Nepomáhajú ani milióny z eurofondov: Diskriminácia rómskych detí vo vzdelávaní nemizne

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy a problémové oblasti na Slovensku

Nová vláda bude musieť čo nejskôr riešiť diskrimináciu vo vzdelávaní. Slovensku pre pretrvávajúcu segregáciu rómskych detí na školách hrozí žaloba pred Súdnym dvorom EÚ. Problém zatiaľ nevyriešil školský zákon ani eurofondové projekty.

Slovensko už roky nie je schopné zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu pre všetky deti. Aj päť rokov od spustenia právneho Európskej komisie pre podozrenia zo segreácie rómskych žiakov je bežnou realitou vytváranie šisto rómskych škôl a tried či nespravodlivé zaraďovanie detí z Marginalizovaných rómskych komunít (MRK) do špeciálnych špeciálnych škôl.

Stav sa pritom nedarí zvrátiť ani pomocou miliónových eurofondových projektov.

„Európska únia dáva Slovensku peniaze na inklúziu, ale vôbec nič také sa tu nedeje. Segregácia pretrváva, či dokonca možno rastie,“ konštatuje odborník na inkluzívne vzdelávanie Vlado Rafael.

Naďalej vážny problém

Európska komisia spustila voči Slovensku právne konanie pre podozrenie z porušenia Smernice o rasovej rovnosti už v roku 2015. Predpis Únia prijala v roku 2000, aby zabránila diskriminácii z dôvodu rasového alebo etnického pôvodu.

To sa podľa exekutívy EÚ na Slovensku napriek tomu deje právo vo vzdelávaní.

V prvej fáze právneho konania Komisia informovala slovenské orgány o možnom porušení únijných právnych predpisov. Euroúradníci Slovensku vyčítali nadmerné umiestňovanie rómskych žiakov do špeciálnych škôl a tried s mentálnym postihnutím a tiež ich zaraďovanie do výhradne rómskych tried a škôl.  Vtedajšia vláda sa bránila napríklad tvrdením, že medzi slovenskými Rómami je vyšší výskyt „geneticky podmienených porúch“ spôsobených vyššou mierou incestov. Mimovládne organizácie túto argumentáciu vtedy označili za rasistickú a diskriminačnú.

Komisia dala Slovensku čas na prijatie opatrení, ktoré stav napravia. Ani po piatich rokoch a výmene vlády sa to podľa nej nepodarilo. V októbri minulého roku tak do Bratislavy zaslala odôvodnené stanovisko, v ktorom tvrdí, že prijaté opatrenia nestačia. „Diskriminácia na školách z dôvodu etnického pôvodu je aj naďalej vážnym problémom,“ konštatuje eurokomisia.

Slovensku už uplynula dvojmesačná lehota, počas ktorej malo odpovedať na argumentáciu v stanovisku a prijať potrebné kroky. V krajnom prípade môže Komisia prípad postúpiť na Súdny dvor EÚ.

Tlak Komisie nepomohol, právne konanie pre segregáciu rómskych detí na Slovensku ide do ďalšej fázy

Európska komisia vyčíta Slovensku umiestňovanie rómskych detí do špeciálnych škôl, alebo výhradne rómskych tried a škôl. Formálna výzva z roku 2015 podľa nej neviedla k prijatiu dostatočných opatení na riešenie tohto problému. 

Pozitívny trend?

Na rasovú diskrimináciu vo vzdelávaní každoročne poukazuje aj kancelária verejnej ochrankyne práv. Na problém prvýkrát upozornila už v roku 2013 exombudsmanka Jana Dubovcová, v poslednej správe ho pripomenula aj jej nástupkyňa Mária Patakyová.

„Prijaté zmeny na úrovni Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu nepriniesli badateľný pokrok v súvislosti s odstránením diskriminácie a segregácie v systéme vzdelávania,“ uviedla kancelária ombudsmanky pre portál EURACTIV.sk.

Doterajší splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz priznáva, že súčasný stav nie je uspokojivý, no náprava je podľa neho dlhodobým procesom. Tvrdí, že bývala vláda prijala viacero opatrení, ktoré znižujú segregáciu rómskych detí. Vyzdvihuje pritom hlavne zavedenie povinnej predškolskej dochádzky a zrušenie nultých ročníkov.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) tieto kroky chváli. Výskumy a prax podľa strediska ukazujú, že ak deti z marginalizovaných rómskych komunít nastupujú do základnej školy po materskej škole, majú väčšiu šancu na úspech vo vzdelávacom systéme. „Povinná materská škola môže zároveň dopomôcť aj k lepšej diagnostike detí, a tým redukovať počet detí v špeciálnych školách,“ argumentuje SNSĽP.

Ad Peter Pollák: V rómskych komunitách máme historicky najlepšie výsledky, reaguje splnomocnenec

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz reaguje v komentári na tvrdenia europoslanca Petra Polláka (OĽaNO) o neefektívnom využívaní európskych fondov v oblasti integrácie Rómov.

Zlá diagnostika

Závery Európskej komisie potvrdzujú aj štatistiky o vzdelávaní. Hoci sa podiel žiakov z Marginalizovaných rómskych komunít v špeciálnom školstve za posledné roky znížil, stále tvoria 63 percent všetkých žiakov špeciálnych tried a 42 percent žiakov špeciálnych škôl. Podľa minuloročnej analýzy Útvaru hodnoty z peniaze tvorili rómske deti až 72 percent žiakov s  diagnostikovaným ľahkým mentálnym postihnutím.

Mimovládne organizácie už dlho upozorňujú na to, že rómske deti sú do takýchto tried zaraďované nesprávne – často aj pre predpojatú diagnostiku a protirómske predsudky.

„Nesprávne zaraďovanie rómskych detí je zapríčinené absenciou vhodných diagnostických nástrojov, ktoré by dostatočne zohľadnili sociálne, kultúrne a jazykové prostredie týchto detí,“ hovorí ombudsmanka.

Práve takéto konanie by na základe slovenskej právnej úpravy malo byť protizákonné. Školský zákon vyslovene zakazuje všetky formy diskriminácie. Zákon bol navyše v roku 2015 novelizovaný tak, aby zamedzil zaraďovaní detí do špeciálnych škôl len preto, že pochádzajú z marginalizovaných komunít.

Správa OECD odhaľuje nedostatky v politikách zameraných na integráciu Rómov

Analytici Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj slovenskej vláde radia zvýšiť investície do integrácie marginalizovaných komunít a posilniť kompetencie vládneho splnomocnenca pre rómske komunity.

Odborníci ale tvrdia, že zákon v praxi nefunguje. Ani legislatívne zmeny podľa SNSĽP nie sú z dlhodobého hľadiska komplexným riešením. „Hoci školský zákon segregáciu a diskrimináciu zakazuje, nestanovuje žiadne sankcie za ich praktizovanie,“ uviedlo stredisko pre EURACTIV.sk

Riaditeľ rómskej vzdelávacej mimovládnej organizácie Eduroma Vlado Rafael zase poukazuje na vágnosť právnej úpravy. Zákon podľa neho metodicky nevysvetľuje školám a učiteľom, čo je segregácia, ako ju zastaviť a vyhnúť sa jej. „My vlastne nevieme, čomu sa máme vyhnúť,“ vysvetľuje.

Ombudsmanka Patakyová v správe z minulého roka národnej rade odporučila, aby prijala novú právnu úpravu, ktorá umožní segregáciu efektívnejšie monitorovať a sankcionovať. Súčasťou jej návrhu je aj zlepšenie diagnostiky, ktorá by mala spočívať v dlhodobom skúmaní dieťaťa a hľadaní jeho silných a slabých stránok.

Rómske triedy a školy

Segregácia rómskych a nerómskych detí sa odohráva aj v bežnom prúde vzdelávania. To znamená, že na Slovensku buď vznikajú čisto rómske školy, alebo sa zriaďujú oddelené triedy iba pre žiakov z MRK. Z údajov Agentúry EÚ pre základné práva vyplýva, že až 63 percent rómskych detí na Slovensku sa vzdeláva v triedach, kde všetci alebo väčšina žiakov sú Rómovia. Ide o jedno z najväčších čísel spomedzi skúmaných krajín.

SNSĽP za jednu z príčin považuje rozšírené antirómske predsudky, ktoré často končia až takzvaným „bielym útekom“. Nerómski rodičia vtedy odhlasujú deti zo školy, ak ju navštevuje veľké množstvo rómskych žiakov a žiačok. Ako príklad uvádza školu v Moldave nad Bodvou, kde po prehlásení väčšiny nerómskych žiakov na súkromnú cirkevnú školu zostali takmer výhradne rómske deti. Podobne sa na škole v Šarišských Michaľanoch paradoxne zdvojnásobil počet čisto rómskych tried po tom, čo ich prešovský súd zakázal.

Ďalším problémom podľa strediska je aj priestorová segregácia, kedy samosprávy administratívnym rozhodnutím menia školské obvody tak, aby rómske deti sústredili do jednej školy. „Premenlivá koncentrácia rómskej populácie prináša so sebou priestorové problémy škôl, ktoré sa dlhodobo zhoršujú a často končia dvojzmennou výučbou,“ napísalo SNSĽP .

Vzhľadom na demografický vývoj slovenské školy zároveň čoraz viac medzi sebou „súperia“ o žiakov. Podľa Rafaela sa v tomto súboji obávajú, že veľké zastúpenie žiakov z rómskych komunít poškodí ich imidž. A keďže mnohí učitelia, ako dodáva, nevedia pracovať s deťmi z chudobných rómskych osídlení, tak zvolia najjednoduchšie riešenie – oddeliť ich.

Škola otvorená všetkým

Celkové výdavky rozpočtu štátu a samospráv na začleňovanie detí zo znevýhodnených prostredí  v roku 2017 tvorili viac ako 57 miliónov eur, čo je zhruba 0,17 percenta celkových verejných výdavkov. Významným zdrojom prostriedkov sú európske fondy. Tie do tejto oblasti pritekajú hlavne cez Operačný program Ľudské zdroje.

Najväčším projektom podporujúcim inkluzívne vzdelávanie je Škola otvorená všetkým. Takmer 30-miliónový eurofondový projekt, ktorý skončil minulý rok, podľa údajov rezortu školstva podporil 50 materských a 130 základných škôl.

Projekt vytvoril spolu viac ako 650 pracovných miest – väčšinou pre pedagogických asistentov, ale tiež odborných zamestnancov ako psychológov a sociálnych pedagógov. „Ich úlohou je pracovať nielen s deťmi, ale aj rodičmi, aby sa deti vôbec dostali do materskej školy. Tým, že pomáhajú vychovávateľom a učiteľom, zaisťujú, aby kvalita výchovy detí bola vyššia,“ opisoval v rozhovore už bývalý splnomocnenec pre rómske komunity Ábel Ravasz.

Škola otvorená všetkým? Inklúziu rómskych detí Slovensko financuje hlavne z eurofondov

Národný projekt Škola otvorená všetkým podporuje model inkluzívneho vzdelávania v materských a základných školách. Na riešenie problému so segregovaným vzdelávaním detí z rómskych komunít však eurofondy nestačia. Potrebná je politická vôla. 

Súčasťou projektu boli aj odborné semináre a školenia učiteľom, aby sa naučili pracovať s deťmi v zmiešaných kolektívoch, čo mali na starosti Metodicko-pedagogické centrá. Tie ale, ako hovorí Rafael, nemajú dostatočné odborné ani personálne kapacity na to, aby učiteľov kvalitne zaškolili. Riešením by podľa neho mohol byť zapojenie odborníkov na desegregačné postupy z mimovládneho sektora, čo ale štát odmieta. „Samotný rozpočet projektu vôbec nepočíta s takýmito položkami. Mimovládky si ale nemôžu dovoliť školiť učiteľov za vlastné peniaze,“ hovorí šéf Eduroma.

V rámci projektu mali pod hlavičkou Metodicko-pedagogických centier tiež vznikať lokálne plány desegregácie, ktoré by prispeli k tomu, aby sa rómske deti ďalej nevyčleňovali. Plány centrá podľa Rafaela brali ako formálnu povinnosť, ktorá zostala iba na papieri.

„Nie je možné, aby sa pod európskou zástavou dávali milióny eur na inklúziu a rómske deti pritom do školy vchádzali iným vchodom ako nerómske deti,“ dodáv.

Ako na nové projekty

Pomohol teda projekt riešiť problém segregácie rómskych detí na slovenských školách? Vlado Rafael na otázku odpovedá jednoducho: nie. „Áno, zamestnali sa noví ľudía na školách. Tých ľudí ale niekto musí najskôr vyškoliť“.

Ďalším problémom eurofondových projektov je, že nemenia domácu legislatívu, či rozpočty. Hrozí, že po ich skončení nebudú peniaze na platy odborných pedagógov a asistentov a tí tak z problémových škôl odídu.

Slovenská vláda sa v súčasnosti pripravuje na nové programové obdobie, ktoré odštartuje už 1. januára 2020. Teraz rokuje s Európskou komisiou o jeho nových investičných prioritách. Z východiskového návrhu, ktorý pripravil ešte predchádzajúci kabinet, vyplýva, že sa eurofondy opäť použijú aj na podporu inkluzívneho vzdelávania.

Aby boli budúce projekty zmysluplné, musí byť podľa Rafaela do ich tvorby zapojená poradná skupina nezávislých expertov na desegregáciu škôl. „Musí to byť malá flexibilná skupina odborníkov, ktorých rozhodnutia budú kryté Európskou komisiou, inak to nebude mať význam,“ uzatvára Rafael.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press