Neziskovky žiadajú ekologickejší rozpočet

Zástupcovia organizácií na ochranu prírody vo štvrtok (23.6.) pred médiami zdôraznili, že EÚ sa zaviazala k sérii environmentálnych cieľov, ako je zníženie emisií o 20 percent, 20-percentné zvýšenie úspor energie, 20-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie, zastavenie straty biodiverzity či dosiahnutie pevného ekologického štatútu pre poriečia v Únii.

Organizácie varovali, že ak chce EÚ v týchto cieľoch ustúpiť a jej budúce financovanie nebude reflektovať tieto priority „v stávke dôveryhodnosť EÚ“.

Súčasný sedemročný rozpočet je vo výške 975 miliárd eur. Avšak podľa organizácie BirdLife je len asi 10 percent z nich určených priamo na klimatické opatrenia, energetickú a zdrojovú efektívnosť a zachovanie prírodného bohatstva.

Pritom asi 25 percent (244 miliárd eur) sa podľa BirdLife míňa na „škodlivé dotácie“, ktoré podporujú intenzívne poľnoshospodárstvo, cestnú a leteckú dopravu, fragmentáciu ekosystémov či nadmerný rybolov.

Ariel Brunner, vedúci BirdLife Europe pre politiku EÚ, poznamenal, že jediná línia rozpočtu priamo určená na ochranu životného prostredia je program Life, ktorý predstavuje 0,23 % aktuálneho rozpočtu Únie. Dodal, že ešte aj peniaze, ktoré Komisia požaduje po členských štátoch späť z dôvodu chýb pri vyplácaní prostriedkov je dva a pol krát vyšší než rozpočet spomínaného programu.

Poľnohospodárstvo

Na Spoločnú poľnohospodársku politiku (CAP) je ´v súčasnosti vyčlenených 55 miliárd eur ročne a tvorí asi 40% celkových výdajov Únie.

Podľa Brunnera je to práve CAP „kde rozpočet EÚ potrebuje zmenu“, pretože pohlcuje obrovskú sumu peňazí a skrýva sa za ňou „mašinéria manažmentu“.

Pritom len 5 percent peňazí agropolitiky ide na environmentálne schémy, zatiaľčo 75 percent je podľa neho určených na bezcieľne, náhodne distribuované podporné schémy.

Komisár pre životné prostredie dlhodobo žiada ekologickejší prístup k európskej agropolitike. Európsky parlament vo štvrtok (23.6.) zverejnil svoje priority v oblasti reformy CAP, ktoré chce presadiť do rozpočtovej perspektívy od roku 2014.

V rezolúcii EP sa uvádza, že priame platby pre poľnohospodárov by mali byť späté s opatreniami na ochranu životného prostredia (znižovanie emisií CO2, nízka spotreba energie). Poslanci navrhli vytvoriť celoeurópsky systém stimulov, plne financovaného z rozpočtu EÚ, ktorý by podporoval farmárov využívajúcich udržateľné výrobné postupy.

Kohézne fondy

Ďalšia veľká časť výdavkov je určená na regionálnu politiku. Ročne pohltí v priemere takmer 50 miliárd eur. Teda viac ako tretina celkového rozpočtu EÚ má za cieľ podporovať ekonomickú prosperitu a sociálnu kohéziu na území EÚ.

Podľa zelených MVO v súčasnosti asi 30% financovania politiky súdržnosti priamo alebo nepriamo prispieva na ochranu životného prostredia. Magda Stoczkiewicz, riaditeľka organizácie Priatelia Zeme Európa poznamenala, že v niektorých krajinách Únie sa len 2,4% z týchto zdrojov vzužívajp na podporu obnoviteľných zdrojov energie alebo ako iný stimul pre zelené výdavky. Vyzvala preto k vytvoreniu jasných tematických línií, ktoré by pomohli dosiahnuť ciele EÚ v boji s klimatickou zmenou, zachovaním biodiverzity a efektívnom využívaní zdrojov.

Doprava

Environmentálne organizácie takisto požiadali vytvoriť jasnú metodológiu pre meranie emisií skleníkových plynov z investícií do dopravy. Podľa Josa Dingsa Únia na dopravu ročne minie 13 miliárd eur. Takmer polovica z nich je určená na cestnú dopravu, ktorá je „uhlíkovo najnáročnejším spôsobom dopravy“.

Dings, riaditeľ organizácie Transport & Environment, verí, že pri spolufinancovaní projektov dopravy by sa mali brať do úvahy aj ich environmentálne výsledky, ako je úspora CO2 pri ich realizácii.

Navrhol, aby projekty, ktoré pomáhajú znížiť objem emisií CO2 získavali o 20% viac financií z EÚ než tie, ktoré vedú k ich zvýšeniu.

Ďalšie kroky

  • 29. jún 2011: Komisia predstaví návrhy pre viacročný rozpočet pre obdobie 2014-2020