnej pomoci. Okrem toho BDI vyzval EÚ na zvýšenie investícií do európskej infraštruktúry, inovácií a vzdelania. Od Bruselu tiež očakáva tlak na výraznejšie otvorenie sa Číny zahraničným firmám.

Zväz dodal, že cieľom nie je brániť čínskym firmám vstupovať na trh Európskej únie, ale pomôcť vytvoriť zhruba rovnaké podmienky.

Nesúhlasí každý

Bilaterálny obchod medzi Nemeckom a Čínou dosiahol v roku 2017 rekordných 187 miliárd eur. Z celkového objemu vzájomného obchodu medzi EÚ a Čínou to predstavuje takmer 30 percent. Viaceré nemecké firmy, najmä automobilky ako Volkswagen a BMW, sa čoraz viac spoliehajú na obrovský čínsky trh.

Podľa BDI je preto dôležitá diverzifikácia v obchodných vzťahoch. „Príliš vysoká závislosť od jedného trhu so sebou nesie politické a ekonomické riziká, ktoré je potrebné minimalizovať,“ uviedol zväz.

V Číne sa už nepodniká ako kedysi, sťažujú sa európske firmy

Peking varuje pred obchodnou vojnou, ak tento rok nezíska štatút trhovej ekonomiky.

Nie každý ale súhlasí s tým, že najlepšou stratégiou je pritvrdenie postoja voči Číne.

Napríklad Nemecká priemyselná a obchodná komora (DIHK), ktorá odhaduje, že od vývozu do Číny závisí v Nemecku zhruba 900 tisíc pracovných miest, vystríha pred konfrontáciou. Ako povedal ekonóm DIHK Volker Treier, „je potrebné si uvedomiť, že Čína je náš najdôležitejší obchodný partner, takže je potrebné dobre zvážiť každé slovo“.