Nominácia Georgievovej do čela MMF je ďalším Macronovým víťazstvom

Kandidátka na post šéfky Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová a zrejme budúca hlava ECB Christine Lagardová. [EPA-EFE/Shawn Thew]

Francúzsko bolo jedným z hlavných podporovateľov bulharskej kandidátky Kristaliny Georgievovej na post riaditeľky Medzinárodného menového fondu. Spôsob nominácie spoločného kandidáta EÚ pripomínal júlový výberový proces lídrov hlavných únijných inštitúcií.

Európskou nominantkou na post predsedníčky Medzinárodného menového fondu (MMF) bude Bulharka Kristalina Georgieva. V piatok (1. augusta) o tom po 14-hodinových diskusiách rozhodli ministri financií EÚ.

Georgieva je bývalá bulharská eurokomisárka a v súčasnosti výkonná riaditeľka Svetovej banky, teda číslo dva inštitúcie. Po zverejnení jej nominácie okamžite oznámila, že počas výberového procesu procesu nebude vykonávať svoju súčasnú funkciu.

V čele MMF Grorgieva nahradí  Francúzku Christine Lagardeovú, ktoré zas preberá guvernérsky post v Európskej centrálnej banke. Stane sa tak len druhou ženou v čele tejto inštitúcie.

Definitívne sa o novom šéfovi či novej šéfke MMF bude rozhodovať v októbri. Podľa nepísaného pravidla by tento post mal zastávať Európan, pričom vedúca funkcia v Svetovej banke pripadá USA. Všetkých 11 šéfov, ktoré MMF riadili od jej vzniku v roku 1945, pochádzalo z Európy.

Hlavný kandidát priznal porážku

Dlhšie sa špekulovalo, že o uvoľnenú stoličku v medzinárodnej finančnej inštitúcii, ktorá poskytuje finančnú a technickú pomoc krajinám v problémoch, majú záujem aj viaceré ázijské krajiny. Žiadna z nich sa však zatiaľ do súboja neprihlásila.

Do najužšieho kola o súboj šéfa MMF sa v piatok dostali traja kandidáti – okrem Georgievovej ešte bývalý predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem a bývalý fínsky eurokomisár a súčasný guvernér fínskej centrálnej banky Olli Rehn. Ešte vo štvrtok boli v hre aj súčasný šéf Euroskupiny Mario Centeno z Portugalska a španielska ministerka hospodárstva Nadia Calvinová. Obaja sa súboja o post šéfa MMF vzdali.

Európa sa nechce vzdať predsedníckej stoličky v Medzinárodnom menovom fonde

Európski lídri trvajú na tom, že post generálneho riaditeľa Medzinárodného menového fondu  patrí Európe. Podľa analytikov si však týmto postojom strieľajú do vlastnej nohy. Rozvíjajúce ekonomiky volajú po otvorenom procese, ktorý zohľadní ich ekonomickú silu. 

V piatkovom hlasovaní nakoniec Georgievová získala podporu 56 percent členských krajín EÚ predstavujúcich 57 percent obyvateľov EÚ, kým Dijsselbloem mal podporu zvyšných 44 percent krajín pokrývajúcich 43 percent obyvateľov Únie. Bulharská politička tak nespĺňala kritérium 65 percent z 500-miliónovej populácie EÚ, ktoré na výber potrebovala. Po neskorom konferenčnom hovore ministrov sa však Dijsselbloem napokon zo súťaže stiahol.

„Gratulujem Kristaline Georgievovej k výsledku hlasovania. Prajem jej čo najviac úspechov,“ napísal na Twitteri bývalý holandský minister financií.

Hlasovanie ministrov bolo tajné, pričom sa uskutočnilo dosť netradičným spôsobom – elektronickou poštou.

Aby sa nakoniec Georgieva mohla stať šéfkou MMF, museli by sa zmeniť pravidlá inštitúcie, podľa ktorých výkonný riaditeľ nemôže mať viac ako 65 rokov. Georgievová za pár dní (13. augusta) oslávi 66 rokov.

Ďalší dôkaz delenia v EÚ

Viaceré zahraničné médiá výber Georgievovej považujú za ďalšie víťazstvo Emmanuela Macrona v európskej politike. Francúzsko bolo jedným z hlavným podporovateľov bulharskej kandidátky.

Minister financií Bruno Le Maire, ktorý bol neformálnym lídrom rokovaní európskych financmajstrov, Georgievovej zvolenie označil „za dobré správy.“

„Má všetky schopnosti potrebné na to, aby úspešne viedla MMF,“ napísal Le Maire.

Berlín spolu s niekoľkými severskými členskými krajinami, naopak, presadzovali Dijsselbloema. Holandský politik však pre svoje niekdajšie výroky o tom, že krízou zasiahnuté krajiny „vyhadzujú peniaze na pitie a ženy“ iba ťažko mohol počítať s podporou socialistickej vlády v Španielsku, či Portugalsku.

Veľká Británia sa hlasovania nezúčastnila vôbec. Nový premiér Boris Johnson údajne stále zvažuje, že do súťaže postaví vlastného kandidáta. Hovorí sa predovšetkým o dvoch menách: exministrovi financií Georgevi Osborneovi a guvernérovi národnej banky Markovi Carneyovi.

Noví lídri Únie

Po trojdňovom summite poznáme mená na najvyššie posty v EÚ: Nemka Ursula von der Leyen ako šéfka Európskej komisie, Belgičan Charles Michel ako predseda Európskej rady a Španiel Josep Borrell ako šéf zahraničnej politiky. Na ťahu je Európsky parlament.

Podľa bruselského portálu Politico sa tak zopakoval rovnaký scenár, akým sa na začiatku júla riadil výberový proces lídrov hlavných inštitúcií EÚ. Aj vtedy to dlho vyzeralo, že predsednícky post v Európskej komisii získa socialista Frans Timmermans, no po odpore niektorých členských štátov (vrátane Slovenska) nakoniec francúzsky prezident prekvapivo ukázal na nemeckú ministerku obrany a členku Európskej ľudovej strany Ursulu von der Leyen.

Tentokrát sa členské štáty nevedeli dohodnúť na sociálnom demokratovi Dijssebloemovi a tak francúzsky minister financií Le Maire navrhol Kristalinu Georgievovú, tiež poličiku z tábora európskych ľudovcov.

Čo teda výber európskej kandidátky na čelo MMF hovorí o rozdelení síl v EÚ?

„Macron sa ukázal ako hlavná hnacia sila, vplyv nemeckej kancelárky Angely Merkelovej sa evidentne vytráca a politický pôdorys EÚ sa čoraz silnejšie rozdeľuje (…) medzi konzervatívcov, sociálnych demokratov a liberálov ,“ píše Politico.