Nie všetky uhoľné regióny majú o spravodlivú transformáciu záujem

Hnedouhoľná baňa Turów v Poľsku. [EPA-EFE/Martin Divisek]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Na prahu spravodlivej transformácie

Prechod od uhlia k obnoviteľným zdrojom energie je jedným z kľúčových krokov európskych krajín k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. Niektoré regióny majú z odklonu obavy, iným na ceste k finančnej podpore od Únie stojí národná politika.  

Snaha Európy navyšovať svoje ambície v boji proti klimatickým zmenám prehlbuje priepasť medzi krajinami, ktoré sú na prechod k udržateľnejšiemu už dávnejšie pripravené, a tými, ktorým hrozí, že zostanú pozadu.

Zatiaľ čo krajiny strednej a východnej Európy sú z hľadiska energie aj pracovných miest stále do veľkej miery závislé od uhlia, mnohé bohatšie západné krajiny sa už významne spoliehajú na obnoviteľné zdroje energie.

Na odstránenie rozdielov a umožnenie sociálne spravodlivého prechodu na ekologické hospodárstvo má slúžiť 17,5-miliardový Fond spravodlivej transformácie (FST). „Prechod sa uskutoční spravodlivým spôsobom, alebo sa neuskutoční, pretože ho ľudia odmietnu,“ odôvodňuje jeho zmysel podpredseda Európskej komisie pre zelenú dohodu Frans Timmermans.

Práve nový fond má zaistiť, aby ľudia v regiónoch závislých od fosílnych palív neznášali najväčšie náklady európskej zelenej transformácie. Finančne pomôže aj slovenským regiónom, predovšetkým ale hornej Nitre, kde sa postupne ukončí ťažba uhlia. Slovensko z nového fondu na roky 2021 až 2027 získa 459 miliónov eur.

Európska únia ale neplánuje tieto peniaze rozdávať bez rozmyslu. Regióny, ktoré k nimi budú chcieť získať prístup, čaká niekoľko povinností.

Členské štáty sa napríklad dohodli, že fond nemôže financovať investície do jadrových elektrární a fosílnych palív.  Každá krajina musí pre každý zapojený región zároveň vypracovať územné plány spravodlivého prechodu a ukázať tak jasnú cestu k nulovým emisiám. Dokumenty následne bude ešte schvaľovať Komisia.

No hoci sa regiónom Komisia spolu s najatými poradenskými firmami snaží pomôcť vypracovať čo najlepšie transformačné stratégie, naráža na zakorenené systémové problémy v regionálnych politikách, ktoré podľa všetkého ovplyvnia aj nový klimatický fond.

Dohoda je výborná správa, jej jednotlivé časti ale už menej

Dohoda lídrov o pláne obnovy EÚ je výbornou správou pre Slovensko, no oslabenie niektorých programov a nástrojov oproti návrhom Komisie a Parlamentu, na ňu vrhá menej pozitívne svetlo, píše v komentári europoslanec ROBERT HAJŠEL. 

Bulharsko: Vzdorujúce regióny a predvolebné sľuby

Jednou z hlavných prekážok implementácie fondu budú zrejme samotné regióny, v ktorých hrozí, že prechod na zelené hospodárstvo o prácu pripraví veľa ľudí.

„V Starej Zagore to vnímajú tak, že nikto nevie, čo sa vlastne stane,“ hovorí Rumjana Grozeva, výkonná riaditeľka rozvojovej agentúry najväčšieho bulharského regiónu závislého od uhlia, v ktorom sa nachádza približne 85 percent zásobníkov krajiny. Dodala, že ľudia z toho nemajú radosť, pretože sa obávajú o svoju prácu, život a rodiny.

V Starej Zagore sa nachádza povrchová baňa na hnedé uhlie a tri veľké uhoľné elektrárne, ktoré tvoria energetický komplex Marica East.

Vážne diskusie o prechode od uhlia k obnoviteľným zdrojom sa podľa Grozevy začali až v roku 2018. Hoci odvtedy došlo k „citeľnému pokroku“, v dohľadnej dobe nevidí riešenie, ktoré by uspokojilo firmy aj pracovníkov.

Proces podľa nej komplikuje aj fakt, že Stará Zagora patrí medzi hospodársky najvyspelejšie regióny Bulharska a platy v tejto oblasti sú, po hlavnom meste, druhé najvyššie v celej krajine. Ani podpora Únie teda nemusí stačiť na to, aby sa Bulharsko dostatočne rýchlo odklonilo od uhlia.

České uhoľné regióny sa boria s energetickou chudobou

České uhoľné regióny dodávajú teplo a elektrinu do rôznych častí sveta. Niektorí miestni obyvatelia si pritom nemôžu dovoliť platiť účty za energie.

Náročné rozhovory spomaľuje aj domáca politika. Grozeva uviedla príklad, keď pred aprílovými parlamentnými voľbami nikto neotvoril otázku o zatvorení baní.

„Počas kampane strany hlásali, že ,nikto nezatvorí komplex, nikto nezatvorí elektrárne‘,“ rozpráva Grozeva pre portál EURACTIV. Ako dodáva, diskusia sa opäť otvorila dva dni po voľbách.

Debatu o uhlí zmenila aj pandémia, počas ktorej podľa aktivistu Georgiho Stefanova z WWF Bulharsko „téma explodovala“. Najväčší problém je v tom, že aj keď by región mohol dostať veľkú finančnú podporu od Únie, „nemá o ňu záujem“.

Tento problém bulharská vláda rieši presunom prechodných fondov do iných regiónov s ťažkým priemyslom.

Podľa informácií portálu EURACTIV bulharské orgány požiadali Svetovú banku o podporu pri príprave plánov prechodu pre ďalších osem priemyselných regiónov s vysokými emisiami. Európska komisia je voči tomuto kroku skeptická.

Nedostatok informácií a konflikt medzi ministerstvami

Ďalšou prekážkou pri vypracúvaní jasných plánov a získaní podpory Únie je chýbajúca ekonomická a environmentálna analýza.

„Jedným z najväčších problémov v Bulharsku je, že nemáme overené údaje, či už o životnom prostredí alebo energetike,“ povedal Stefanov.

„Každá inštitúcia a jednotlivé sektory využívajú svoje údaje, čo je veľmi špekulatívne,“ dodal a uviedol príklad odborovej organizácie, ktorá nafúkla počet pracovníkov závislých od fosílnych palív tým, že zahrnula pracovné miesta, ktoré s nimi súvisia len okrajovo.

Navyše implementácia peňazí na spravodlivý prechod, ktorá pôvodne spadala pod ministerstvo energetiky, bola neskôr proti jeho vôli presunutá na regionálny rozvoj.

„Ministerstvo energetiky sa o právomoc bilo, ale nakoniec to dostali do kompetencie iné ministerstvá,“ uzavrel Stefanov.

Problémy Poľska

Úplne samostatný príbeh píše Poľsko, ktoré sa ako jediné zo všetkých krajín EÚ odmietlo zaviazať k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Preto je pravdepodobné, že z fondu dostane len polovicu peňazí, na ktoré by malo nárok. To by znamenalo, že oproti pôvodným plánom príde až o dve miliardy eur.

Prístup jednotlivých poľských regiónov sa líši. Časť z nich sa napríklad zapojila do iniciatívy Uhoľné regióny v prechode, ktoré v roku 2017 zriadila Únia, aby tieto regióny mohli medzi sebou rozvíjať spoluprácu a vymieňať si skúsenosti. No nie všetky regióny sa stali jej súčasťou. Napríklad uholný región z česko-poľsko-nemeckého pohraničia, kde sa nachádza kontroverzná uhoľná baňa Turów, pravdepodobne príde úplne o možnosť čerpať európske peniaze.

Baňa a priľahlá elektráreň, ktoré sú známe pre prebiehajúci spor o ich vplyve na české zásoby vody, môžu región pripraviť aj peniaze z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Vláda plánuje uhoľnú elektráreň prevádzkovať do roku 2044, čo je dlho po termíne stanovenom v Parížskej dohode, ktorá hovorí o postupnom ukončení ťažby uhlia v krajinách OECD do roku 2030.

„Komisia nekvalifikovala subregión Bogatynia (Poľsko) na podporu z JTF, pretože táto oblasť nie je v procese smerovania ku klimaticky neutrálnemu hospodárstvu z dôvodu možného predĺženia ťažby hnedého uhlia po roku 2030 a otvorenia nového energetického bloku na hnedé uhlie v elektrárni Turów,“ uvádza sa v dokumente Európskeho parlamentu.

Príprava národných plánov obnovy v krajinách V4: Neľahké cvičenie

Príprava komplexných reformných dokumentov podľa požiadaviek Európskej komisie je je pre krajiny Vyšehradskej skupiny nemalou výzvou. Zápasia s podobnými problémami zapojenia odbornej verejnosti aj s transparentnosťou celého procesu. 

Napriek tomu spoločnosť PGE pre EURACTIV uviedla, že pre región pripravuje plány pre čerpanie fondu.

„Dúfame, že žiadny región a miestna komunita nezostanú bokom a Komisia potvrdí možnosť riešiť prostredníctvom Fondu spravodlivého prechodu negatívne účinky prebiehajúcej transformácie aj pre okolie Turówa,“ povedala hovorkyňa skupiny PGE Małgorzata Babska.

Varovanie Komisie vyvoláva otázky, či sa rovnaké pravidlo bude uplatňovať na všetky regióny, čo je osobitný problém pre Poľsko, ktoré uzavrelo dohodu s odbormi o postupnom ukončení ťažby čierneho uhlia do roku 2049.

Reakcia Komisie pochopiteľne vyvoláva otázky, či sa rovnaký meter uplatní aj na ostatné poľské regióny. Poľská vláda sa totiž minulý rok so zástupcami domáceho priemyslu dohodla, že poslednú uhoľnú baňu zavrie až v roku 2049. Je to síce konečne oficiálny termín konca uhlia, no Únii to stačiť nemusí.

„Komisia očakáva, že v územných plánoch spravodlivého prechodu uvidí jasné dôkazy o procese prechodu a jeho vplyve na dotknutom území v blízkej budúcnosti do roku 2030 alebo skôr,“ povedal pre EURACTIV hovorca Európskej komisie.

„Bez ohľadu na načasovanie postupného ukončenia ťažby uhlia nie je otvorenie nových baní v regióne, ktorý je súčasťou plánu spravodlivej transformácie, v súlade s cieľmi Fondu spravodlivého prechodu,“ dodal.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8