Nižšia produkcia, no aj menej emisií: Výskumníci spočítali dôsledky stratégie Z farmy na stôl

Ilustračný obrázok. [Philipp Schulze/dpa]

Zistenia vôbec prvej štúdie dopadov potravinovej stratégie Z farmy na stôl potvrdzujú obavy poľnohospodárov. Stratégia spôsobí pokles produkcie a príjmov v takmer všetkých kategóriách  komodít. Výskumníci ale tvrdia, že zelené ciele stratégie nie sú nedosiahnuteľné.

Keď Európska komisia v roku 2019 predstavila potravinovú stratégiu Z farmy na stôl (Farm to Fork, F2F), poľnohospodári neboli úplne nadšení.

Dokument obsahuje veľa ambicióznych cieľov, ktoré majú zmeniť poľnohospodárstvo a potravinárstvo tak, aby oba sektory boli šetrnejšie ku klíme a prírode. Agrárne združenia nekritizovali ani tak to, že nevyhnutne budú musieť zmeniť spôsob práce na pôde, ale fakt, že EÚ nevypočítala, ako to ovplyvní ich produkciu a príjmy.

Komisia preto poverila výskumníkov zo Spoločného výskumného centra (JRC), aby zmeralo dopady novej potravinovej stratégie nielen na životné prostredie ale aj na ekonomiku agropotravinárstva. Výskumníci v lete zverejnili dlhoočakávané výsledky svojej práce.

Od obezity po pesticídy: Nová stratégia EÚ rieši problémy celého potravinového cyklu (INFOGRAFIKA)

Potravinová stratégia Z farmy na stôl má určiť štandard udržateľnej výroby a spotreby potravín pre celý svet. Európska komisia chce, aby európske potraviny boli zdravé, cenovo dostupné a aby ich produkcia zanechávala čo najmenšie stopy na životnom prostredí a klíme.

Čo výskumníci zisťovali

Štúdia výskumného centra sa zmerala na vplyvy vybraných štyroch cieľov stratégie F2F, ktoré majú podľa jej autorov najväčší potenciál ovplyvniť poľnohospodársku produkciu, no zároveň môžu prispieť k plneniu enviro-klimatických cieľov EÚ. Ide o zvyšovanie výmery ekologického poľnohospodárstva, zníženie používania pesticídov a hnojív a zvýšenie rozlohy neproduktívnych prvkov v krajine.

Dopady F2F merali pre dva scenáre: že zostane Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP) oproti dnešku nezmenená; v druhom počítali už s uplatnením nových pravidiel agrodotácií, ktoré v rámci reformy SPP v roku 2018 navrhla Európska komisia a ktoré by mali finančne už aj zohľadňovať navrhované ciele potravinovej stratégie.

Autori ale viackrát varujú, že výsledky štúdie majú obmedzenú výpovednú hodnotu. Dôvodom je práve to, že nepreskúmali dopady európskej stratégie ako takej, ale len vybraných cieľov. V práci nebrali do úvahy návrhy týkajúce sa potravinových politík – napríklad ambíciu výrazne znížiť potravinový odpad, snahu naštartovať prechod od mäsovej k rastlinnej strave, či podporu dopytu Európanov po ekopotravinách. Zároveň ich štúdia nehovorí nič ani o nákladoch, ktoré by sektoru vyplynuli, keby sa v jeho súčasnom fungovaní nič nezmenilo.

Tiež treba dodať, že štúdia merala vplyv F2F na environmentálne a ekonomické ukazovatele na úrovni EÚ. Komisia už dávnejšie avizovala, že navrhované ciele bude prispôsobovať podmienkam jednotlivých krajín. Napríklad: na Slovensku je používanie pesticídov nižšie ako je priemer v Únii a preto aj požiadavky na slovenských poľnohospodárov budú nižšie. Dopady stratégie sa preto v štátoch EÚ budú zákonite líšiť.

Ekologické poľnohospodárstvo v Únii a na Slovensku (INFOGRAFIKA)

Aby Slovensko splnilo cieľ potravinovej stratégie EÚ Z farmy na stôl, muselo by rozlohu ekofariem zvýšiť o takmer 300 tisíc hektárov. Dnes sa ekologickým spôsobom hospodári na 197 tisíc hektároch, čo je asi 10 percent ornej pôdy.

Pád produkcie aj príjmov

Aké sú teda hlavné zistenia vedcov?

Začnime horšími správami.

Čo sa týka hospodárskych ukazovateľov, dopady – slovami autorov – nie sú zanedbateľné ani v jednom zo scenárov.

Stratégia spôsobí pokles produkcie v takmer všetkých kategóriách poľnohospodárskych komodít. Po zohľadnení nových pravidiel SPP sa zelené ciele najviac dotknú chovateľov – až o 15 percent klesne produkcia hovädzieho mäsa, ošípaných aj hydiny. Zníži sa však tiež ponuka obilnín (13 percent), olejnín (12 percent) a o viac ako päť percent aj v prípade ovocia a zeleniny.

Hlavným dôvodom klesajúcej produkcie budú podľa autorov dva ciele stratégie: zvyšovanie výmery poľnohospodárstva v ekologickom režime a obmedzovanie používania priemyselných hnojív. Podľa F2F by ekofarmy do roku 2030 mali pokrývať štvrtinu poľnohospodárskej pôdy, množstvo hnojív by za desať rokov malo byť menšie o pätinu.

Pri všetkých menovaných komoditách sa zároveň zníži aj rozloha, na ktorej sa produkujú. Celková výmera využívanej poľnohospodárskej plochy sa ale zvýši – hlavne následkom rozšírenia extenzívnej pastvy a zvýšenia rozlohy pestovaného ovocia a zeleniny.

Stratégia Z farmy na stôl ovplyvní aj postavenie európskeho poľnohospodárstva vo svetovom obchode. Produkčné straty podľa výskumníkov nahradia dovozy z tretích krajín. S výnimkou hydiny sa zhorší čistá obchodná bilancia EÚ pri všetkých komoditách.

Straty by poľnohospodárom čiastočne mohlo zvýšiť očakávané zvýšenie cien, ktoré v priemere podľa  autorov dosiahne úroveň 10 percent. Najvyšší nárast sa predpokladá pri bravčovom mäse (40 percent), hovädzom mäse (23 percent) a hydine (16 percent). O desatinu by ale mali stúpnuť aj ceny zeleniny a ovocia, a o viac ako 5 percent aj ceny olejnín a obilnín.

Čo je ale dôležitejšie, štúdia odhaduje, že farmárom aj po reforme agrodotácií vplyvom zníženia hektárových výnosov poklesnú príjmy takmer vo všetkých kategóriách komodít.

Graf: Ako stratégia F2F ovplyvní výmery a produkciu komodít.

„Poľnohospodársky sektor bude musieť prejsť náročným prechodom a táto štúdia – so všetkými jej obmedzeniami – ukazuje rozsah a závažnosť tejto výzvy,“ píšu vedci v záveroch štúdie.

V tomto ohľade ako jeden z limitov uvádzajú, že použitý výskumný model nezohľadňuje niektoré budúce okolnosti, ktoré môžu ekonomické vplyvy potravinovej stratégie EÚ nakoniec úplne prekopať.

Napríklad – keď sa bude dariť lepšie prírode, v dobrom to pocítia aj poľnohospodári. Obnova biodiverzity zlepší kvalitu pôdy a možnosti prírodnej ochrany pred škodcami, čo pomôže zvýšiť výnosy farmárov. Takisto štúdia nepočíta s novými technológiami a prenosom dobrých poľnohospodárskych praktík, ktoré môžu zdvihnúť produkciu bez ekologických rizík.

Zlepšia sa emisie, no viac nevieme

Potešujúcejším zistením je, že dosiahnutie štyroch vybraných cieľov bude mať viacero prínosov pre životné prostredie. Tým hlavným má byť zníženie emisií skleníkových plynov z poľnohospodárskej činnosti. Stratégia tak podľa autorov môže pomôcť naplniť hlavný klimatický ciel Európskej zelenej dohody – spraviť z Európy prvý kontinent s nulovými emisiami.

Keď výskumníci zobrali do úvahy nové dotačné pravidlá reformovanej agropolitiky, vypočítali, že poľnohospodárske emisie v EÚ do roku 2030 klesnú o 28,4 percenta. Zníženie vyplynie jednak z menšej produkcie a tiež z upravených poľnohospodárskych postupov a nových technológií. Z nich by k redukcii najviac malo prispieť šetrnejšie používanie hnojív, precízne poľnohospodárstvo, či pokrývanie pôdy dočasnými plodinami v zimnom období.

Štúdia zároveň ale potvrdzuje, že tento príspevok pre zmierňovanie klimatickej zmeny bude bez celosvetových riešení iba veľmi obmedzený. Horšou správou totiž je, že viac ako polovica „ušetrených“ emisií „unikne“ (carbon leakage) za hranice EÚ. Inými slovami: ak bude škodlivé emisie znižovať iba EÚ, ich vzniku zabráni iba minimálne, pretože sa ich tvorba presunie inde.

Navyše: tým, že v EÚ v dôsledku potravinovej stratégie Z farmy na stôl klesne produkcia, je zrejmé, že porastie tlak na dovozy potravín z tretích krajín, ktoré budú mať pochopiteľne väčšiu uhlíkovú – ale pre nižšie požadované štandardy, napríklad pre pesticídy – aj environmentálnu stopu.

Boli sme v Starej tržnici, aby sme zistili, čo je hnutie Slow Food, ktoré pomáha malým farmárom (VIDEO)

Stratégia Z farmy na stôl chce dosiahnuť, aby ľudia mali čo najľahší prístup k potravinám zo svojho okolia. Ukážkou uplatnenia tohto prístupu je bratislavská Stará tržnica, ktorá v spolupráci s hnutím Slow Food Pressburg Bratislavčanov prepája s remeselnými výrobcami. 

Zároveň ale autori výpočtov dodávajú, že tento únik nemusí byť taký dramatický, ak sa EÚ podarí dosiahnuť niektoré ďalšie ciele stratégie F2F, ktoré znížia závislosť na zahraničných dovozoch potravín. Menujú hlavne obmedzenie spotreby mäsa, či zníženie vzniku potravinového odpadu.

„Naše výsledky ukazujú, že ciele stratégie Z farmy na stôl sú pre agrosektor splniteľné, no naznačujú, že pokiaľ ide o produkciu a únik emisií, budú zrejme potrebné určité kompromisy, konštatujú autori.

Ďalším dôležitým prínosom stratégie pre prírodu bude podľa autorov aj to, že udržateľnejším používaním hnojív sa postupne zníži prebytok živín v pôde, ktorý spôsobuje znečistenie životného prostredia.

Analýza ale okrem toho nezmerala žiadne ďalšie environmentálne dopady F2F, na čo autori aj upozorňujú a apelujú na ich vyčíslenie v budúcich vedeckých prácach. Nevieme z nej vôbec, ako sa zlepší stav biodiverzity, životných podmienok hospodárskych zvierat, či zdravie obyvateľov EÚ, čo sú hlavné zámery potravinovej stratégie.

Prečo je to dôležité

Výsledky štúdie môžu mať výrazný vplyv na ďalší osud stratégie Z farmy na stôl. To, čo pred rokom zverejnila Európska komisia, je zatiaľ iba rámcový dokument zhrňujúci hlavné ciele, ktoré chce v agropotravinárstve dosiahnuť.

Spôsob, ako sa k ním chce dopracovať, zatiaľ neobsahuje. Jednotlivé návrhy konkrétnych opatrení by Komisia mala začať zverejňovať tento rok.

Veľké farmárske združenia dávnejšie upozorňovali na to, že niektoré plány exekutívy EÚ sú veľmi odvážne a pre niektorých poľnohospodárov môžu byť v konkurencii lacného dovozu až likvidačné. Po zverejnení výsledkov štúdie budú mať v rukách aj oporu pre svoje varovania.

Závery výskumu sú však zároveň aj zdrojom podporných argumentov pre ochranárov, ktorí hovoria, že bez zmien v európskom poľnohospodárstve bude príroda a klíma trpieť čoraz viac.  Štúdia hovorí, že EÚ dokáže naplniť predsavzatia zo stratégie, hoci ich cenovka pre farmárov nebude malá. V tomto úsilí by ich preto mala novými nástrojmi a politikami viac podporiť Spoločná poľnohospodárska politika, ako aj jednotlivé členské štáty vo svojich Národných strategických plánoch.