Nemôžeme ďalej čakať s reformou eurozóny, varuje Paríž a Madrid

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na stretnutí s predsedom španielskej vlády Pedrom Sánchezom a španielskym kráľm Felipem VI. [EPA-EFE/KIKO HUESCA]

Španielsky premiér Pedro Sánchez zdieľa Macronovu „posadnutosť“ reformou eurozóny. Na decembrovom summite EÚ chcú od európskych lídrov dohodu o „rozsiahlom reformnom blíčku“.

„Posilnenie Hospodárskej a menovej únie už nemôžeme odkladať,“ zhodli sa vo štvrtok lídri Španielska a Fracúzska, Pedro Sánchez a Emmanuel Macron.

Macron ďalej aktívne hľadá medzi členskými štátmi podporu pre svoju víziu reformy spolku štátov s jednotnou európskou menou. Španielsko je už tradičnou oporou snáh o hlbšiu integráciu v eurozóne. To sa nezmenilo ani po tom, čo lídra ľudovcov Mariana Rajoya po korupčnom škandále v čele vlády vystriedal šéf socialistov Pedro Sánchez. Ten je podľa vlastných slov rovnako „posadnutý“ prehlbovaním menovej únie ako jeho francúzsky kolega.

Prvý silný impulz pre rozhovory o reforme eurozóny sa francúzskemu prezidentovi podaril už minulý mesiac, keď sa na spoločnom postupe dohodol s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

Oživenie migračnej témy, ale aj tradičná rezervovanosť severských krajín k integračným pokusom v eurozóne spôsobili, že na júnovom summite Európskej rady nenastal v tejto otázke takmer žiadny posun. Madrid a Paríž preto chce dobehnúť zameškané na decembrovom summite.

Na štvrtkovej schôdzke sa zaviazali k „úzkej spolupráci“, ktorá má  urýchliť reformu architektúry Hospodárskej a menovej únie. Tá ma byť založená na „rovnováhe medzi zodpovednosťou a solidaritou“.

Dobudovanie bankovej únie

spoločnom vyhlásení zo štvrtkovej schôdzky sa prihovárajú za dobudovanie bankovej únie, čo v preklade znamená dva kroky: vytvorenie zaisťovacieho mechanizmu pre Jednotný rezolučný fond (SRF) a vytvorenie spoločného Európskeho systému ochrany vkladov (EDIS).

Dohoda na novom zabezpečovacom mechanizme, ktorý má pomáhať so záchranou zlyhávajúcich európskych bánk, bol jeden z mála úspechov júnového stretnutia predsedov vlád členských krajín v rámci Eurosummitu. Euroskupinu, neformálne zoskupenie ministrov financií eurozóny, poverili prípravou konkrétnejších podmienok jeho fungovania, pričom hlavnou otázkou zostáva spôsob jeho riadenia. Podľa francúzsko-španielskeho stanoviska by rozhodovací proces mal byť „efektívny, dôveryhodný a schopný rýchlej reakcie“ v prípade potreby záchrany banky v problémoch.

Návrh na vytvorenie rozpočtu pre eurozónu rozdeľuje členské štáty EÚ

Európski lídri jednohlasne podporujú dobudovanie architektúry menovej únie. Zhoda však platí len do momentu, keď sa začne hovoriť o konkrétnych reformných opatreniach.

Samotné Španielsko už má s pomocou v rámci Jednotného mechanizmu na riešenie krízových situácií svoje skúsenosti. Keď sa jedna z najväčších španielskych bánk Banco Popular v roku 2017 dostala do problémov a jej klienti začali hromadne vyberať svoje úspory, zakročila Rezolučná rada. V rámci záchrannej akcii rozhodla o prevode majetku zlyhávajúcej banky za jednou euro do konkurenčnej Banco Santander.

Podľa Paríža a Madridu by sa mali tiež zintenzívniť rokovania ohľadom spoločnej ochrany európskych vkladateľov. Na zimnom summite chcú mať hotovú dohodu o „cestovnej mape“ na prijatie tohto nástroja. Štáty ako Holandsko, ale aj Nemecko však tento krok podmieňujú prijatím nových opatrení pre odstránenie rizika v bankovom sektore eurozóny. Banky v Grécku, Taliansku, na Cypre či ďalších krajinách stále bojujú s vysokými objemami nesplácaných úverov na svojich účtoch.

Posilnený euroval

V súvislosti s posilnením odolnosti menovej únie sa už niekoľko rokov hovorí aj potrebe reformy Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval). Hoci sa tejto otázke venuje aj Meseberské vyhlásenie, hľadanie spoločnej odpovede lídri EÚ v júni posunuli na december.

Hlavnou náplňou reformovaného ESM by naďalej malo byť zaisťovanie finančnej stability eurozóny, zároveň by sa mali rozšíriť jeho právomoci. V hre je premenovanie eurovalu na Európsky menový fond, posilnenie jeho kompetencií pri vyjednávaní a kontrole záchranných programov. Niektoré krajiny zase požadujú, aby v krajinách, ktoré sú do neho zapojené, mal posilnený ESM možnosť dohliadať na dodržiavanie fiškálnych pravidiel EÚ.

Predstavy Komisie a členských štátov o Európskom menovom fonde sa líšia

Komisia navrhuje, aby sa Európsky menový fond pri vykonávaní svojich úloh povinne zodpovedal Európskemu parlamentu. Členským štátom eurozóny sa to nepáči.

Paríž a Madrid chce ESM „vyzbrojiť“ preventívnymi nástrojmi, aby bol „schopný pružne reagovať, keď to bude potrebné“ a niektorý štát bude mať problémy s nedostatkom likvidity.

„Obidvaja lídri podporujú včasnú integráciu (ESM) do právneho rámca EÚ tak, aby boli plne rešpektované kompetencie Komisie a nedochádzalo k duplicite (funkcií),“ stojí v spoločnom dokumente.

K stabilizácii eurozóny by podľa nich malo priespieť aj vytvorenie fondu pre európske poistenie v nezamestnanosti.

Rozpočet pre eurozónu v roku 2021

V Sánchezovi má Macron oporu aj pre jeho ďalší ambiciózny plán – rozpočet pre eurozónu. Francúzsky prezident navrhuje pre krajiny s eurom samostatný balík v rozsahu „niekoľkých percent HDP eurozóny“. Takýto návrh ale v súčasnosti nemá veľkú šancu na úspech.

Minulý mesiac pre samostatný rozpočet pre eurozónu síce dostal oficiálny súhlas nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, rozsahom sa ale k prvotnému Macronovmu plánu nepribližuje. Nemecko a Francúzsko chcú, aby okrem stabilizačnej funkcie takýto rozpočet poskytoval aj peniaze na investície do vedy a inovácií.

Merkelová sa s Macronom dohodla na rozpočte pre eurozónu. Ako bude vyzerať, neprezradili

Výsledkom dlhoočakávaného stretnutia lídrov dvoch najväčších ekonomík je balíček reformných návrhov, ktoré majú zaistiť udržateľnosť a hlbšiu integráciu hospodárskej a menovej únie. Niektoré opatrenia odložili na neskôr.

Vyhlásenie Macrona a Sáncheza počíta so spoločným rozpočtom pre eurozónu v roku 2021. Príjmy by mali pochádzať z národných príspevkov, nových daní či prostriedkov z EÚ. Rovnako o tomto návrhu by sa malo začať diskutovať na zimnom summite EÚ.

„V rozmedzí niekoľkých mesiacov„ by ďalej chceli prijať legislatívu o zdaňovaní digitálnej ekonomiky, ktorú v marci navrhla Európska komisia. „V tomto ohľade budú obidva štáty spoolupracovať na urýchlení prijatia dočasných opatrení v súlade s návrhom Európskej komisie.“