Nová talianska vláda a eurozóna: Predzvesť ďalšej krízy?

Maľba na stene, ktorá zobrazuje lídra Hnutia piatich hviezd Luigiho di Maia a lídra Ligy Mattea Salviniho. Rím, 23. marec 2018. [EPA-EFE/Massimo Percossi]

Tlaky trhu, sila európskych inštitúcií a hranice moci určia, ako ďaleko bude môcť zájsť nová talianska vláda, a či bude schopná otriasť samotnými základmi eurozóny.

Pierre Moscovici, eurokomisár pre hospodárske záležitosti, zvykne hovoriť, že politici musia byť populárni, nie populistickí.

Sám veľmi dobre pozná výhody aj riziká oboch vlastností. Ako komisár Európskej únie dokázal  „predať“ Európu aj nedôverčivej francúzskej verejnosti, ktorú rozvášnila hlavná predstaviteľka európskeho populizmu Marine Le Penová.

Ako človek zodpovedný za hospodárske záležitosti v Bruseli bol počas rokovaní o treťom gréckom záchrannom balíčku zasa zapojený do procesu „domestifikácie“ Alexisa Tsiprasa a jeho kontroverzného ministra financií Yanisa Varoufakisa .

Predzvesť novej krízy?

Moscovici teraz čelí oveľa náročnejšej výzve. Aj teraz je v stávke veľmi veľa. Problémovou krajinou už nie je malý člen eurozóny, ale tretia najväčšia ekonomika – Taliansko. Rím si pritom na svojich pleciach nesie obrovské ekonomické bremeno. Akékoľvek politické zemetrasenie na Apeninskom polostrove by mohlo byť predzvesťou návratu najtemnejších krízových období do eurozóny.

Koaličná dohoda medzi Hnutím piatich hviezd, ktoré vedie Luigi Di Maio, a Ligou severu Mattea Salviniho môže byť práve takou predzvesťou. Niektoré z najkontroverznejších návrhov, ako napríklad žiadosť o odpísanie talianskeho úveru vo výške 250 miliárd eur či vystúpenie z eurozóny sa našťastie vo finálnom dokumente neobjavili. Požiadavku „menovej zvrchovanosti“ však nahradila nejasná snaha o „opätovné prerokovanie európskych zmlúv“ a volanie po revízii Paktu stability a rastu, ktorú v minulosti požadoval aj expremiér Matteo Renzi.

V Taliansku sa schyľuje k novej vláde

Hnutie piatich hviezd a Liga sa priblížili k podpisu koaličnej dohody. Taliansko by tak mohlo mať dva mesiace po voľbách novú vládu.

Obe strany sa ale dohodli na avizovanej rovnej dani (15 percent pre spoločnosti a domácnosti, okrem niekoľkých výnimiek) a univerzálnom základnom príjme vo výške 780 eur mesačne. Podľa niektorých odhadov by to mohlo spôsobiť rozpočtovú dieru presahujúcu 100 miliárd eur ročne.

Talianska ekonomika

Európske inštitúcie aj trhy vedia, že talianske hospodárstvo je vo vážnom stave. Horším verejným dlhom (132 percent HDP) a nížším hospodárskym rastom (v priemere -0,6 percenta medzi rokmi 2006 a 2016) sa v EÚ môže „pochváliť“ len Grécko. Nesplácané úvery na účtoch talianskych bánk mali navyše na konci minulého roku hodnotu 173 miliár eur, čo je najviac v celej Európskej únii.

Investori pri nákupe štátnych dlhopisov požadujú vyššie výnosy a Brusel sa už chystá vyslať  varovné signály. Prvé kolo by mohlo prísť už dnes (23. mája), keď Pierre Moscovici v rámci Európskeho semestra predstaví jarný balíček odporúčaní pre jednotlivé členské štáty.

Európska exekutíva nemala čas podrobne preskúmať ekonomický program novej vlády, nakoľko bol dokončený po vypršaní termínu. Je však málo pravdepodobné, že Moscovici nevyužije príležitosť pripomenúť Talianom fiškálne pravidlá Európskej únie.

Vedúci predstavitelia Únie pritom už v minulosti ukázali, kam až sú pri záchrane eurozóny  schopní zájsť.

Keď bolo Grécko v novembri 2011 len krôčik od vystúpenia z eurozóny, nemecká kancelárka Angela Merkel a neskôr aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v Cannes „priznali, že finančnú pomoc zo záchranného fondu bude potrebovať aj Taliansko. Situácia sa vtedy upokojila až po nútenej rezignácii Silvia Berlusconiho a prijatí úsporného programu.

Grécko chce "čisté vystúpenie" zo záchranného programu. Pokračujú diskusie s veriteľmi

Atény chcú do 24. mája uzavrieť revíziu plnenia tretieho záchranného programu. V lete Grécko plánuje z neho definitívne vystúpiť.

Prehĺbenie menovej únie

Nová talianska vláda neprináša tentokrát len strach z hospodárskej destabilizácie eurozóny v čase, kedy začína vykazovať prvé známky oslabenia. Súčasne potvrdzuje, že politický impulz a vôla k prehĺbeniu hospodárskej a menovej únie sa pomaly vytráca.

Nadnesené prejavy a sľuby zo summitov v Bratislave, Ríme a Bruseli nepriniesli nič konkrétne. K životu ich nedokázal priviesť ani ambiciózny Emmanuel Macron.

Francúzsky prezident síce predstavil novú víziu, no bez hmatateľných výsledkov. Zamieňanie jeho volebnej podpory so súhlasom francúzskych voličov s reformou EÚ, ako to tvrdí proeurópsky naratív, nie je nič iné než ilúzia. Prieskumy ukázali, že väčšina francúzskych voličov si ho vybrala len preto, že bol lákavou alternatívou k Le Penovej.

Macronova veľká reforma eurozóny naráža na odpor Berlína

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom utorkovom prejave (17. apríla) pred europoslancami opäť hovoril o potrebe reformy eurozóny. Jeho návrhy sa však nepozdávajú novému nemeckému ministrovi financií Olafovi Scholzovi ani konzervatívcom Angely Merkelovej.

Populistická vlna

Zatiaľ čo Únia neprestajne počítala svoje porážky v národných referendách (Francúzsko a Holandsko, Írsko, Grécko, Dánsko, znovu Holandsko, no predovšetkým brexit), populistické a protieurópske strany posilňovali svoje pozície vo všetkých kútoch Európy – od veľkých ekonomík (Nemecko, Francúzsko)  až po mladšie členské štáty (Maďarsko, Poľsko, Česká republika, Slovensko), ale dokonca aj v Rakúsku a severských štátoch.

Dokonca aj v krajinách, kde populistická tsunami narazila, objavili sa jej posolstvá v rétorike politikov najsilnejších strán. „Princíp čoraz tesnejšej Únie je mŕtvy a pochovaný,“ povedal holandský premiér Mark Rutte na stretnutí svetovej elity v Davose v januári minulého roka.

Rozhodnutie britských občanov vystúpiť z Európskej únie spustilo v Bruseli všetky výstražné znamenia. No hrozba brexitu sa prehliadala najmä na miestach, kde práve prebiehali kľúčové bitky. „Podceňujete dôležitosť brexitu,“ zdôrazňoval Bill Clinton svojej manželke Hillary a manažérom jej predvolebnej kampane týždne pred americkými voľbami. Ako popísali vo svojej knihe „Shattered“ Jonathan Allen a Amie Parnesová, „brexit“ bolo prvé slovo, ktoré mal na jazyku, keď sa potvrdilo víťazstvo Donalda Trumpa.

„Domestifikácia s pomocou biča“

Čo bude teraz nasledovať? Tlak na trhu, hranice každodenného riadenia a náročné kompromisy, ktoré je potrebné dosiahnuť medzi Hnutím piatich hviezd a Ligou, v kombinácii s úsilím Bruselu, Berlínu a Frankfurtu novú vládu skrotiť, budú dostatočne silné, aby udržali Taliansko na uzde. Riziká spojené s ignorovaním európskych fiškálnych pravidiel pre deficit a dlh by Di Mayiovi a Salvinimu zase mohol pripomenúť ďalší Talian, prezident ECB Mario Draghi.

„Domestifikácia sa dá dosiahnuť pomocou cukru a biča, no ja si myslím, že sa použije skôr to druhé,“ povedal dlhoročný úradník Európskej únie.

Grécky prípad však poukazuje na to, aké bolestivé môže byť skrotenie novej vlády. Dnešná situácia je pritom v porovnaní s rokom 2015, keď sa dohodol tretí grécky záchranný balíček,  ešte omnoho kritickejšia.

Počas nasledujúcich niekoľkých mesiacov budú členské štáty viesť záverečné rokovania o brexite a o ďalšom viacročnom rozpočte Únie. Zároveň sa začne aj predvolebná kampaň v rámci volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.

Rozpočet Únie dnes a zajtra: Aké zmeny v európskych financiách prináša návrh Komisie?

Európska komisia v máji predložila návrh nového viacročného finančného rámca. Predstavila v ňom svoju víziu o tom, ako by sa Únia mala vysporiadať s výpadkom britských príspevkov a ako zafinancovať riešenie problémov, ktorých význam v predošlých rokoch narástol.

„Znepokojujúca situácia“

Ako uviedol zdroj z prostredia európskych inštitúcií, situáciu v Taliansku vnímajú „so znepokojením“ aj členovia Európskeho parlamentu. Vyvrátil však možnosť, že by euroskeptické a xenofóbne strany mohli získať dostatočnú podporu a vyhrať nachádzajúce eurovoľby. Myslí si to aj napriek víťazstvu Le Penovej v roku 2014, nárastu AfD v nemeckých parlamentných voľbách alebo prítomnosti mnohých euroskeptických síl a populistov na severe a východe Európy.

„Budeme mať otvorenejší a pluralitnejší Parlament s jednou hlavnou politickou skupinou – Európskou ľudovou stranou. Socialisti stratia (kreslá v Parlamente), čiastočne kvôli absencii britskej Labour party. Liberáli naopak získajú – vďaka Macronovi a španielskym Ciudadanos. Uvidíme, čo sa stane na pravej strane spektra, pretože ani Nigel Farage, ani Marine Le Penová tu už nebudú,“ vysvetlil úradník.

Čas bol vždy na strane Európy. V dobrých obodbiach viedla zotrvačnosť a zmluvy k „stále užšej únii“. V krízových dobách sa posilnila integrácia. Dynamika sa však zmenila. Európa zlyhala a nepodarilo sa jej zreformovať samú seba, zatiaľ čo populizmus vedie vyčerpávajúcu vojnu s európskou politickou garnitúrou. A pokým populisti nie sú na ústupe, znamená to, že víťazia.