Nestačili ani štyri dni, summit Únie o pláne obnovy pokračuje aj v pondelok

Predseda Európskej rady Charles Michel (vľavo), nemecká kancelárka Angela Merkelová (tretia sprava), francúzsky prezident Emmanuel Macron (druhý vpravo), predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred začiatkom tretieho dňa summitu EÚ v Bruseli 19. júla 2020. [AP Photo/Francois Walschaerts]

Predseda Európskej rady chce pat v rokovaniach vyriešiť novým návrhom, ktorý počíta, že nevratná pomoc v podobe grantov z plánu obnovy bude na úrovni 390 miliárd eur. Podľa pôvodného návrhu Komisie mali grantu hodnotu 500 miliárd eur.

Lídri Európskej únie sa ani po nočnom rokovaní nezhodli na sedemročnom rozpočte a na fonde obnovy. Stanoviská štátov sa do pondelkového rána – napriek niekoľkým kompromisným návrhom z dielne predsedu Európskej komisie Charlesa Michela – nepodarilo zjednotiť a šéfovia štátov tak budú rokovať aj v pondelok popoludní. Informoval o tom na sociálnej sieti hovorca predsedu Európskej komisie Barend Leyts.

Júlový rozpočtový samit sa tak zaradí k najdlhším v histórii. Rokovanie lídrov krajín EÚ o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 až 2027 a o fonde obnovy, sa počas troch dní postupne vyvíjalo a zmeny sa niekoľkokrát dočkal pôvodný návrh predsedu Európskej komisie Charlesa Michela. Ten počítal pre nasledujúce roky s rozdelením viac ako 1,82 bilióna eur z tohto rozpočtového dvojbalíka, no narazil na odpor niektorých štátov na čele s Holandskom, ktoré požadovali pri fonde obnovy výrazné zníženie grantov a zvýšenie podielu pôžičiek.

Michelov kompromis o pláne obnovy EÚ je pre Slovensko menej výhodný, hovorí Matovič

Premiér Igor Matovič sa obáva, že zohľadnenie hospodárskych dopadov koronakrrízy pri delení peňazí z plánu obnovy Slovensku zníži alokáciu. Únia podľa neho takýmto spôsobom potrestá krajiny, ktoré sa najviac snažia zmierňovať ekonomické dôsledky pandémie. 

Zatiaľ čo Michel pôvodne navrhoval vyčleniť z celkového balíka 750 miliárd eur na grantový systém 500 miliárd eur a na pôžičky sumu 250 miliárd eur, v záujme dosiahnutia dohody v sobotu navrhol zníženie grantov na 450 miliárd eur. Štáty šetrnej štvorky Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko (F4) však požadovali pokles výšky grantov na necelých 300 miliárd eur. Proti tomu sa zasa postavili krajiny južného krídla EÚ najmä Taliansko a Španielsko, ktoré by mali z grantov najviac profitovať. Podľa posledných informácií Michel chce odpor štvorky zlomiť návrhom, ktorý počíta s nevratnou pomocou v hodnote 390 miliárd eur.

Z dostupných informácií zatiaľ nie je jasné, ako by sa takéto zníženie dotklo slovenskej alokácie. Podľa premiéra Andreja Babiša sa totiž podarilo vyrokovať zmenu kritérií, podľa ktorých sa granty prerozdelia, čím sa Českej republike zvýšia prostriedky z fondu obnovy o 2,8 miliardy eur oproti pôvodnému návrhu Komisie.

Právny štát

Rozpory zostali napríklad tiež v možnostiach štátov ovplyvňovať vyplácanie prostriedkov z fondu obnovy. Holandský premiér Mark Rutte chcel, aby preplatenie prostriedkov museli schváliť všetky krajiny, a nie iba Európska komisia. Michel navrhol, aby oprávnenosť vyplatenia financií v prípade nesúhlasu niektorého z členských štátov posúdila Európska rada alebo rada ministrov financií EÚ.

Len férová, solidárna a rýchla dohoda postaví EÚ a Slovensko na nohy

Neviditeľný koronavírus nás doviedol do najhlbšej finančnej krízy v povojnovej histórii Európy. Po misii „záchrana životov“, nás vo veľmi krátkom čase čaká misia „záchrana občanov pred sociálnymi tragédiami“, píše Martin Klus. Únia podľa neho potrebuje spoločný záchranný plán čo najskôr.

Kontroverzným bodom v Michelovom návrhu, najmä pre Maďarsko a Poľsko, bolo naviazanie vyplatenie financií na plnení kritérií právneho štátu. Pre veľkú časť štátov však išlo o zásadnú otázku a nechceli tento bod z pripravovanej dohody vypustiť. Francúzsky prezident Emanuel Macron pred nedeľňajším rokovaním k tejto téme uviedol, že existuje “veľký konsenzus, ktorý hovorí, že sa (tejto témy) nesmieme vzdať”.

Práve tému právneho štátu podľa internetového portálu politico.eu využívali štáty F4 počas nočného rokovania, aby odvrátili diskusiu o výške grantov z fondu obnovy. Postoj týchto štátov však podľa portálu už nebol jednotný a proti grantom na obnovu európskej ekonomiky naďalej vystupovali najmä Holandsko a Rakúsko. Ďalšie spoločné zasadnutie hláv štátov EÚ je naplánované na 16.00 hod.