Nielen komíny. Aj poľnohospodárstvo ničí naše ovzdušie

Trakor postrekuje pesticídmi repku olejnú v Nemecku, 30. apríl 2014. [Ingo Wagner / EPA]

Poľnohospodárska výroba sa čoraz viac podieľa na zhoršovaní kvality ovzdušia. Pripravovaná reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky túto problematiku takmer nerieši.

Poľnohospodárstvo ako dôvod znečisteného ovzdušia sa stáva čoraz pálčivejším problémom.

Len vo Francúzsku je zlá kvalita vzduchu v dôsledku poľnohospodárskych aktivít treťou najčastejšou príčinou všetkých úmrtí.  Spôsobujú tam až 97 percent amoniakových emisií. V Európskej únii je poľnohospodárstvo zodpovedné za asi 95 percent znečistenia ovzdušia amoniakom.

Amoniakové emisie po zlúčení s molekulami vzduchu prispievajú aj k vzniku skleníkového efektu.

Odpad a znečistený vzduch sú hlavnými hriechmi Slovenska v ochrane životného prostredia

Európska komisia má nový nástroj, akým chce primäť členské štáty poriadne plniť európsku environmentálnu legislatívu.

Doteraz to štáty neriešili

Lekár Miroslav Šuta, odborný konzultant v oblasti ekologických a zdravotných rizík, ktorý pôsobí v českom Centre pre životné prostredie a zdravie vysvetľuje dôvody.

„Čo sa týka znečistenia ovzdušia, v minulosti sa pozornosť sústredila najmä na primárne prachové častice, teda pevné častice, ktoré unikajú priamo z priemyslových komínov alebo výfukov áut. V posledných rokoch odborníci stále viac upozorňujú na problém vzniku sekundárneho alebo druhotného prachu, čo sú častice, ktoré vznikajú až v atmosfére, a to z plynných škodlivín ako napríklad oxidy síry alebo dusíku, ale aj amoniak,“ vraví Šuta.

Práve poľnohospodárstvo je veľmi významným zdrojom amoniaku a ďalších látok, ktoré vedú k vzniku druhotného prachu. Prečo tento problém európske štáty doteraz neriešili? „V minulosti bol tento sektor veľmi efektívny v lobbyingu, aby nemusel znižovať svoje emisie,“ tvrdí odborník.

Konkrétne zdravotné riziká

S prítomnosťou druhotných prachových častíc sa pritom spájajú konkrétne zdravotné riziká.

Prach je v Európskej únii považovaný za hlavnú príčinu predčasných úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia. „Analýza zdravotných rizík spracovaná Európskou agentúrou pre životné prostredie (EEA) odhaduje, že prach je každoročne zodpovedný za zhruba 400 tisíc predčasných úmrtí v krajinách EÚ. Z toho viac ako päťtisíc na Slovensku a skoro 11 tisíc predčasných úmrtí v Česku,“ hovorí Šuta.

Aj vzduch vo vašom dome môže zabíjať, upozorňujú vedci

Znečistenie ovzdušia a nekvalitný vzduch v budovách má ročne v EÚ na svedomí státisíce predčasných úmrtí.

Lekár menuje konkrétne zdravotné riziká, za ktoré je zodpovedný prach. „Prach zhoršuje kardiovaskulárne ochorenia, ktoré môžu viesť k infarktu alebo mozgovej mŕtvici. Zhoršujú dýchacie ochorenia vrátane chronickej bronchitídy alebo astmy. Môžu tiež vyvolávať rakovinu pľúc. Nové štúdie naznačujú možnú súvislosť medzi vdychovaním prachu a možným poškodením vývoja mozgu alebo degeneratívnymi chorobami nervovej sústavy, akou je Alzheimerova choroba.“

Chýbajúci ohľad na životné prostredie

Kvalita ovzdušia je kľúčovým komponentom environmentálnej politiky EÚ. Prvé smernice k tejto problematike pochádzajú z 80. rokov. Komisár pre životné prostredie Karmenu Vella opätovne potvrdil dôležitosť tejto témy na stretnutí ministrov koncom januára.

Poľnohospodárska politika však opatrenia na ochranu životného prostredia neobsahuje. V prípade poľnohospodárskej produkcie sa Európska únia sústredila iba na stanovenie kvót pre amoniak.

Ani do budúcna sa to pravdepodobne veľmi nezmení. V budúcej poľnohospodárskej politike je na kvalitu ovzdušia iba pár odkazov. Prebiehajúca diskusia nespája poľnohospodárstvo s problémom kvality ovzdušia. Tému nepriniesli do popredia ani výsledky verejnej konzultácie, ktorú zorganizovala Európska komisia koncom minulého roka.

To je v rozpore s trendom poslednej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2013. Vtedy boli ciele ochrany životného prostredia prepojené na platby a politika zaviedla princíp „znečisťovateľ platí“. Tieto kritéria sa však striktne sústredia iba na ochranu biotopov. Kvalitu ovzdušia neriešia.

Pesticídy – ďalší znečisťovateľ v agrosektore  

Okrem umelých hnojív na báze amoniaku sú významným zdrojom znečistenia ovzdušia v poľnohospodárstve aj pesticídy. V súčasnosti je monitoring zvyškov pesticídov vo vzduchu slabý kvôli obmedzenému výskumu. Množstvo zvyškov pesticídov vo vzduchu pritom podlieha tak národnej ako aj európskej legislatíve.

Pesticídy ohrozujú včely, potvrdila ďalšia analýza

Pesticídy zo skupiny neonikotínoidov predstavujú riziko pre včely. Potvrdilo to nové hodnotenie Európskeho úradu pre bezpečnosť potraviny (EFSA) z konca februára.

Na podobnosť a potrebu ich regulácie upozornila aj Charlotte Lepitreová z francúzskej platformy, ktorá sa venuje otázkam zdravia a životnému prostrediu (Health Environment Network).

„Podobnú diskusiu riešime aj v prípade nastavenia podmienok pri používaní pesticídov a ich prepojenie na priame platby,“ uviedla Lepitreová. Doplnila tiež, že podobná debata už prebiehala pri poslednej reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale bez konkrétnych výsledkov. Dodáva, že prehlbujúce sa poznatky v tejto oblasti by sa mali reflektovať v regulácii a ponuke alternatív pre farmárov.

Aké by mohlo byť riešenie?

Pri hľadaní optimálneho nastavenia európskej agropolitiky a ochrany ovzdušia má Miroslav Šuta jasno. Európska únia by si podľa neho mala vziať ponaučenia z európskych krajín ako Dánsko alebo Holandsko, kde už v minulosti opatrenia na znižovanie emisií amoniaku úspešne zaviedli.

https://twitter.com/EU_ENV/status/926434413059198976

„Väčšina týchto opatrení sa farmárom vyplatí alebo sa zaplatí sama. Napríklad obmedzenie emisií pri nakladaní s hnojom sa farmárom vyplatí vo forme väčšieho množstva dusíkatých látok, ktoré dostanú do pôdy alebo v podobe peňazí, ktoré ušetria na nákupe priemyselných dusíkatých hnojív.“

Priestor na zlepšenie vidí aj v presmerovaní podpory z veľkochovov na menšie farmy. „Podľa analýz, ktoré som odsledoval na minuloročnom európskom fóre pre čistejšie ovzdušie (Clean Air Forum),  veľkú väčšinu emisií (viac ako 80 percent) spôsobujú poľnohospodárske veľkochovy priemyselného charakteru. Preto by politici mali nastaviť strop európskych dotácií tak, aby neboli dotované prevažne obrovské farmy a veľkochovy. A presmerovať fondy viac aj k menším farmárom a do šetrnejších foriem ekologického poľnohospodárstva,” uzatvára Šuta.

https://twitter.com/ECRepMalta/status/930018172932984836

Podobne kritizuje financovanie agropolitiky organizácia Birdlife. Podľa jej hodnotení „až 80 percent priamych platieb ide 20 percentám fariem, a to tým najbohatším prijímateľom, následkom čoho mnoho udržateľne hospodáriacich farmárov na fondy nedosiahne.“ Problém vidí Birdlife aj v tom, že „tie najštedrejšie platby financujú tie najmenej efektívne opatrenia na ochranu životného prostredia, pričom na tie naozaj efektívne opatrenia je alokovaná nízka finančná podpora.“